Nízkoenergetická drevostavba rodinného domu

Nečudo, že ho chceli takýto. On optik, ona optička. Tak teda opticky čistý! Jednoduchý. Nijaké krátkozraké riešenia a ani ďalekosiahle zásahy do svažitej parcely. Nech si sedí v kopci po vzore miestnych dreveníc a stodôl. Drevené latky zo sibírskeho smrekovca ho zbratali s okolitou prírodou a typické kontúry s tradičnou architektúrou; i keď úradom sa to takto nejavilo celé dva roky...

Namiesto úvodu autorská správa Kamila Mrvu:
„Navrhol som dom pre môjho brata s rodinou. Malý pozemok, malý dom, málo financií, ale voľná ruka pre architekta. Nesúhlas zo strany správy Chránenej krajinnej oblasti. Dva roky vybavovačiek okolo stavebného povolenia. Výstavba svojpomocou. Bol som rád, keď som si obliekal montérky a hurá na stavbu – teda na nepodpivničenú drevostavbu, ktorá sa zdvihla z betónovej základovej dosky. Vzišiel z toho a z obdĺžnikového pôdorysu prízemný rodinný dom, ktorý svojimi kontúrami a smrekovcovým opláštením pripomína tradičnú zástavbu v tom našom regióne,“ tak sa zmieňuje vo svojej autorskej správe architekt Kamil Mrva. Málilo sa nám, a tak sme sa vybrali overiť a doplniť správu o bratostavbe dovŕšenej v roku 2006 len dvadsať kilometrov za moravsko-slovenskou hranicou.

Rodinný dom v Dolnej Bečve, 2006 Autor: Kamil Mrva Spolupráca: Blaženka Bebek, Lenka Burešová, Jaroslav Holub, Martin Jeřábek Dodávateľ: svojpomoc Subdodávatelia: Firma Mikulenka, Alfest Lučina, Stekoprodukt, firma Jurák Projekt: 2004 – 2005 Realizácia: 2006 hrubá stavba, 2007 dokončovacie práce Zastavaná plocha: 78 m2 Pôdorys: 13 × 6,2 m Konštrukcia: drevostavba Strešná krytina: falcovaný plech Aluzinek Vonkajší vzhľad: smrekovcový obklad v kombinácii s moderným zasklením, na obklad hlavného vstupu použili dosky cetris Stolárske práce na mieru: kuchynskú linku, atypické vstavané skrine, posuvné zasklené steny vyhotovila firma ATK Simon Adámek z Nového Jičína Rozpočet: cena domu vrátane pozemku a nábytku vyšla na 1,5 milióna českých korún (asi 60 tisíc eur), hypotéku nepotrebovali.

Drevostavba

Majú prízemný nízkoenergetický drevodom na ploche 78 m². Projekt však zďaleka prízemný nebol. Napriek svojej jednoduchosti, finančnej nenáročnosti, ba až sparťanskej skromnosti s ktorou dom postavili, vyvolala jeho stavba polemiku na vyšších úradných miestach a rozruch na CHKO – inštitúcii, ktorá chráni ráz krajinnej oblasti. Za takou priamou povahou architektúry sa niekedy hľadá všeličo, len nie predstava o životnom štýle, ktorý je samozrejmý majiteľom domu. Tí nechceli vikiere, ani zložitú dispozíciu a už vôbec nie vilu, ktorá by brala energiu svojim obyvateľom a odjedala z rodinného rozpočtu.

Pôvodne pultovú jednoduchú strechu, dokázateľne najekonomickejšiu a pre nízkoenergetické domy najvhodnejšiu, v architektonickom ateliéri zmenili ešte počas naťahovačiek so stavebným úradom na sedlovú. Dali jej miernejší sklon 35°, na aký si miestni zvykli pri pohľade na tradičnú zástavbu so strešným sklonom pod 45-stupňovým uhlom. Pre Mrvovcov – architektov, ale aj optikov – sa príkladom a nasledovaniahodnou siluetou rodinného domu stalo typické rozloženie hmoty tunajších pôvodných domov a stodôl, ktoré od nepamäti vyrastajú z klasického valašského obdĺžnikového pôdorysu podľa prostého vzorca b = 2a.

