Nízkoenergetický výhľad

Rodinný dom v Starom Plzenci nebol nijakou prvotinou v Čechách už mediálne známeho architekta nízkoenergetických a pasívnych domov. Keď adepti energeticky úsporného životného štýlu oslovili Josefa Smolu, túžili najmä „vypadnúť“ z ich veľkého rodinného domu, ktorého údržba im už brala priveľa času a energie...

Nebolo to rozhodnutie zo dňa na deň. Priznávajú, že keď sa v 80. rokoch minulého storočia podujali na stavbu svojho prvého rodinného sídla, potrebovali najmä dom pre rodinu s deťmi a tešili sa aj na kontakt s mestečkom.

Dom vyrástol v typickej zástavbe tých rokov, s malou záhradou a pomerne veľkým obstavaným priestorom. Na tie časy však svojej stavbe dopriali slušnú technickú výbavu, vykurovalo sa pekne od podlahy, brána a vstupné dvere fungovali už vtedy na elektroniku, dom zateplili primerane vtedajším technológiám. Veľký dom, veľa práce. Časom sa ukázalo, že pôvodný domov dokáže splniť ich nároky na pohodlie, len ak ho prekŕmia množstvom energie a na chod domácnosti potrebujú viac síl, ako im je milé. Napokon chceli ísť nielen do menšieho, ale aj do stavby, ktorá uchráni ich súkromie, poskytne príjemný chládok v horúčavách, primeranú teplotu v chladných mesiacoch a nebude si nárokovať na namáhavú údržbu. Takýto balík služieb si, samozrejme, predstavovali v slušivom vyhotovení a s krásnym výhľadom na krajinu. Posledný predpoklad im zabezpečil zdedený pozemok na konci záhradkárskej kolónie, ktorá už dožíva a postupne sa mení na stavebné parcely. S projektom rodinného domu sem prišli prví a skôr, ako by im do výhľadu vyrástla iná stavba, prikúpili si lúku na okraji „babičkinej latifundie“; presne tam, kde sa úpätie Hůrky mení na rovinu. Väčšia časť z ich 7 000 štvorcových metrov pripadla južnej nezastavanej ploche.

Ako sa zvečerilo
To sú tie jesenné a zimné fotografovania, keď si nikto nie je istý počasím. Napriek predpovedi a nášmu strategickému vyčkávaniu na bezoblačné nebo, natriasalo našu oktávku za výdatného mrholenia Podhradnou ulicou a potom cestou Pod Hůrkou. Domčeky so sedlovými strechami, ktoré pamätali nadšenie záhradkárov zo socialistických čias, nás sprevádzali, až kým sa nespevnená cesta znenazdajky nepustila dolu briežkom. Neveriacky sme hľadali miesto na zaparkovanie medzi plotmi, keď sa spoza ohybu vynorila vstupná brána na súkromný pozemok a za ňou príjazdová cesta spevnená betónovou dlažbou.

Bezpečne sme pristáli hneď vedľa zaskleného preddveria, ktoré sa vyhranilo zo smrekovcového obkladu. Pôvodný odtieň smrekovca zmäkčil strohé línie domu, ktorý sa usadil na vrstevnici s najkrajším výhľadom na údolie. Pokojne, s vodorovne rozloženou hmotou sa malé rodinné sídlo usadilo obrátené k poliam a lúkam, ktoré sa rozprestierajú popri južnej hranici ich pozemku. Takto si zabezpečili, že hlavným, z veľkej časti zaskleným priečelím dovidia nielen na mestečko, ale aj vrch s hradom Radyně (Karlskrone). Ten miestnym pripomína slávne časy, keď v roku 1361, krátko po jeho dostavbe, zbavil Karol IV. obyvateľov poddanských povinností. Teraz ho majú staroplzenčania pekne podsvietený, a tak si majitelia domu po večeroch užívajú vo svojej „bezúdržbovej“ domácnosti výhľad na „osvietené“ stredoveké opevnenie, ktoré do tmy zdvihla silueta hôr.

Keď sme si to uvedomili a počasie sa nelepšilo, skrsol nápad ostať na večerné fotenie. Okrem sľubovaného zážitku sme chceli dostať do objektívu obraz členenia fasády presvetlenej z útrob domu. Pri pohľade zo záhrady, ktorá klesá na úroveň spodnej murovanej časti stavby, možno zreteľne prečítať vnútornú dispozíciu domu. Veľká zasklená stena sa otvorene priznáva k obývačke, ktorá moderným súčasníkom vyhovuje, ak sa s absolútnou samozrejmosťou prepojí s kuchyňou a jedálňou. Zasklenie necháva cez drevenú terasu do interiéru drevostavby voľne plynúť obraz prírodných scenérií. Majiteľom sa splnilo prianie sedieť v obývačke či jedálni s pocitom, že sú súčasťou krajiny. Do tmy svieti ich dom nielen veľkými plochami priehľadov dennej časti, ale upozorňuje na seba aj priezormi okien na spálňach a kúpeľniach. Rozmiestnenie pásových či francúzskych okien, ich vodorovne predĺžené modro orámované tvary, plynú spolu so smrekovcovými latkami vonkajšieho plášťa a umocňujú tak dojem horizontálneho pokoja stavby. Viditeľné partie fasády spodnej stavby tepelne zaizolovali vrstvou extrudovaného polystyrénu a omietli stierkou v sivomodrom odtieni.

