Nástup Mlynov v Nitre potvrdil osvedčený koncept

„Priznávam, záujmom ľudí počas prvých týždňov od otvorenia Mlynov som príjemne prekvapený,“ privítal nás Ing. arch. Pavol Kollár, spoluautor obchodno-spoločenského centra Mlyny v Nitre a zároveň zástupca developera i dodávateľa tejto najnovšej realizácie spoločnosti IN VEST. Počas našej návštevy Mlynov sa naozaj zdalo, že Nitra a priľahlé spádové územie si počkali na otvorenie nového centra nákupov a spoločenských stretnutí a zaplnili takmer 80 tisíc štvorcových metrov podlažnej plochy. Všetko nasvedčuje tomu, že overený koncept tejto typologickej štruktúry, založený na zakrytej ulici, sa aj v tomto meste presadí v okolitej obchodnej konkurencii.

Vytrvalosť Kolumba
„Na nový projekt však bola potrebná poriadna dávka guráže,“ približuje začiatky príbehu Mlynov Pavol Kollár, ktorý sa architektonického konceptu ujal, keď sa u príslušných úradov nepresadili pôvodní víťazi súťaže. „Bola to plavba do neznáma a tiež sme museli vybojovať mnoho súbojov.“

Na slávnostnom otvorení Mlynov Pavol Kollár prirovnal príbeh výstavby ku legendárnej Kolumbovej plavbe. Nevedel, kedy a ako pripláva k brehu, ale vedel, že jeho cieľ existuje a aj ho dosiahne. „Spolu s kolegami sme boli o rok pozadu a vnímali sme, ako sa okolo nás zo zeme svižne dvíha naša konkurencia,“ hovorí Pavol Kollár. „Navyše, v tom období sme už mali v projekte okolo 200 miliónov korún, čo nám tiež veľa pohody neprinášalo.“

Spomenutý stret s úradmi, a najmä pamiatkarmi, sa logicky odvíjal od umiestnenia Mlynov na päte pešej zóny. Okrem toho sa na pozemku nachádzali morálne zastarané a funkčne nevyužívané historické mlyny, do ktorých areálu nemala verejnosť prístup napriek tomu, že sa táto parcela nachádzala v centre mesta. V podstate išlo o zbúranisko, ale podľa Pavla Kollára pamiatkari presviedčali o jeho nenahraditeľnom význame. No už aj samotný pôvodný majiteľ starých mlynov zhodnotil svoju situáciu ako neúnosnú a odpredal pozemok s plochou okolo 2 hektárov novému investorovi.

„Určite nepatrím k tým, ktorí majú v očiach a ceruzke buldozér,“ vysvetľuje Pavol Kollár. „Stará architektúra nebola na takej úrovni, aby sa dala zmysluplne využiť. Pôvodne sme síce zvažovali, že na fasáde ponecháme historické silá ako reminiscencie, ale nakoniec sme od toho upustili a zobrali na seba riziko odmietnutia prvoplánovej popisnosti. S každým si musíte vybojovať vzťah, pričom nie všetci sú vášmu projektu naklonení.“

Architekt, investor a dodávateľ
Nestáva sa často, aby architekt bol zároveň investorom i zástupcom generálneho dodávateľa. Mlyny v Nitre túto kombináciu priniesli.

„Uznávam, občas to bola poriadna schizofrénia,“ hovorí Pavol Kollár. „Vidíte, že niektoré veci nie sú správne urobené, ale čo sa dá robiť? Vykonali to predsa vaši ľudia. Mám im to zraziť z výplaty? Rozhodovanie muselo byť obozretné, ale rozhodne som nemal problém im povedať, aby prerobili vec, s ktorou som nebol spokojný. Veď v konečnom dôsledku sme stavbu stavali na termín.“

Aj sám Pavol Kollár pripúšťa, že kumulovanie týchto pozícií nie je ideálne, lebo absentuje tlak na dodávateľa. Dodávateľ má tak tendenciu si niektoré veci zľahčovať a nedoťahuje ich do konca. „Väčšia tvrdosť na neznámeho partnera je občas prínosnejšia,“ hovorí Pavol Kollár. „Avšak aj stavebná firma, ak nemá byť zameraná len na štátne zákazky, potrebuje vykonávať vlastný developing, aby hluché obdobia preklenula aj s pridanou hodnotou.  K takým príležitostiam by sa totiž za normálnych okolností nedostávala.“

