Spiaci plameniak či skalný útvar? Centrum rezervácie v Abú Zabí navrhol Čech

Neďaleko hlavného mesta Spojených arabských emirátov sa nachádza lagúna mokradí, ktorá je prechodným i trvalým bydliskom najrôznejších živočíchov. Komplexný ekosystém, ktorému dominujú elegantné ružové vtáky, by malo v blízkej budúcnosti ilustrovať zariadenie, ktorého budova prirodzene splynie s okolitou prírodou.

Medzinárodná súťaž návrhov návštevníckeho centra rezervácie plameniakov organizovaná Agentúrou pre životné prostredie v Abú Zabí v spolupráci s Bee Breeders (Chovateľmi včiel) hľadala návrh, ktorý by pokryl široké spektrum programových nárokov ako informačné centrum, kaviareň s terasou, obchod so suvenírmi, výstavná plocha pre vzorky, školiace stredisko, hygienické zázemie a parkovisko.

To všetko malo nevtieravo dopĺňať prírodnú rezerváciu mokradí Al Wathba. Je totiž chránenou oblasťou s rozlohou 5 000 km2, v ktorej žije asi 260 druhov vtákov a iných voľne žijúcich živočíchov. Od jesene do jari tu tiež sídli 4 000 ružových plameniakov.

Vidieť a nebyť videný

Súťaž vyhral návrh českého architekta Petra Jandu a jeho ateliéru Brainwork, v ktorom nezvyčajná organika objektu vychádza z komplexného výskumu, ktorý okrem obvyklých profesií zahŕňal aj vstup ornitológa.

„Hlavnou myšlienkou je spojenie stavby návštevníckeho centra s prírodou rezervácie na všetkých úrovniach projektu. Vytvorenie sebavedomého a zároveň pokorného objektu vstupujúceho do prostredia rezervácie symbiotickým splynutím a vytvorením autonómnych priestorov s nezameniteľným geniom loci. Pomocou materiálových a tvarových mimikier budova organicky prepája svoj vzhľad s prostredím rezervácie a znejasňuje vnímanie jej veku,“ objasňuje ideový koncept hlavný architekt.

Návštevnícke centrum obsahuje prvky malého múzea sústrediaceho sa na samotnú rezerváciu s dôrazom na hniezdenie plameniakov a s možnosťou expozičného a programového rozšírenia týkajúceho sa života týchto sťahovavých vtákov.

Vrchol prehliadky nastáva v bode, keď návštevník dorazí k panoramatickému oknu, ktoré je od zvierat na mokradiach oddelené vodnou plochou a umožňuje nerušené pozorovanie prirodzeného prostredia.

Ornitologický posudok

Kruhový pôdorys objektu skrýva esovitú kompozíciu, ktorá prevádza návštevníkov všetkými záhybmi vnútorného priestoru a jeho interakciou s rezerváciou. Dôraz sa kladie na zážitok z prehliadky. Vstup cez strechu susedí s ružovým jazierkom, ktoré je zároveň svetlíkom dopravujúcim farebné tóny do hlavnej haly. Návštevník zostupuje rampou k expozícii v útrobách objektu tvorených rotujúcimi tubusmi trupu budovy.

Stavba je oxymoronom prepájajúcim organickú a anorganickú zložku prírody. Fasáda ožije vďaka lišajníkom, škrupinová konštrukcia bude dýchať cez komplexný systém chladenia a kondenzácie. Tá je konštruovaná z ružovkastého liateho betónu, ktorého postupné vrstvenie vytvorí dojem skalného útvaru z arabskej púšte. Finálnu podobu však naberie až časom, keď získa správnu patinu.

Skulpturálny objekt sa tak z pohľadu človeka nejaví ako budova, skôr ako anorganická súčasť prírody. Čo však pripomína z vtáčej perspektívy? „Počas navrhovania sme reakcie vtákov na vzhľad stavby a zásah do prostredia podrobne konzultovali s ornitológmi aj fotografmi vtáctva a dospeli sme ku konsenzu, že objekt s organickým tvarom je pre ich orientáciu prínosom,“ približuje architekt.

Článok bol publikovaný v časopise ASB 10/2020.