Nemocnica budúcnosti
Nemocnica budúcnosti nebude v metropole Slovenska, ale Turca. Martin dostane modernú univerzitnú nemocnicu, ktorej návrh vzišiel z architektonicko-urbanistickej súťaže. Ten vylúčil tmavé a nekonečné chodby a neprehľadné pavilóny s uzavretými priestormi a priniesol veľa zelene a svetla.
Koncepcia architektov ateliéru
PANTOGRAPH zvíťazila v konkurencii trinástich ateliérov a podľa hodnotenia poroty najlepšie vystihla motto súťaže – Nemocnica budúcnosti. Predstavila architektonickú víziu nemocnice láskavej k človeku a jeho vnímaniu. „Z perspektívy urbanistického kontextu vyzývaním architektonických archetypov dôstojne dopĺňa martinskú akropolu,“ píše sa ďalej v hodnotení. „Z perspektívy vnímania architektúry sa snaží vyhnúť inštitucionálnej pompe a nabubralosti zachovaním civilného meradla. Rovnakou kvalitou, ako sa stavia k centru mesta, sa stavia aj k jeho rozvojovým častiam i k rekreačnému krajinnému prvku ,Údolia lásky’.
Návrh je prívetivý ku všetkým prichádzajúcim, prijíma ich do svojho stredu, nech už prichádzajú z akejkoľvek strany. Koncept je silný aj vďaka jasnej a zrozumiteľnej forme štvorca s kruhovým vnútorným mikrosvetom. Je príjemné, že sa tak nedeje na úkor funkčnosti, prevádzky a udržateľnosti. Naopak, kruhové usporiadanie chodieb poschodí s lôžkami bolo ohodnotené ako rafinované a invenčné vyrovnanie sa s kafkovskou anonymitou nekonečných chodieb. Vďaka tomuto usporiadaniu sa aj jednotlivé špecializované oddelenia neseparujú, ale spájajú do faktického i pomyselného synergického kruhu. Sympatickou bola aj práca s materiálmi, farebnosťou, svetelnou atmosférou a vizuálnym prepojením… Takáto nemocnica budúcnosti bude adekvátnym a dôstojným sídlom pre medicínu, v ktorej strede záujmu stojí človek.“
 |
Pôdorys 1. NP
Ľudská mierka, jasná prevádzka
Hoci sa zdá, že nemocnica je silne ovplyvnená urbanistickým kontextom, nebol to zámer autorov víťazného návrhu. Celý čas síce sledovali, aby sa nemocnica stala plnohodnotnou súčasťou významného prostredia, ale úvahy o jej koncipovaní sú postavené na základe jasných prevádzkových vzťahov, minimalizácii stavebného objemu, úspornej ergonomickej prevádzke a taktiež ľudskej mierke. „Chceli sme nemocnicu, ktorá sa nestráca v neprehľadných pavilónoch a tmavých chodbách,“ uvádzajú autori. „Chceme nemocnicu, ktorá je koncentrovaná okolo jedného miesta alebo, lepšie povedané, orientovaná na nás všetkých. Lebo keď sme chorí alebo máme chorých blízkych, to posledné, čo potrebujeme, je orientačný beh po neznámej budove… Chceli sme vytvoriť priestor tak, aby medzi funkčnými celkami vytváral čo najkratšie väzby a zároveň, aby bol prestúpený denným svetlom a zeleňou aj zvnútra. Budovu, ktorá nemá iba jednu – často zastrešujúcu – fasádu, ale prejavuje sa tým, že z každej strany plnohodnotne reaguje so svojím okolím…“
Otvorenosť, čistota a kontakt so záhradou menia stresujúce vyšetrovne na prívetivé miesto
Výsledok svojich ambícií architekti vložili do dispozície štyroch nadzemných a jedného podzemného podlažia, ktoré vertikálne pospájali a posilnili ich vzájomné väzby. Priestor kruhového nádvoria je naplnený zeleňou, ktorá sa prelieva do átrií, čím je jadro nemocnice doslova zelené.
Centrálna záhrada je prirodzeným navigačným bodom v nemocnici
Jednoduchý objem nemocnice je na vonkajších stranách konkávne formovaný s jemným prelomením fasád v mieste vstupov, navádzajúc ľudí dovnútra. V spojení s trvácimi materiálmi, ako je céder, návrh vytvára odolnú a zároveň prívetivú tvár novej nemocnice. Podľa slov autorov by sa s výstavbou nemocnice budúcnosti malo začať najskôr v závere budúceho roka.
Lôžková časť je orientovaná do súkromnej záhrady a čerpá inšpiráciu z hotelového rezortu
NEMOCNICA BUDÚCNOSTI
Miesto: Malá hora, Martin
Investor: Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Univerzita Komenského v Bratislave
Autori: Pantograph, Bratislava; Ing. arch. Tomáš Auxt, Ing. arch. Peter Kožuško, Ing. arch. Miroslav Hrušovský, Ing. arch. Linda Hrušovská
Spoluautori: Ing. arch. Mgr. art. Peter Hudač, PhD., Ing. arch. Martin Šimon, Bc. Miloš Diežka, Ing. arch. Pavlína Kolcunová, Bc. Natália Vajdečková, Ing. Lukáš Zachar
Architektonicko-urbanistická súťaž: máj 2017
Predpokladaný začiatok výstavby: 4. Q/2018
Plocha riešeného územia: 56 146 m2 (z toho zelene – 29 064 m2)
Zastavaná plocha: 12 925 m2
TEXT: ĽUDOVÍT PETRÁNSKY, VIZUALIZÁCIE, DOKUMENTÁCIA: PANTOGRAPH
Článok bol uverejnený v časopise ASB 8-9/2017.