Architektúra smerom dovnútra
Celý investičný proces bol až expresne rýchly. Tenisoví znalci, medzi ktorých patrí aj autor tohto projektu, by povedali „v štýle Fedexa“, čím sa naráža na občas bezkonkurenčne rýchlu výhru súčasnej svetovej tenisovej jednotky Rogera Federera nad svojimi súpermi. V stavbárskej reči to znamenalo, že od vykúpenia pozemku, cez územného rozhodnutie, stavebné povolenie, búracie práce až po dokončenie to trvalo neuveriteľných tri a pol roka. Počas týchto procesov sa spravilo v projekte veľa zmien, a to všetko pri prelínaní mnohých súbežných termínov.

Aký je teda výsledok? Aj samotní autori si uvedomujú predimenzovanú mierku Mlynov v urbanizovanom prostredí, ale je pravda, že jej dominantnosť sa im podarilo utlmiť niektorými invenčnými zásahmi. Predovšetkým faktom, že architektúru Mlynov orientovali dovnútra, takže na svoje okolie nepôsobí agresívne, naopak, zapája mesto do svojej vnútornej štruktúry. Je prirodzenou mestskou križovatkou, ktorá sa jednoducho nedá obísť.

Autori sledovali osnovu okolitých ulíc, pričom z hlavnej galérie vytvorili paralelu k jednej z nich. Ďalšia z chodieb je akoby voľným pokračovaním ulice, ktorá prechádza cez telo stavby a pokračuje na druhej strane objektu na mieste, kde v budúcnosti vyústi do ďalšieho námestia. To je ­momentálne v štádiu stavebných príprav a jeho súčasťou bude aj výšková administratívna budova. Svoju náruč okoliu otvára aj parter na nároží Štefánikovej triedy a Štúrovej ulice, ktorý cez transparentné zasklenené plochy aktívne komunikuje so svojím prostredím mimo objektu. Nie náhodou sú v tejto časti Mlynov umiestnené aj kaviarne a reštaurácie s pôsobivými výhľadmi na historickú panorámu Nitry. Sú vo výške 12 metrov, pričom samotná strecha je na úrovni 21 metrov, v súlade s mestskými regulatívmi.

Black and white
Masívnu hmotu Mlynov modelujú aj ďalšie výrazové prostriedky, ktoré ju posúvajú do mestotvorného rozmeru. Zo strany Ulice Československej armády priznali tvorcovia fasáde bielu farbu, ktorá opticky zmenšila mierku objektu, pričom zo Štúrovej ulice a Štefánikovej triedy zase zvolili čiernu v jej lesklej podobe. Aj táto úprava zapojila objekt do dialógu s okolím, pretože fasáda pôsobí ako zrkadlo historického okolia a odráža napríklad aj barokový Piaristický kostol, ktorý je za rohom.

Situácia

Farebnosť v štýle black and white je v interiéri kombinovaná s drevom, ktoré pretepľuje chladné materiály denne odolávajúce desiatkam tisícov návštevníkov Galéria má vo vnútri tri poschodia, pričom šírkou chodieb autori eliminovali pocit návštevníkovej stiesnenosti. Ako konštrukcia bol zvolený bezprievlakový železobetónový skelet. Ide o dutinový typ vyľahčujúci stredové pásmo železobetónovej nosnej dosky, ktoré z konštrukcie fakticky vytvára priehradový väzník.

