Netradičný dom pri bratislavskom Horskom parku ukazuje, ako sa dá vyťažiť z minima maximum

Architekti zo štúdia NOIZ dostali zaujímavú a neľahkú úlohu. Na relatívne malom pozemku v Starom meste Bratislavy v blízkosti Horského parku mali vytvoriť bývanie pre mladú štvorčlennú rodinu.

Predtým na objekte stále dva objekty. V hornej časti parcely sa nachádzal jednopodlažný rodinný dom, ktorý zdieľal spoločnú štítovú stenu so susedným objektom. V spodnej časti pozemku, za domom, v zanedbanej záhrade, stál murovaný záhradný domček.

Jeho obvodové steny vymedzovali hranice medzi dvoma susednými pozemkami. Po počiatočnej polemike o zachovaní pôvodných stavieb sa architekti rozhodli zvoliť cestu novostavby, avšak s nadväznosťou na pôvodné riešenie.

„Celé zadanie predstavovalo veľkú výzvu. Snažili sme sa zrealizovať projekt v kontexte lokality, okolitej zástavby a existujúcej zástavby pozemku. Investorovi sme pripravili nadštandardnú užívateľskú hodnotu bývania na malom pozemku s citlivým prístupom k prostrediu,“ vysvetľujú architekti. 

Cieľom koncepcie novotvaru na stope pôvodných objektov bola snaha nezaťažiť parcelu a jej okolie v stabilizovanom území a zachovať mierku a charakter pôvodnej zástavby. Po analýze sme pristúpili k dvom základným východiskám.

Úplne nový projekt

Prvé východisko riešenia predstavovalo naviazanie na pôvodnú hmotu objektov, druhým z toho vyplývajúcim bolo vytvorenie novej dispozičnej schémy na ich pôvodnej stope. Úvodným krokom pri hľadaní formy novej hmoty bolo nájsť spôsob, ako prepojiť samostatné objekty v rôznych výškových úrovniach, do formálne a programovo uceleného tvaru.

Ďalším dôležitým aspektom bolo vytvorenie maximálnej úžitkovej plochy na pôdoryse, ktorý už na začiatku prekračoval limit povolenej zastavanosti. Na záver bolo potrebné zhodnotiť potenciál exteriérových plôch pri dome a fyzicky aj vizuálne ich prepojiť s obytnou plochou navrhovaného objektu. 

„Hmotu rodinného domu sme usporiadali tak, aby sa obytná zóna dostala čo najviac do kontaktu s pozemkom za objektom. Časť plochy prvého podlažia sme ponechali na úrovni ulice. Slúži ako hlavný vstup do objektu a sklad. Druhú časť hmoty sme presunuli o dva a pol metra nižšie, na úroveň záhrady a menšieho objektu.“

Týmto krokom vznikol priestor s dvojnásobnou výškou, ktorý zostal vizuálne aj programovo prepojený so vstupnou časťou domu, no chýbalo mu ešte prepojenie s objektom na záhrade. Aby sme mohli spojiť všetky plochy do jedného celku, bolo potrebné ubrať z oboch hmôt. No bolo tu stále ohraničenie maximálnou zastavanosťou parcely. 

Riešenie ukryté v priblížení

Hmota odobratá z pôvodného objemu bola posunutá k druhému objektu na záhrade, čím sa maximalizovala plocha obytného podlažia prepojená so záhradou. Vznikol priestor pre umiestnenie hlavných funkcií domu okolo otvoreného átria s terasou, ktorá je prirodzene ochránená od nežiaduceho kontaktu s ulicou a okolitou zástavbou.

Ustúpením hmoty od ulice sa vytvoril priestor pre väčšiu predzáhradku s hlavným vstupom do domu, ktorý tak získal závetrie a väčšiu intimitu. Naskytla sa týmto aj možnosť presvetliť časť zapusteného denného podlažia západným slnkom a vizuálne ho prepojiť so vstupom na pozemok o poschodie vyššie.

„Vertikálnym priradením hmoty dvoch detských spální sme doplnili potrebnú podlažnú plochu a nadviazali tiež na výškovú úroveň okolitých stavieb,“ dodávajú architekti. 

Funkcie objektu sa na základe daností parcely nachádzajú na rôznych výškových úrovniach. Rezová schéma v zmysle “raum planu” nám definovala tvar schodiska, ktoré sa stalo vizuálnou dominantou objektu. Na najvyššom podlaží je ukončené čitárňou s výstupom na terasu, cez ktorú tiež prichádza horné svetlo priamo do stredu dispozície.