Dom, ktorý funguje podľa prírody, nie technológií

Človek, ktorý riadi ekologické a úsporné auto pretekárskym štýlom jazdy, bude mať väčšiu spotrebu paliva ako človek, ktorý jazdí bežným autom, avšak rozumným štýlom jazdy, zameraným na nízku spotrebu. Podobne aj „konzumný človek“, ktorý býva v pasívnom dome, minie v konečnom dôsledku viac energie ako človek, ktorý býva v bežnom dome, no vedome žije tak, aby mal čo najmenší negatívny vplyv na prírodu.

Musíme si uvedomiť, že zvyky (potreby) človeka a stavebnokonštrukčné, energetické a odpadové „riešenie“ jeho domu sa nedajú od seba oddeliť. Či je užívateľ minimalista, rád si pestuje svoje potraviny, alebo mu nezáleží na etickom využití priestoru a ekológii, to všetko sa odzrkadlí v tom, ako bude jeho dom vyzerať, koľko energie bude míňať a koľko odpadu bude produkovať.

Ak si človek nie je vedomý svojich skutočných potrieb a nemá cit k svojmu okoliu (prírode), môže síce bývať v pasívnom či nízkoenergetickom dome s rozlohou 200 m², ale vôbec ho nebude vedieť plnohodnotne využívať (bude v ňom len prespávať) a bude dokonca presvedčený o tom, že žije ekologicky.

Uvedomenie si svojho vplyvu na okolie a rozumné stanovenie našich potrieb vedie spravidla automaticky k udržateľnému životnému štýlu, t. j. k bývaniu v „udržateľnom dome“. Prirodzene, človek žijúci udržateľným a ekologickým spôsobom sa správa inak ako konzumný typ človeka.

Namiesto toho, aby použil pri kúpe chleba či pečiva vždy nové igelitové vrecko, používa jedno vrecúško na chlieb mnoho rokov alebo si pečie chlieb doma. V oboch prípadoch síce ľudia majú doma chlieb, no s rozdielnou produkciou odpadu. Podobne platí, že vedomou zmenou zvykov (bez akejkoľvek straty komfortu) dosiahneme vo svojom bývaní enormné energetické úspory.

Základné požiadavky na dom

Zadávateľ projektu si bol presne vedomý svojich životných potrieb a vplyvu ich napĺňania na životné prostredie, čo sa premietlo do architektúry, stavebnokonštrukčného riešenia, technológií domu, ako aj do nových zvykov pri jeho využívaní. Požiadavky, ktoré najviac ovplyvnili konečné riešenie, možno zhrnúť do štyroch oblastí:

1. nízke náklady na stavbu a užívanie domu (realizácia do 20 000 eur, prevádzkové náklady do 20 eur na mesiac),
2. nízky negatívny vplyv na životné prostredie, udržateľnosť,
3. jednoduchosť stavby a údržby domu + nadštandardný komfort,
4. užívateľnosť domu pre päťčlennú rodinu (2 rodičia + 3 deti), t. j. úžitková plocha cca 100 m².

Vstupy domu

Dnes už presne vieme [1], že pri užívaní domu sa spotrebuje najviac energií a vody (a zároveň vyprodukuje najviac odpadu a uhlíka v ponímaní uhlíkovej stopy) v rámci potravinových nárokov obyvateľov domu. Inými slovami – zabezpečenie potravy pre užívateľov domu má na životné prostredie najviac negatívny vplyv.

Neprehliadnite: Globalizované vs lokalizované domy

Na splnenie veľmi prísnych podmienok udržateľnosti domu [2, 3] bolo treba logicky aplikovať „lokalizáciu spotreby“, t. j. umiestniť dom do „záhrady“, ktorá pokryje základné potravinové požiadavky užívateľov. V konkrétnom prípade je dom umiestnený na pozemku s rozlohou 2 ha so sadom, potravinovou záhradou a s energetickými plodinami – stromami vysadenými pre potreby vykurovania domu.

Tento prístup najpodstatnejšie znižuje vplyv bývania (života) v dome na prírodu (planétu Zem) a najpodstatnejšie redukuje náklady na užívanie domu. Prax jednoznačne potvrdzuje, že medzi cenou produktu a energiou „doň“ vloženou existuje veľmi silná korelácia.

