Nekonečný príbeh Propelera pokračuje: Staré Mesto ukončilo rokovania s víťazom. Ikonu nábrežia čaká nová súťaž

Kyvadlová doprava zo staromestskej strany Dunaja na petržalskú bola obľúbenou u mnohých Bratislavčanov. Propeler však prestal svojmu pôvodnému účelu definitívne slúžiť začiatkom 21. storočia, pričom mestská časť nenašla stálu podobu objektu prístaviska na staromestskej strane dodnes. Podľa najnovších informácií nevyšla ani posledná organizovaná súťaž a Staré Mesto ukončilo rokovania s víťazom. Aký osud postihne ikonu nábrežia?

Ich autorom je jeden z najvýznamnejších slovenských architektov. Emil Belluš, ktorého stavby formujú viacero slovenských miest, navrhol dve drobné stavby prístavísk na brehu Dunaja. Jeden objekt sa nachádza na dnešnom Rázusovom nábreží v Starom Meste a druhý na protiľahlej strane – na Tyršovom nábreží v Petržalke.

V minulosti medzi nimi plával propeler, loď, podľa ktorej stavby pomenovali. Išlo o náhradu za zrušený pontónový most, ktorý po výstavbe Starého mosta stratil svoj účel. Podľa Registra modernej architektúry vznikli stavby v roku 1930 vo funkcionalistickom duchu s citlivo riešenou prevádzkou. V staniciach boli čakárne a pokladne na predaj lístkov.

Kyvadlová lodná doprava sa dočkala u našincov veľkého úspechu. Propeler prepravoval pasažierov z jedného brehu na druhý a stal sa pevným bodom programu mnohých obyvateľov Bratislavy. Jeho prevádzka bola napokon ukončená v roku 2003 pre stratovosť, čím bol navždy vyradený z premávky po Dunaji.

Objekt na petržalskej strane ostal nevyužitý dodnes (v galérii, pozn. red.), druhý na Rázusovom nábreží v Starom Meste získal novú funkciu. Dlhodobo tam bola umiestnená reštaurácia, ktorej fungovanie sa však podpísalo pod stav budovy. Funkcionalistický objekt bol oblepený nevkusnými reklamami a fasádu natreli oranžovou farbou, čím trpela nielen stavba, ale aj priľahlé okolie v pamiatkovej zóne.

Staré Mesto tak hľadalo pre ikonu nábrežia vhodnejšiu funkciu vo viacerých verejných súťažiach, ktoré boli neúspešné alebo zrušené. Podľa portálu Trend bola prvá súťaž ohlásená v decembri 2017, pričom komisia prijala až 33 obálok s ponukami. Nakoniec ju však zrušili, keď poslanci poukázali na to, že hlavným faktorom pri rozhodovaní by nemala byť výsledná cena.

V roku 2019 boli napokon zrušené ďalšie dve súťaže. V konečnom dôsledku sa mestská časť rozhodla, že legendárny Propeler zrekonštruuje. Register modernej architektúry uvádza, že súčasná prestavba prebehla podľa konceptu architekta Jána Bahnu. Staré Mesto po otvorení Propelera v auguste roku 2019 uviedlo, že rekonštrukciou boli odstránené chyby z predchádzajúcej obnovy a koncept nadviazal na Bellušov odkaz a 30. roky, keď budova vznikla.

K Propeleru boli zároveň osadené stoly a stoličky mestského projektu Sadni si!, čím sa objekt ešte viac priblížil verejnosti. Staré Mesto tu prevádzkovalo kaviareň a zároveň sa tu vtedajšia starostka Zuzana Aufrichtová pravidelne stretávala s občanmi. Počas prvej vlny pandémie sa Propeler zmenil na vývarovňu cenovo výhodných obedov pre seniorov. Neskôr bol využívaný napríklad aj ako mobilné odberové miesto pri antigénovom testovaní na ochorenie COVID-19, píše TASR.

Budova Propelera napokon prešla novým bielym náterom, ktorý nahradil béžovo-hnedé sfarbenie z roku 2019. Dlhodobo sa tu však neusídlila žiadna z prevádzok. Na konci roka 2023 vypísalo Staré Mesto novú súťaž na prenájom vzácnej pamiatky. Súťaž napokon vyhrala firma, ktorá prevádzkuje sieť potravín Delia. Podľa najnovších informácií TASR sa ale do Propeleru nenasťahuje.