Ing. arch Josef Smola Autorizovaný architekt, absolvent FA ČVUT (1982), špecialista na stavbu nízkoenergetických a pasívnych domov, má za sebou päť rokov práce v ateliéri Gama – PÚ VHMP architekta Karla Pragera, potom v projektových strediskách dodávateľských firiem (Pozemní a montované stavby, IPS). Po roku 1989 na základe konkurzu získal možnosť ročnej odbornej stáže v Paríži. Ďalšie odborné skúsenosti nadobudol v ateliéri Omikron-K architekta Martina Kotíka. V súčasnosti pracuje ako nezávislý architekt, má svoj ateliér a široký profesionálny záber. Dlhodobo sa venuje problematike moderného bývania, navrhovaniu obytných domov a individuálnej rodinnej výstavbe vrátane návrhov interiérov. V oblasti bytovej výstavby má na základe vlastného know-how zaregistrovaný patent, zaoberá sa aj poradenstvom v oblasti stavebníctva a stavebného práva. Okrem úspešných realizácií venoval svoj čas aj asi dvesto článkom a rozhovorom pre tlač a televíziu. Hlavnou témou jeho prednášok sa stala popularizácia úsporného bývania, nízkoenergetických a pasívnych domov, najmä moderných drevostavieb.

Nízkoenergeticky dom

„Odvaha stavať vo svahu prišla nielen s túžbou po výhľade, ale aj s nápadom stavať nízkoenergeticky. Severné priečelie domu sme opreli do svahu, priradili k nemu kúpeľne, chodby a časť kuchyne horného podlažia. Od severu sme nechali vystavať oporný múr a príjazdovú cestu, ktorá sa vinie najprv okolo horného podlažia a potom zostúpi na úroveň prízemia vystavaného z armovaných KB blokov až k stojisku pre autá. To sme chceli mať v dome. Bagrovalo sa tu tak, aby sme po obvode domu získali možnosť prístupu do všetkých obytných častí,“ rozhovoril sa ešte pri bazéne manželský pár. Cieľom bol bezúdržbový, nízkonákladový, bezbariérový dom. Hneď prvým návrhom architekta Smolu boli nadšení, tešili sa na realizáciu, ale prvé rany osudu nadšencov individuálnej výstavby zažili už pri zemných prácach, keď zložité geologické podmienky nad očakávanie komplikovali postup stavebných prác.

Aby toho nebolo málo, už počas realizácie hrubej stavby sa ukázalo, že ich dodávateľ stavebných prác krachuje a budú sa musieť obzrieť po náhradnom riešení. Smiech cez slzy – to sú spomienky na niekoľko výmen stavbyvedúcich a zistenia, že napríklad tí, čo si vedia poradiť s klasickou murovanou stavbou, nemusia ešte vedieť, ako postupovať pri zhotovovaní vrchného podlažia, ktoré malo, rovnako ako spodné, spĺňať kritériá nízkoenergetického domu, a pritom šlo o už dobre známu stĺpikovú drevostavbu s tepelnoizolačnou výplňou a zavetrovaním z OSB dosiek, ktoré súčasne tvoria parozábranu. Zo strany interiéru sa pridávala inštalačná predstena. „Plánovali sme si menšie, nenáročné nízkoenergetické bývanie za cenu, ktorá nemala presiahnuť sumu troch miliónov českých korún.“ Chceli, ale postupne cena rástla nielen v dôsledku problémov so stavebnou firmou, ale aj nárokmi na dôsledné dodržanie parametrov takéhoto domu. Do pasívneho mu veľa nechýba, iba ak väčší objem izolácie.

„Máme vzduchotechniku s rekuperáciou, dom má južnú orientáciu, patrične dimenzované izolácie, namiesto navrhovaných dvojskiel sa osadili okná s kvalitným trojitým zasklením, vonkajšia omietka sa nám málila, a tak sme dom nechali opláštiť odvetranou smrekovcovou fasádou. Časom možno pribudnú i solárne panely, aj keď ich cena sa pohybuje od 80 000, ale najprv sa bude investovať do tienenia. Nad zasklenými plochami dáme zhotoviť slnolamy. Ekonomicky sa nám niekoľkomiliónová investícia už asi v našom veku nevráti, ide skôr o rozhodnutie, životný štýl. Nemali sme šťastie na dobu, v ktorej sme stavali. Ceny materiálov sa zdvihli o 50 %. Návratnosť súvisí viac so životnosťou domu ako so skutočnosťou, že sme predsa len starší majitelia novej nehnuteľnosti. Zadĺžili sme sa, aby nám nízkoenergetický životný štýl ušetril milióny…“ smeje sa majiteľ.