Napríklad pri vývoji a výrobe tepelného čerpadla sa spotrebuje mnohonásobne viac energie z fosílnych palív ako pri výrobe jednoduchých kachlí, ktoré sú tak prirodzene rádovo lacnejšie ako tepelné čerpadlo.

Pri realizácii projektu sa preto kládol veľký dôraz na to, aby využité materiály či technológie skutočne šetrili energiou a peniazmi, aby nenastal prípad, že sa minie viac energie pri výrobe technológie, ako sa v rámci jej životnosti dosiahnu energetické, ekonomické či „ekologické“ úspory.

Ďalšia podmienka udržateľnosti stavieb [2] hovorí, že dom musí byť postavený z prírodných materiálov alebo z už jestvujúcich recyklovaných materiálov, ktoré tak nevytvárajú novú požiadavku na enormné množstvo energie potrebnej na ich výrobu.

Autor projektu, investor aj realizátor stavby v jednej osobe, sa rozhodol pre stavbu z odpadu v kombinácii s využitím prírodných izolačných materiálov v najväčšej možnej miere.

Na hrubú stavbu sa využilo osem unimobuniek (rok výroby 1982), chátrajúcich v jednej priemyselnej zóne pri Trnave, pričom cena jednej unimobunky aj s prepravou (autom s hydraulickou rukou) bola 250 eur. Unimobunky sa umiestnili na betónové kocky, ktoré sa položili na voľný terén bez úpravy (obr. 1).

Tento prístup tvorby hrubej stavby s úžitkovou plochou približne 98 m² (v cene 2 000 eur) si nevyžadoval takmer žiadnu novú výrobu stavebných materiálov (spotrebovali sa len fosílne palivá na prepravu unimobuniek), čím sa splnila požiadavka udržateľnosti, ako aj jednoduchosti realizácie stavby.

Od unimobunky k udržateľnému domu

Uložením unimobuniek za niekoľko hodín síce vznikol takmer okamžite obývateľný dom (keďže unimobunky boli vyrobené za čias socializmu, mali pôvodné, pomerne „zdravé“ okná, strechu aj elektroinštaláciu), no z pohľadu minimalizácie spotreby energií bolo nevyhnutné utesniť a vylepšiť tepelnovýmennú obálku domu.

Pôvodné veľké okná sa nahradili menšími oknami s izolačnými trojsklami (polovica okna je otvárateľná, druha časť okna je fixovaná, obr. 2).

Obvodový plášť sa zaizoloval polystyrénom s hrúbkou 20 cm, ktorý sa použil namiesto prírodných izolačných materiálov z dôvodu veľkých tepelných mostov oceľovej konštrukcie unimobuniek, t. j. bolo nevyhnutné zabezpečiť, aby bol rosný bod v nenasiakavom izolačnom materiáli.

Podlaha domu má celkovú hrúbku 30 cm (v skladbe drevo, minerálna vlna, tvrdený polystyrén), pričom celý dom je vo výške približne 10 cm nad terénom (akoby 10 cm vo vzduchu). Keďže je jednotka chladu približne 5-krát drahšia ako jednotka tepla, nad celou stavbou sa realizovala plne odvetrávaná ľahká plechová strecha.

„Suchý“ priestor medzi novou strechou a pôvodnou strechou unimobuniek sa využil na jednoduchú realizáciu zateplenia stropu – na pôvodnú strechu sa uložili 40 cm vysoké slamené balíky (λ = 0,053 W/(m . K)) [4].

V rámci využitia prírodných pasívnych prvkov znižujúcich potrebu chladu sa vysadili na južnú stranu domu štyri listnaté stromy (orechy), ktoré v lete zatienia dom. Pri takejto kombinácii úplne odpadá potreba klimatizácie aj v tých najhorúcejších obdobiach.

Nízke náklady na stavbu a užívanie

Dôležitým energeticky úsporným princípom je rozdelenie domu na zimnú a letnú časť. Zimná časť domu má zaizolované aj vnútorné priečky na rozdiel od priestoru domu, ktorý sa využíva celoročne. Zimnú časť domu tvorí jedna veľká miestnosť s rozlohou 30 m², v ktorej je funkčne situovaná kuchyňa, kúpeľňa, spálňa, obývačka aj detská izba.

