Nekonečný príbeh kaštieľa v Rusovciach pokračuje: Preveria víťaza súťaže, problémom je nízka suma za rekonštrukciu

Mohol byť ukážkovou stavbou, namiesto toho chátra. Kaštieľ v Rusovciach čaká na nový architektonický výraz od roku 2019, keď bola vyhlásená súťaž na jeho komplexnú rekonštrukciu. Po tohtoročnom vyhodnotení ponúk sa očakávalo už len uzavretie zmluvy s víťazom a následné spustenie stavebných prác. To sa však nestalo, voči víťazovi sa odvolal jeden z neúspešných uchádzačov, ktorému dal za pravdu Úrad pre verejné obstarávanie. Nepozdáva sa im totiž nízka suma za rekonštrukciu. Začiatok rekonštrukcie sa teda opäť posúva.

Zdevastovaná pamiatka s bohatou históriou

Pri prechádzke Rusovcami vpadne ľuďom do očí najmä zúbožený kaštieľ obkolesený rozľahlým parkom. Bratislava pravdepodobne nepozná krajšiu a zároveň zanedbanejšiu pamiatku, než je tá v Rusovciach. Potrebnej rekonštrukcie sa jej stále nedostalo a objekt sa dostal do katastrofálneho stavu.

História národnej kultúrnej pamiatky pritom siaha až do 13. storočia, keď sa v roku 1266 vyskytla prvá zmienka o hrade označovaného ako „Uruzwar“. Celé Rusovce boli vtedy darované Herrandovi Hédervárimu, kráľovskému koniarnikovi, županovi Trenčianskeho a Mošonského komitátu, ktorý obec získal od uhorského kráľa Bélu IV. 

Kaštieľ v Rusovciach ale zažil rozmach až po nástupe rodu Zichyovcov, ktorí stáli za prestavbou pôvodného hradu na neskororenesančný kaštieľ. Stalo sa tak v roku 1656, keď stavebne nadviazal na už existujúcu staršiu budovu v strede dnešného severného krídla. 

Neskororenesančný objekt získal svoj definitívný výraz až v polovici 19. storočia, keď bol vlastníkom kaštieľa gróf Emanuel Zichy-Ferraris. Jeho syn Emanuel dal na počesť svojej anglickej manželky Šarloty prestavať dnešnú pamiatku do neogotického, tudorovského slohu. Kaštieľ tak nadobudol vzhľad, pod akým ho poznáme dnes. Jeho prestavbou bol poverený v tom čase známy viedenský architekt Franz Beer. 

Poslednými majiteľmi boli manželia Elemér a Štefánia Lónyayovci. Tí pokračovali v úpravách kaštieľa v duchu svojej doby a interiér doplnili hodnotnými umeleckými artefaktmi a nábytkom. V parku dali taktiež postaviť vodárenskú vežu, ktorá mala zabezpečiť dostatok vody. Park za kaštieľom zase zmenili svetoznámy architekti na rozsiahly anglický park, ktorý prechádzal voľne do okolitej krajiny. Možno povedať, že za panstva Lónyayovcov dosiahol kaštieľ svoj vrchol.

Zánik prosperujúceho panstva ale zapríčinila druhá svetová vojna. V roku 1944 väčšiu časť kaštieľa obsadilo nemecké komando a o rok sovietske vojská, ktoré ho za týždeň vydrancovali. Stavba tak za krátku dobu prišla o svoj lesk aj slávu. 

Márne snahy o rekonštrukciu aj finálna podoba Kaštieľa

Presne v polovici minulého storočia sa stal novým majiteľom objektu Slovenský ľudový umelecký kolektív (SĽUK), ktorý si tu zriadil svoje domovské sídlo. K ďalšej rekonštrukcii prišlo až v roku 1982, avšak práce boli niekoľkokrát zastavené až sa v roku 1989 zastavili úplne. Svoje plány tu mala aj Slovenská národná galéria, ktorá stavbu prevzala do svojej správy a chcela tu vybudovať reprezentatívnu obrazáreň. Nakrátko objekt patril pod Národnú banku Slovenska a v roku 1995 prevzala kaštieľ Správa zariadení Úradu vlády SR, ktorá ho má v správe dodnes. 

Cieľom je zrekonštruovať kaštieľ na reprezentatívne miesto pre prijímanie zahraničných delegácií, táto iniciatíva však už roky kríva. Prvý pozitívny impulz nastal až v roku 2012, keď vtedajšia vláda Roberta Fica schválila zámer pokračovať v jeho obnove. 

V roku 2018 bolo konečne známe, ako má objekt vyzerať po obnove. Zámer počítal s komplexnou pamiatkovou rekonštrukciou, sanáciou, ale aj reštaruovaním kaštieľa, pričom projekt potvrdil slová z minulosti vítať tu zahraničné delegácie na najvyššej úrovni.

Obnovený má byť celý interiér vrátane historických malieb i všetkých stien. Rekonštrukciou prejde aj objekt čeľadníka, ktorý by mal podľa Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) slúžiť na niekoľko funkcií. Prvou je reštaurácia a kaviareň, druhou sú komunitné priestory, ktoré majú byť využívané obcou Rusovce – obradná sieň, výstavná sieň, viacúčelové miestnosti a miestnosti pre záujmové skupiny. Treťou funkciou je správa objektu a parku s technickým a prevádzkovým vybavením – kancelárie, byt správcu, ubytovanie pre zamestnancov, priestory pre údržbu parku. V neposlednom rade, značnou obnovou má prejsť aj rozsiahly zelený priestor v okolí kaštieľa.