Mestská časť totiž zastavila rokovania s víťazom doteraz poslednej verejnej obchodnej súťaže a rozhodla sa nepodpísať zmluvu. Argumentuje viacerými dôvodmi, spomína aj možné zavádzanie či obchádzanie súťaže. Pre TASR to uviedla hovorkyňa staromestského starostu Veronika Gubková.

„Priestory sú prázdne z dôvodu donedávna prebiehajúcich rokovaní s víťazom súťaže. Po mesiacoch rokovaní, ktoré ukázali samospráve dovtedy neznáme skutočnosti, sa mestská časť rozhodla zastaviť akékoľvek ďalšie rokovania a nepristúpiť k podpisu zmluvy,“ skonštatovala Gubková.

Podľa TASR považuje mestská časť za najzávažnejší dôvod odhalenie toho, že všetky vizualizácie a prípravy na projektové dokumentácie zadával a financoval tretí človek v pozadí, ktorý sa nikdy do súťaže neprihlásil. Mal pritom záujem prevádzkovať aj samotnú kaviareň, čo samospráva považuje za obídenie verejnej obchodnej súťaže.

Argumentuje aj neakceptovateľným naťahovaním rokovaní, pričom ich výsledok vo forme vizualizácií mal popierať pôvodný charakter priestoru Emila Belluša v jeho funkcionalistickom štýle. Spomína tiež, že hoci víťaz prisľúbil umelecké spolupráce, výstavy či dielne pre ZŤP, mnohé relevantné inštitúcie mali takúto spoluprácu s ním odmietnuť alebo neboli vôbec oslovené.

„Propeler predstavuje dôležitú súčasť kultúrneho dedičstva a kultúrneho kapitálu mestskej časti. Zároveň je to priestor ideálny pre vkusnú a kvalitnú gastroprevádzku približujúcu Dunaj. Jeho potenciál nechceme v žiadnom prípade podceniť a nároky samosprávy na náplň priestoru sú prirodzene vysoké,“ zdôraznila hovorkyňa.

Mestská časť preto na jeseň plánuje vyhlásiť novú súťaž, prejsť musí miestnym zastupiteľstvom. Aj po konzultácii s odborníkmi z magistrátu však avizuje prepracovanie podmienok súťaže s čo najväčším možným dôrazom na kvalitu náplne priestoru. Inšpirovať sa chce súťažou, ktorú hlavné mesto vyhlásilo na prenájom priestoru súčasného Bistra Ferdinand v Sade Janka Kráľa. O tomto priestore redakcia ASB nedávno publikovala rozsiahly článok.

„Žiaľ, v čase prípravy tejto obchodnej verejnej súťaže sme disponovali nesprávnym výkladom vtedy čerstvej novely zákona o majetku obcí a súťaž bola po splnení prvotných podmienok postavená iba na najvyššej cene,“ priznala Gubková s tým, že nová súťaž má už viac reflektovať na významnosť priestoru.

Budúcnosť Propeleru je tak stále nejasná, a to aj 5 rokov po ukončení rekonštrukcie. Význam budovy je pre Staré Mesto aj celú Bratislavu veľmi dôležitý. Platí to dvojnásobne po generálnej rekonštrukcii neďalekej Slovenskej národnej galérie (SNG). Od decembra 2022, teda otvorenia zrekonštruovanej galérie, sa v priestore Rázusovho nábrežia sústreďuje omnoho väčší počet ľudí, keďže tadiaľto smerujú priamo do SNG.

Čo však vidia, je slabá úroveň verejného priestoru, obmedzený prístup k rieke Dunaj a zatvorený Propeler, neslúžiaci žiadnemu účelu. Tento stav sa ukazuje ako veľké negatívum, na ktoré dopláca nielen hlavné mesto, ale aj turizmus a tamojší obyvatelia. Priestor je totiž neatraktívny, nekoncepčný a mdlý. Tento fakt by mohla aspoň čiastočne zlepšiť gastronomická prevádzka v Propeleri, ako sa ale ukazuje, tak skoro sa to nestane.