Nasledujúca zastávka Komunitné centrum Dřevák

Na začiatku bola požiadavka na využitie schátranej železničnej budovy, ktorá pôvodne slúžila ako sklad. Výsledkom je komunitné centrum, ktoré pribudlo na mape živých miest českého mesta Řevnice, necelú hodinu od hlavného mesta Praha.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Prvá vec, ktorú uvidíte po príchode vlakom do Řevníc, je dnes už zrekonštruované komunitné centrum. Vzniklo na popud riaditeľky miestnej základnej umeleckej školy (ZUŠ), ktorá v ňom videla potenciál, na mieste bývalého železničného skladu z 19. storočia. Ten už dávno doslúžil a železnice ho pred pätnástimi rokmi schátraný predali mestu. Tak dostal sklad s číslom 13, takzvaný Dřevák, druhú šancu na život.

Oživenie starého železničného prekladiska

Dřevák stojí pozdĺž prvej koľaje, po dlhších stranách má drevené nákladové rampy, z čelnej strany má masívnu kamennú rampu, ktorou sa pre odvoz vlakom prekladali objemnejšie komodity. Ide o jednoduchú jednotraktovú typovú drevenú stavbu zastrešenú sedlovou strechou s výraznými prevismi.

Oživenie bývalého skladu si však vyžadovalo isté úpravy a najmä vybudovanie potrebného zázemia. To sa ukázalo ako výzva, keďže pôvodná budova bola halová stavba a architekti chceli zachovať čaro tohto jednoliateho priestoru bez jeho zbytočného zahltenia. Preto sa rozhodli toto zázemie vybudovať mimo hlavnej budovy, na čo im poslúžili repasované lodné kontajnery.

„Hľadali sme formu doplnkových stavieb, ktorá jasne definuje rozdiel medzi starým a novým. Zároveň bolo ale dôležité na pôvodný sklad koncepčne nadviazať, hľadali sme súvislosti. Lodné kontajnery sú ako veľké obaly na tovar, okolo Dřeváku v Řevniciach ich na nákladných vlakoch prechádzajú stovky. Oceľový plášť korešponduje so železnicou, ich funkcia nadväzuje na pôvodnú funkciu Dřeváku ako skladu,“ opísala motiváciu využiť práve kontajnery architekta Šárka Sodomková.

Ich využitím teda symbolicky odkázali aj na novodobé spôsoby prepravy tovaru, čím sa zachovala a tak trochu nanovo interpretovala atmosféra dopravného uzla, ktorým toto železničné prekladisko kedysi bolo.

„Výhodou kontajnerov boli aj jasné limity dané ich veľkosťou a zároveň spôsob, akým ich vnímal stavebný úrad, ktorý ich prestavbu hodnotil ako rekonštrukciu. To v konečnom dôsledku znamenalo, že sme si mohli dovoliť ísť v plochách požadovaného zázemia na minimum, a tým sme držali stavebné náklady pod kontrolou,“ doplnila ďalšie benefity Šárka Sodomková. Kontajnery umožňujú aj istú flexibilitu v čase a priestore a potenciálne dopĺňanie i rozširovanie stavby podľa aktuálnej potreby.

Nový účel so zachovaním génia loci

Cieľom rekonštrukcie bolo zachovať charakter pôvodnej stavby vrátane jej veľkorysého vnútorného priestoru. Niektoré časti storočného objektu museli byť pri rekonštrukcii rozobrané a jednotlivé drevené aj kamenné prvky boli repasované alebo doplnené. Nová je tepelná izolácia v podlahe, streche a časti stien, tam, kde to dovolili pôvodné obklady z dosák.

„Zachovali sme pôvodné materiály a detaily v najväčšej možnej miere. Nové vložené prvky sú vždy naviazané na železnicu a prepravu tovaru, a to ako materiálovo, tak tvarovo,“ povedala Sodomková. Architektom sa podarilo zachovať veľkorysý priestor drevostavby bez výrazných viditeľných zmien.

Nový vstup vznikol vložením jedného repasovaného lodného kontajnera. Tvorí novú dominantu, poskytuje priestor pre vstupnú zónu, vymedzuje miesto pre malý bar a  malú galériu v podkroví, kam sa dajú uložiť stoličky. Do sály bol umiestnený nový krb, opláštený oceľovým plechom so zaoblenými hranami.

Ochrana teplovodu z perforovaného plechu tiež nadväzuje na vlakovú tematiku. V krbe sa kúri drevom z obecného lesa. Voda zo strechy je zvádzaná do dažďovej nádrže s možnosťou využitia na závlahu okolitých okrasných záhonov a zelene.

Nový komunitný i verejný priestor

Ďalšie tri použité repasované lodné kontajnery slúžia ako zázemie pre hlavnú kultúrnu sálu a stoja samostatne vedľa budovy. Ich povrch z oceľového trapézového plechu je v kontraste k pôvodnému doskami obloženému Dřeváku, ale materiálovo nadväzujú na železničné vagóny, ktoré dodnes každú chvíľu prechádzajú okolo. Kontajnery sú zateplené a ich okná majú zaoblené rohy tak, ako to poznáme z vlaku. Každý kontajner má svoju výraznú farebnosť, ktorá sa opakuje aj v jeho interiéri.

Pozdĺžna aj čelná rampa boli smerom do ulice doplnené o priebežný prístupový priestor alebo aj priestor na sedenie, čím sa stavba významne prepojila a zároveň stala verejným priestorom. Celé vonkajšie priestranstvo Dřeváku sa vďaka miestu na sedenie pod strechou aj pod holým nebom stalo obľúbeným miestom pobytu ľudí i mimo konania akcií. Výhodné je aj jeho umiestnenie hneď vedľa vlakovej stanice, prestupného uzla regionálnych autobusov, v blízkosti parkoviska a len pár krokov od centra Řevníc.

Stavba je v súčasnosti majetkom mesta, ale kurátorsky sa o ňu stará spomínaná miestna základná umelecká škola. V Dřeváku sa konajú výstavy, koncerty, besedy, schôdze, ale už sa stal aj miestom na svadbu, omšu, susedské stretnutie či bazár. Podľa slov hlavnej architektky si priestor obľúbili aj tí, ktorí boli spočiatku za jeho zbúranie, a to najmä pre zachovanie atmosféry miesta.

„Dřevák je teraz taká klubovňa, a keď napríklad hudobnú produkciu alebo prednášku vyruší prechádzajúci vlak, objavia sa úsmevy na tvári, chvíľu sa počká, možno niekto medzitým priloží do krbu. Som si istá, že teraz by svoj Dřevák už nedali.“ Z bývalého skladu sa tak stalo naozaj multifunkčné komunitné a kultúrne centrum. Spolupráca architektov, mesta i miestnych sa ukázala ako vysokofunkčná.