Tento prístup sa využíval u našich prarodičov po mnohé storočia, jeho jednotlivé výhody opíšeme v nasledujúcej časti. V rámci domu sa využilo mnoho ďalších stavebnokonštrukčných riešení vychádzajúcich zo zdravého sedliackeho rozumu, ktorým sa však vzhľadom na rozsah článku nemôžeme venovať, preto sa sústredíme na opis najzákladnejších zaujímavostí využitých pri TZB.

Vykurovací systém

Keďže je dom výborne tepelne zaizolovaný, navyše s „teplým“ dreveným obkladom interiéru, absentujú akékoľvek asymetrické či studené sálavé plochy. Najrozumnejším riešením bolo preto použiť jednoduché kachle s teplovzdušným výmenníkom.

Vďaka zmieneným výborným fyzikálnym vlastnostiam vykurovaného priestoru aj tento spôsob vykurovania zabezpečuje z pohľadu tepelného komfortu vysokú kvalitu vnútorného prostredia. Teplovzdušný výmenník výrazne zvyšuje účinnosť spaľovania, pričom prirodzene značne ochladzuje spaliny, čoho dôsledkom je nielen výrazné zvýšenie účinnosti vykurovacieho systému, ale aj zvýšenie nárokov na tepelnú izoláciu komína.

Riešenie vykurovania pomocou kachieľ prináša niekoľko zaujímavých výhod. Vykurovanie je nezávislé od elektrického napájania (na rozdiel od tepelného čerpadla, plynového kotla s elektronikou či iného vykurovacieho systému, ktorý využíva elektrickú energiu napríklad na pohon obehových čerpadiel).

Tento prístup je veľmi lacný, v konkrétnom prípade stáli kachle 160 eur a izolovaný komín z nehrdzavejúcej ocele približne 600 eur. Navyše, tento systém je mimoriadne robustný a má takmer nulové náklady na údržbu. Žiadne poruchy obehových čerpadiel, snímačov, ventilov, kotla atď.

Výkon kachieľ je značne vyšší ako potrebný projektovaný tepelný príkon, takže stačí kúriť menej, t. j. na nižšiu teplotu, čo sa odzrkadlí v zvýšení ich životnosti. Prax ukazuje, že pri rozumnom používaní kachieľ je ich životnosť bez akéhokoľvek servisu minimálne 50 rokov, čo pri cene 160 eur ešte viac zdôrazňuje výhodu ich použitia.

Užívatelia domu vysledovali, že pri umiestnení nádoby (hrnca) s vodou s priemerom 22 cm na kachle sa z nej pri vykurovaní odparuje voda a relatívna vlhkosť v miestnosti osciluje okolo 50 %, čo je presne želaný stav.

Ideálna vlhkostná mikroklíma sa tak dosahuje veľmi jednoduchým a lacným riešením, bez vzduchotechniky, t. j. bez vysokých investičných či servisných nákladov (bez potreby el. napájania, výmeny a čistenia filtrov, vzduchotechnického potrubia atď.).

Rozdelenie domu na letnú a zimnú (vykurovanú) časť enormne redukuje potrebný tepelný príkon na vykurovanie domu, ktorý sa znížil približne štvornásobne. Keďže sa ročne spáli približne 1,5 m³ dreva, ktoré poskytujú stromy z energetickej záhrady, náklady na vykurovanie sú prakticky nulové. Ak by sa drevo kupovalo, stálo by to približne 90 eur, asi 8 eur na mesiac.

Vetranie a klimatizácia

Keďže v zimnej časti domu bude počas najchladnejších období roka bývať na ploche 30 m² celodenne až päť ľudí, kladie táto skutočnosť vysoké požiadavky na výmenu vzduchu s cieľom splniť hygienické podmienky kvality vnútorného prostredia.

Prax ukazuje, že po človeku je paradoxne najväčším znečisťovateľom vzduchu v rámci domov (budov) samotná vzduchotechnika (usadený prach v potrubí, znečistené filtre atď.). Výmenu vzduchu možno, samozrejme, realizovať otváraním okien, čo je však nevýhodné, či už z pohľadu ekonomiky (vypustíme teplo cez okná von), alebo aj z pohľadu komfortu.

Riešiteľ projektu zvažoval použitie izbovej rekuperačnej jednotky. V miestnosti sa v zime realizovali počas plnej obsadenosti (päť dospelých ľudí) merania, ktoré však ukázali, že aj bez otvárania okien bola koncentrácia CO₂ stále na výborných hodnotách. Dôvodom je použitie kachieľ (s komínom).