Rodinný dom Architektonický návrh a projekt stavby: Ing. arch. Josef Smola, Projektový a inženýrský ateliér Praha 4 Autori stavebnej časti: Ing. arch. Josef Smola, Ing. Pavel Štěpán Statika: Ing. Václav Jandáček Začiatok projektu: 2004 Dokončenie stavby:  zima 2008 Zastavaná plocha: 106,50 m2 (teda 6 % z výmery pozemku) Obostavaný priestor: 614 m2 Úžitková plocha: 135,70 m2 Spevnené plochy: 215,00 m2 Tepelná strata objektu vrátane vetrania: 4,0 kW Spotreba energie na vykurovanie a vetranie jednotkou Duplex RB s výkonom 3,5 kW: 7 795 kWh/rok

Spokojnosť
„Býva sa nám tu úžasne, tak sme si to predstavovali. Len s financiami sa to akosi inak vyvŕbilo,“ usádzajú nás v obývačke. „Chýba nám ešte nábytok, kreslá vymeníme za červenú koženú sedačku, takú vo funkcionalistickom štýle. Ten mám rada a myslím si, že aj jednoduchý a pritom elegantný tvar nášho domu vychádza z princípov funkcionalistickej architektúry. Rozvoj priemyslu, zrod betónu a nové nazeranie na svet viedli pred necelým storočím k vzniku funkcionalizmu. Funkčnosť architektúry sa neskôr strácala, až sa v 50. rokoch zvrhla na ľudovú unifikáciu. Architektúra nášho domu je moderným návratom k osvedčenej účelnosti,“ nezaprie výtvarné rodinné zázemie majiteľka domu. Obrazy na stenách, ktoré budú ešte pribúdať, sú dielom jej brata-výtvarníka a spomienkou na atmosféru kraja ich mladosti. „Sme radi, že tento dom sa stal miestom na stretávanie s rodinami našich detí. Sťahovali sme sa, až keď tu bolo pokrytie wifi. Viete, mladí prídu so štyrmi notebookmi, televíziu nechceme, ani keď sa sem raz dostane televízny signál. S manželom máme najlepší program, keď sa spolu tešíme z výhľadu na krajinu. Do piatej či šiestej sme v práci, večer prídeme, dáme fľašu vína… v lete na otvorenej terase.“

Jednoduchý tvar nízkoenergetického domu, plochá strecha bez vikierov, steny bez ník, dôkladná tepelná izolácia obvodového plášťa, zasklená tvár domu obrátená k slnku a úsporný vykurovací systém sa postarajú o úsporu nákladov za energiu. Priaznivým podmienkam oslnenia sa domy vystavujú vďaka obdĺžnikovému pôdorysu s hlavným priečelím hľadiacim na juh a dôslednému tepelnému zónovaniu interiéru. Vďaka modernému nízkoteplotnému vykurovaniu nevzniká v takomto dome prievan a pocit chladu z prúdenia vzduchu. Podobne sú jeho obyvatelia uchránení aj pred prašnosťou. Počiatočné náklady na stavbu energeticky úsporného domu sú obyčajne vyššie vzhľadom na náročnejšiu predprojektovú a projektovú prípravu, počas užívania domu sa však vrátia v podobe ušetrených nákladov za energiu. V porovnaní s bežným domom, ktorý potrebuje výdatný prísun energie – minimálne 100, často až 195 kWh/m2 za rok, si nízkoenergetický dom uchráni jednoduchou a kompaktnou formou svoju konštrukciu pred zbytočnými stratami tepla. Ak má aj dostatočnú tepelnú izoláciu a úsporný vykurovací systém, jeho energetická spotreba nepresiahne 50 až 70 kWh/m2 za rok. Nízkoteplotným vykurovacím systémom a prípadne aj riadeným vetraním s rekuperáciou tepla spolu s pasívnym i aktívnym využívaním slnečnej energie sa možno prepracovať k ročnej energetickej spotrebe tepla len 30 až 50 kWh/m2.

Paradoxy
„Hneď prvý náhľad projektu sa nám zapáčil, ale potom sme sa dožadovali zmien k horšiemu,“ priznáva sa on. „Mali sme pocit, že bude lepšie, ak každé podlažie vytvorí samostatný byt. Keď prídu mladí, nech majú súkromie. Zriekli sme sa schodov. Josef Smola nás od samostatných podlaží odhováral. Teraz sa všetci zdržiavame spolu na poschodí a prízemie s výhľadom na bazén je nevyužité. Do spální idú naši mladí iba nocovať. Keby bolo schodisko tak, ako ho Smola navrhol, nemal by som síce väčšiu pracovňu a na dolnom podlaží by ostala len jedna spálňa, ale dispozícia domu by sa komfortne prepojila. Náhradným riešením boli mlynárske schody pod podlahovým príklopom. Vystupujem po nich dvadsaťkrát za deň. Manželka dočasne chodí o barliach a teraz mi nadáva. Nakoniec, keď musí, tak na spodné podlažie prejde vonkajškom domu.“

TEXT: Marína Ungerová
FOTO: Dano Veselský

Článok bol uverejnený v časopise Môj dom.