„Túto konštrukciu odporúčam všetkým tým, ktorí chcú vytvoriť z vnútorného priestoru variabilnú dispozíciu,“ zdôrazňuje Pavol Kollár. „Aj my sme museli počas nástupu hospodárskej krízy mnohé veci meniť. Keby sme nemali jednoznačne zadefinovaný skelet, tak by sme vylúčili variabilitu.“

Technickou súčasťou budovy je aj systém Merania a regulácie SIEMENS-Desigo. Ten zabezpečuje energeticko-efektívne riadenie technológií vzduchotechniky, klimatizácie, vykurovania, individuálne riadenie teploty v priestoroch a meranie jednotlivých energetických médií. Cely ­systém je pripojený komunikačnou zbernicou BacNet na centrálny dispečing, kde má obsluha prehľad o prevádzkových stavoch spomínaných technológií, ako aj o spotrebách energií jednotlivých klientov obchodných prevádzok. Týmto má správa budovy možnosť z jedného miesta sledovať efektívnosť prevádzkovania technologických zariadení pri zabezpečení maximálneho komfortu nájomcov a návštevníkov.

Rezy

Budúcnosť s prísľubom
Každé nákupné centrum je osobité, každé nesie rukopis svojho autora, ale aj investora. Špecifickosť sa odvíja aj od danej lokality, ktorá pôsobí na výsledok. V prípade nitrianskych Mlynov boli týmito podmienkami vstup miesto, parkovacie nástupy, komplikovaná dopravná sieť, výška daná mestským regulatívom či typologická schéma, ktorá vyžaduje daný druh stavby.

„Potom to zamiešate, pridáte individuálny prístup architekta a vyjde z toho dielo – možno nie diametrálne iné, ale určité osobité,“ charakterizuje svoju tvorbu Pavol Kollár. „Dnes už vieme, že sme mohli aj inak a určite aj lepšie. Niektoré veci sme veľakrát prerábali, ale raz, v danom momente, sa vždy musíte rozhodnúť. A potom je to už vecou autorskej zodpovednosti.“

Výsledok tohto originálneho prístupu  je teda známy. Zvyšok zostáva na jeho úspechu pritiahnuť ľudí. A investor vie, že nielen na prvé dva, tri mesiace, ale na mnohé roky. Nástup Mlynov predznamenal v tomto smere sľubnú budúcnosť.

Obchodno-spoločenské centrum Mlyny
Miesto: Nitra
Investor: MLYNY, a. s.
Autori: Ing. arch. Pavol Kollár, Ing. arch. Radovan Vranka, Ing. arch. Tomáš Matlák
Začiatok výstavby: august 2007
Ukončenie výstavby: september 2009
Celkové náklady: približne 70 mil. eur (asi 2,1 mld. Sk)
Zastavaná plocha: 16 505,50 m²
Podlažná plocha: 77 938,85 m²
Plocha určená na prenájom: 29 400 m²
Počet garážových statí: 1 123
Generálny projektant: STAPRING, a. s.
Hlavný inžinier projektu: Ing. Jozef  Búri
Statika: Ing. Milan Vaňuš, Ing. Zbyněk Pechan, Ing. Miloslav Smutek

Generálny dodávateľ: IN VEST, spol. s r. o.
Zakladanie: Keller, a. s., Doprastav, a. s., IN VEST spol. s r. o.
Hrubá stavba: IN VEST, spol. s r. o., Doprastav, a. s.
Voda, kanalizácia: IN VEST, spol. s r. o.
Železobetónové prefabrikáty: IN VEST, spol. s r. o.
Vzduchotechnika: KLIMAK, spol. s r. o.
Chladenie: TECHMONSTAV, spol. s r. o.
Kúrenie: TECHMONSTAV, spol. s r. o.
Elektroinštalácie: ELCOMP, spol. s r. o.
Elektrický požiarny systém: SOITRON, a. s.
Elektrický zabezpečovací systém: SOITRON, a. s.
Meranie a regulácia: SIEMENS, spol. s r. o.
Obklady: IZING, a. s. Fair, spol. s r. o.
Výplne otvorov: Fair, spol. s r. o., Hörmann SR, spol. s r. o.
Sadrokartóny, podlahy, dlažby: IN VEST, spol. s r. o.
Výklady: MONTY, spol. s. r. o.
Cesty a spevnené plochy: Cesty Nitra, IN VEST, spol. s r. o.
Sklenené zábradlia: AMI steelglass, spol. s r. o.
Garážové brány: RST SLOVAKIA, s. r. o.
Kruhové schodisko: MramorLand, s. r. o.

Ľudo Petránsky
Foto: Dano Veselský

Článok bol uverejnený v časopise ASB.