Nie je väčší ako záhradná chata. Český dom vyzerá z každého uhla trochu inak

Drevostavba, ktorá adaptuje na konzerváciu fasády tradičný prvok japonského staviteľstva a teplo získava pomocou „modernej“ technológie výmenníka vzduch – voda?

V lokalite kúsok nad riekou Berounkou to môže znieť trochu nepatrične. Môžete si však byť istí, že tento rodinný dom nebije do očí. Na rozdiel od mnohých novostavieb v susedstve totiž dokonale splýva so svojím okolím.

Z každého uhla vyzerá trochu inak, ale vždy pekne. Dom postavený v stredočeskej obci Zadní Třebaň pritom svojimi parametrami nepresahuje rámec väčšej záhradnej chaty a so zastavanou plochou 67 m² nenarúša svojím vizuálom okolie. Stojí v prírodnej záhrade, spoločnosť mu robia vzrastlé ovocné stromy.

Kryje sa nimi rovnako, ako splývavo šedivou nenápadnosťou drevenej fasády, v ktorej ponúka veľmi útulné zázemie. Riešený je jednoducho, účelne. Jeho plán je pochopiteľný, logický. Skrátka a dobre, tento rodinný dom nepôsobí dojmom mimoriadnosti, pretože je stvárnený v úplnej prirodzenosti. A to bol aj zámer architektov.

Tí boli v roku 2016 postavení pred výzvu projektu, ktorý mal zástavbou zhodnotiť pozemok bývalého sadu len kúsok od rieky Berounky. Samotná parcela sa nachádza v mierne zvažujúcom sa teréne, schovaná za starým múrom, čo dodávalo miestu zdanie výlučnosti a komorný charakter.

Po porade s investorom sa potom architekti Pavel Nový a Vít Svoboda rozhodli takto nastavenú kompozíciu nenarúšať a namiesto prispôsobovaniu pozemku stavbe radšej transformovali podobu pripravovaného objektu.

Objekt tým rozhodne získal. Keďže sa nezmenila podoba a skladba zelene a nesiahlo sa k terénnym úpravám, pôsobí dom v Zadnej Třebani, akoby tu stál uprostred sadu odjakživa. Absentujúca cudzorodosť zvyšuje stupeň obývateľnosti aj každodennú pohodu života obyvateľov.

Okná perforujú dom ako diery syr

Do vonkajšieho vzhľadu sa premietli miestne stavebné regule, ktoré majú strážiť krajinný ráz. Zahŕňalo to limit počtu dvoch podlaží a požiadavku na sedlovú strechu.

Architekti sa s tým popasovali pomerne dynamicky. Vrchnú hranu strechy skutočne vedú diagonálne k štítu domu, ktorý je však usadený na obdĺžnikovom profile stavby vychýlenom proti svahu, a tým vzniká atypické výškové členenie.

Vyniká v ňom buď hrana, lom, či rez. Podľa toho, odkiaľ sa na dom pozeráte. Pritom vás pozoruje jedenásť očí okien – atypických umiestnením, nerovnakými veľkosťami a s nejednotným rastrom. Keby ich mierka a dispozícia boli naviazané na rozvrhnutie podlaží, bol by dom v Zadnej Třebani štvorposchodovým obydlím pre trpaslíkov z rozprávok.

Pochopiteľne to tak nie je a okná sú len efektívnou reakciou na potrebu presvetlenia interiéru objektu, osadeného do hornej časti svahovitého pozemku.

Do miestností domu tak preniká slnko zo všetkých strán, v pohľadovo výrazných častiach sa interiér otvára scenérii širokým presklením. Izby – či už spálňa, pracovňa, kuchyňa prepojená s jedálňou, alebo detské izby – sú pomerne veľkorysé, vedené v drevených prvkoch.

Podlahy sú z dubových dosiek, ostenia zo smrekových paluboviek so zosvetľujúcou bielou lazúrou, na mieru šitý nábytok vyrobili z brezovej preglejky. Čierna v obrysoch rámov, okien a zábradlí je potom trvalou pripomienkou toho, ako vlastne dom vyzerá zvonka. Tam totiž dominuje čierna a sivá.

Obrys tieňa, nie ostrá kontúra

Investor sa totiž nechal okúzliť víziou zvýšenia odolnosti tým, že fasádu ochráni a konzervuje pomocou shou-sugi-ban – riadenej karbonizácie, čiže kontrolovaného opaľovania. A sám sa do tohto procesu zapojil.

V praxi to vyzeralo tak, že dosky sa spájali po troch, stavali do komína a opaľovali sa nad ohňom. Po plnom ohorení ich poliali vodou a následne napustili ľanovým olejom.

Takýto manuálny postup síce trochu spomaľuje realizačnú prácu, ale vedie k zníženiu nárokov na údržbu. Drevená krusta domu totiž lepšie obstojí proti poveternostným podmienkam, drevokaznému hmyzu i hubám.

Do siva prechádzajúca čierna farba dažďom blednúcej fasády potom stavbu zjednocuje a lepšie ju vizuálne viaže na plech skosenej strechy. Stromy, ktoré dorovnávajú výšku stavby, len dotvárajú ucelený dojem prirodzene fungujúceho objektu, ktorý vyzerá, akoby uprostred sadu stál odjakživa a nie iba posledné tri roky.