„Kamilovi sme povedali, že chceme málo a v malom. Odkedy si postavil dom s ateliérom v Kopřivniciach, v záhrade po našom dedovi, vedeli sme, že to je architektonický sloh pre nás. Má to tam pekné, neveľké, stačí. Pre nás mal navrhnúť ešte menej…“

Mrvovci tu bývajú už tretiu sezónu. Na nedostatok priestoru sa nesťažujú. Otvorený objem kuchyňoobývačky sa spojil s drevenou terasou. Pekné počasie im od mája do októbra zväčšuje obytnú plochu. Malá spálňa so šatníkom a neveľká detská izba nie sú dennými miestnosťami. Synovia si nanosia hračky do obývačky alebo sa hrajú pred domom. Ešte stále sa ľudia, známi i neznámi, pristavujú a čudujú sa drevenej chalúpke. Naozaj v nej žije štvorčlenná rodina? Neveriacky nakúkajú a odvážnejší sa nechajú aj pozvať, len aby aspoň nazreli do súkromia domu. „Tento štýl sme si na úradoch presadili sami. Aj keby sme mohli mať nasledovníkov, nikomu sa veľmi nechce do vybavovania stavebného povolenia, pri ktorom nemá najväčšie rozhodovacie právo stavebný úrad, ale správcovia Chránenej krajinnej oblasti.

Najprv stavbu absolútne negovali. Nerozumeli, prečo by moderný štýl, i keď starého poňatia, mal vyrásť v údolí Bečvy. Tlačili nás do reprezentačnej vily, milšie sú im projekty so zložitými vikierovými strechami. Tie sú však bližšie nemeckej tradícii ako našej. Vo Važci, v Kolároviciach i Makove sa voľakedy stavalo z dreva, jednoducho a účelne. Po čase sme sa dozvedeli, že po skončení stavby niektorí úradníci CHKO ukazovali náš domček ako príklad modernej architektúry. Máme predsa 21. storočie. Aj na vidieckych úradoch sedia ľudia za počítačmi, hľadia do LCD obrazovky, jazdia na moderných autách. Tak prečo nebývať moderne?!“

Áno, súčasná architektúra sa nemusí úplne zriecť odkazu na tradičné stavby, nemusí ich však ani kopírovať, aby zapadla do pôvodného prostredia, alebo sa nebodaj snažiť o štylizáciu. Daniel Mrva má schodené hory v Rakúsku a Francúzsku: „Sú tam fantastické stavby, ktoré pôsobia úplne prirodzene, hoci na prvý pohľad je zrejmé, že sú selankovej architektúre vzdialené.“

Čo ešte prezradil Daniel Mrva
„Doberali si nás tunajší – garáž staviaš? A kedy budeš stavať barák?“ spomína Daniel na časy, keď sa montovala drevostavba a už všetkým susedom bolo jasné, že vila z toho nebude. „Úrady nám spočiatku nechceli ani povoliť plechovú strechu, tlačili nás do betónovej škridlovej strešnej krytiny. Plánovali to tu ako vilovú zástavbu s poschodovými domami, obytnými podkroviami pod vyšším hrebeňom škridlových striech. Kamil však urobil fotku, z ktorej bola čitateľná rozmanitosť domov a odlišné pokrytie striech. Tie mali spoločné len miesto. Naveľa nám povolili plechovú strechu v prírodnom odtieni. Mnohí si tu ešte pamätajú zimu 2005. Masy snehu polámali škridlové strechy, v niektorých prípadoch nevydržali ani časti drevených krovov. Snehová pokrývka nezaťažila iba plechové šikmé strechy, z ktorých ľahko skĺzla.“

Drevenú nosnú konštrukciu domu, vrátane priehradových väzníkov im zhotovila tesárska firma z okolia. Majstri poskladali, čo sa dalo ešte u nich doma, priviezli na stavbu a za päť dní stála hrubá stavba. „Jednotlivé časti väzníkov sú spojené boxermi – tesárskymi spojkami bez zložitého čapovania. Drevo sme jemne natreli, aby v otvorenom jednoduchom interiéri ešte viac vynikla krása obnaženej konštrukcie väzníkov.“ Aj sadrokartónové obloženie interiéru a vonkajšie smrekovcové odvetrané opláštenie im vyhotovili firmy. Stavebný dozor a korigovanie podľa projektu si Mrvovci strážili do poslednej chvíle.

Danielova rodina nešpekulovala nad Kamilovým projektom. Vyhovoval im. Akurát minimálna kúpeľňa bola pôvodne ešte o 20 cm užšia a WC malo byť samostatné: „Radšej sme ubrali z plochy detskej izby a posunuli o kúsok aj chodbu. Inak už len okienko ukryté v kuchynskej linke vzniklo dodatočne. V návrhu sa síce neobjavil horný rad skriniek, ale potom Kamil dostal nápad ako zakomponovať okienko za posuvné zasklené dvierka. Natiahli sa poličky od steny k stene a teraz ich máme spolu s výhľadom na sever za posuvným zaskleným systémom. Čo by som urobil teraz inak? Nooo, postavil by som si to ešte jednoduchšie,“ smeje sa Daniel a my veríme, že aj jeho rodina má rovnaký zmysel pre úsporné bývanie. Sú tu zväčša od mája až do októbra. Za prácou dochádzajú. S dvomi malými chalanmi sa držia viac doma ako na výjazdoch za zábavou, a predsa sú s bývaním spokojní.

Marína Ungerová
Foto: Dano Veselský