Netradičná drevená preliezačka z dielne študentov

Menej je viac. Séria malých študentských intervencií oživuje verejné priestory už takmer desať rokov. Drevené objekty môžete nájsť v Trnavej Hore, Stupave, Lučenci či Partizánskom.

Posledný ročník priniesol netradičnú preliezačku pre veľkých aj malých s jednoduchým odkazom – nesedieť. Študentský workshop má na svedomí kreatívne združenie Woven v zložení Marianna Maczová, Veronika Michalíková, Danica Pišteková a Anna Cséfalvay.

Letná škola je otvorená pre študentov architektúry a dizajnu slovenských aj zahraničných škôl, ktorí v spolupráci s profesionálmi počas dvoch týždňov navrhnú a aj vlastnoručne postavia objekt z dreva.

Tento rok sa konal už jeho deviaty ročník, putovný workshop oživil tentoraz park Starej Ľubovne. Jedna k jednej Workshop je jedinečný v tom, že študenti sa zapájajú v každom bode procesu tvorby. A to, čo je na papieri, vďaka svojmu snaženiu vytvoria aj v realite v mierke 1 : 1.

Partnerom podujatia je Katedra architektonickej tvorby na VŠVU v Bratislave, preto je zaň ako za predmet možné získať kredity. Výsledkom sú atypické kusy dreveného mobiliára, ktoré vo verejnom priestore figurujú ako intervencie voči vizuálnej a fyzickej jednotvárnosti.

Projekt podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia. Neseď! Téma posledného ročníka workshopu bola Ako nesedieť vo verejnom priestore ako kritika uniformity, jednotvárnosti a absencie rôznorodosti pohybových aktivít. Reflektuje aj súčasné tendencie v dizajne, ktoré odsudzujú závislosť od sedenia.

„Úlohou bolo vytvoriť objekt pre rôzne polohy tela, čím sa naruší uniformita správania vo verejnom priestore, kde nasledujeme písané či nepísané pravidlá. Verejný priestor je vlastne ‚iba‘ prázdnom, ktoré nemá ustálené usporiadanie, ale je skôr fluidnou zostavou rôznych ideí, prostredí a podmienok otvorenosti či prístupnosti. V skutočnosti však podlieha reguláciám a rôznym podobám kontroly a prehodnocovania, kto vlastne môže tvoriť verejnosť,“ opisujú myšlienkový proces lektorky.

Závan novotvaru Dvanásťdňové snaženie napriek nepriazni počasia opäť prinieslo svoje ovocie: „Výsledkom je akási preliezačka pre dospelých bez horizontálnych prvkov v parku medzi Okružnou a Tatranskou ulicou v Starej Ľubovni. Je otvoreným doplnkom parku, kde je pripravená na ďalšie objavovanie a interpretácie bez typologických barličiek bežného mestského mobiliára s pravidlami, ako ho používať správne.“

Životnosť objektov je vzhľadom na charakter konštrukcie odhadovaná na 5 rokov, no ich prínos by si zaslúžil aj dlhšiu existenciu.

Článok bol publikovaný v časopise ASB 10/2021.