Laickú aj odbornú verejnosť však zarazilo zariadenie interiéru, ktoré pripomínalo nepodarený vtip. Išlo o gýčový a nevhodný návrh, ktorý nebol vytvorený v rámci samostatnej súťaže, ale bol priamo zadaný firme Dopravoprojekt. Kontroverzný návrh napokon stopol bývalý premiér Peter Pellegrini, ktorý ubezpečil, že na vybavenie interiéru bude zorganizovaná samostatná architektonická súťaž.

Naostatok, v okolí kaštieľa sa udiali aspoň minimálne zásahy. Na jeseň 2019 bolo spustené ošetrenie drevín, ktoré trvalo takmer rok. Išlo o arboristické práce, ktorým predchádzala kompletná inventarizácia zelene. Uskutočnil sa výrub chorých a napadnutých drevín, aby sa zvýšila bezpečnosť parku. Ostatné dreviny boli ošetrené, aby sa zlepšil ich zdravotný stav a perspektíva. Stav kaštieľa však bol naďalej alarmujúci a chradnutie pokračovalo.

Komplikácie aj v roku 2023

Verejné obstarávanie bolo napokon spustené až v roku 2019, o rok neskôr ale do celého procesu vstúpila pandémia Covid-19 i výmena vlády. Tá v projekte za takmer 80 miliónov eur nepokračovala, keďže prioritou bola pandémia a iniciatíva obnoviť kaštieľ išla do úzadia. 

Proces verejného obstarávania sa však naťahoval. Podľa BSK ho brzdilo niekoľko konaní o námietkach v priebehu jednotlivých etáp súťaže. Každé z nich posúvalo začiatok prác o niekoľko mesiacov. Úrad vlády v roku 2021 zverejnil informáciu, že verejné obstarávanie pokračuje a záujemcom zaslal výzvu na predloženie základnej ponuky. Len na tieto súťažné podklady malo prísť vyše 300 doplňujúcich otázok – žiadostí o vysvetlenie, ktoré doručili záujemcovia. Toto spôsobilo ďalší sklz o dva mesiace. 

Finálne vyhodnotenie ponúk sa tak uskutočnilo až v júli roku 2023. Úrad vlády vybral ako víťaznú ponuku združenia firiem Hochtief, Hornex a Adifex, ktoré predložilo realizáciu rekonštrukcie za najnižšiu cenu 104 miliónov eur s DPH. 

V tomto období sme informovali, že zmluva s víťazom verejného obstarávania by mala byť podpísaná do polovice septembra tohto roku, čo potvrdil vtedajší hovorca Úradu vlády SR Peter Majer. Po nadobudnutí účinnosti zmluvy o dielo malo byť stavenisko odovzdané zhotoviteľovi do siedmich kalendárnych dní a firmy by začali s dlhoočakávanými rekonštrukčnými prácami.

To sa však dodnes nestalo a k podpisu zmluvy nedošlo. Podľa bratislavskej župy podal proti rozhodnutiu vlády námietky jeden z neúspešných uchádzačov. Podľa neho totiž víťaz tendra predložil mimoriadne nízku cenu rekonštrukcie, za ktorú vraj nie je možné naplniť požadovaný objem prác. Konečná cena úspešného uchádzača je približne o 30 miliónov eur lacnejšia, ako priemer konečnej ceny ďalších dvoch ponúk. 

Úrad pre verejné obstarávanie sa v spore priklonil na stranu žalobcu. Podľa kontrolórov Úrad vlády dostatočne nepreveril mimoriadne nízku ponuku víťazného združenia. „Úspešný uchádzač dostatočne neodstránil pochybnosti o reálnosti jeho ponuky a schopnosti riadne plniť predmet zákazky,” oznámil úrad vo svojom rozhodnutí. Preto kontrolný orgán nariadil zrušiť rozhodnutie o výsledku vyhodnotenia ponúk a opätovne posúdiť ponuku uchádzača, ktorú vyhodnotil ako víťaznú.

Začiatok rekonštrukcie v nedohľadne

Kaštieľ v Rusovciach potrebuje okamžitú rekonštrukciu, potreboval ju včera a potreboval ju aj pred desiatimi, dvadsiatimi a tridsiatimi rokmi. Čím ďalej sa bude začiatok nevyhnutných opráv predlžovať, pretože Úrad vlády SR dostatočne nepreveril víťaznú ponuku súťažiaceho, tým bude národné kultúrne dedičstvo ďalej chátrať.

Verejné obstarávanie tak trvá už štyri roky. A nekonečný príbeh stále nekončí. Ako ale povedal vo svojom príspevku na sociálnej sieti Michal Feik, poslanec miestneho zastupiteľstva v Rači: „Nikdy sme neboli tak blízko rekonštrukcie kaštieľa ako dnes.” A to je sčasti pravda. 

Netreba však zabúdať, že každým ďalším predlžovaním začiatku rekonštrukcie budova stráca na kultúrnej či architektonickej hodnote, upadáva a chátra. Opätovné posúdenie víťaznej ponuky bude istý čas trvať a my nevieme, ako úrad rozhodne. Komplexná obnova je tak stále v nedohľadne a zdevastovaná pamiatka čaká na to, kým si Úrad vlády SR začne svoju prácu robiť poriadne. Pretože tu nejde o jedno odvolanie, tu ide o to, že kaštieľ v Rusovciach už mal byť dávno zrekonštruovaný.