Kachle pri spaľovaní dreva míňajú vzduch z miestnosti, ktorý sa odvádza komínom preč z vnútorného priestoru domu. Komín je tak nepriamo aj prvkom ventilácie, pretože v dome vytvára podtlak. Do vykurovanej miestnosti sa tak infiltráciou cez škáry okien a najmä z chodby domu nasáva nový, čerstvý vzduch.

Inými slovami, ostatné miestnosti domu, ktoré obkolesujú vykurovanú miestnosť, predstavujú obrovský tepelný tlmič, z ktorého sa „nasáva“ vzduch do obývanej miestnosti.

Kombináciou vymedzenia zimnej časti domu, vykurovania pomocou kachieľ a následného podtlakového vetrania vďaka komínu (Ø 120 mm, ťah komína > 10 Pa) tak letná časť domu reprezentuje obrovský rekuperátor zabezpečujúci dostatočnú ventiláciu zimnej časti domu. Bez elektrického napájania, vzduchotechnických potrubí, ventilátorov, filtrov, jednoducho bez problémov.

Ako sme už uviedli, rozumná orientácia domu na svetové strany, stavebnokonštrukčné a dispozičné riešenie spolu s využitím prírodného tienenia eliminujú potrebu akéhokoľvek chladenia aj počas najhorúcejších letných období. Dizajnér domu však predpokladal rast teplôt v budúcnosti, čo možno prinesie neskoršiu potrebu chladiť.

Do domu je preto dômyselne privedená studňová voda, ktorá je veľmi lacným a jednoducho využiteľným zdrojom chladu. Ak bude v budúcnosti treba v dome zdroj chladu, možno v horúcich mesiacoch ľahko využiť studňovú vodu s teplotou 8 °C, ktorá sa v dome zohreje (zachladí jeho priestor) a takto zohriata (teplá) sa využije na závlahu skleníka či potravinovej záhrady.

Zmienený prístup teda ponúka pri „smiešne“ nízkych investičných a prevádzkových nákladoch (v porovnaní s tepelným čerpadlom či klasickou klimatizáciou) veľmi efektívny a ekonomický spôsob chladenia domu a zároveň závlahy potravinovej záhrady teplou vodou.

Príprava teplej vody, varenie a chladenie potravín

Z dôvodu potreby teplej vody v kuchyni a kúpeľni sa použil jeden spoločný prietokový ohrievač s príkonom 3,5 kW s využitím vzduchového predohrevu prívodnej vody. Cena prietokového ohrievača bola 85 eur, čo pri výrobcom garantovanej trojročnej záruke znamená 8 centov na deň.

Takéto riešenie dodáva vodu s teplotou približne 50 ÷ 55 °C pri prietoku 1,5 ÷ 2 l/min, čo nadmieru postačuje na sprchovanie s úspornou hlavicou či na umývanie riadu. Tento prístup prípravy teplej vody sa opäť vyznačuje veľkou robustnosťou, pričom aj pri výpadku elektrickej energie má dom stále k dispozícii vlažnú vodu s izbovou teplotou.

Príprava teplej vody pre päťčlennú rodinu stojí približne 0,3 eura/deň, resp. 10 eur za mesiac (pri sprchovaní a rozumnom využívaní teplej vody na umývanie riadu – ak sú užívatelia domu environmentálne citlivé osoby).
Kúpeľňa je spravidla najteplejšie miesto domu, avšak štatisticky býva časovo najkratšie využitá.

Paradoxne tak máme najteplejšie v miestnosti, ktorú využívame najkratšie. Umiestnenie sprchy vedľa kuchynskej linky v rámci jednej miestnosti (zimnej časti domu) predstavuje ďalšiu významnú energetickú úsporu (navyše tak vaňa aj kuchynská linka využívajú spoločný odpad aj prívod teplej vody).

Toto riešenie síce vyvoláva u ľudí asi najväčšie počudovanie, no tento prístup „kúpania“ sa v miestnosti, kde sa kúri, nie je ničím zvláštnym a predsudky o možnom strate komfortu či intimity sú podľa osobnej skúsenosti naozaj scestné a neopodstatnené.

Na účely varenia a ohrevu jedla sa využívajú kachle, ktorými sa dom vykuruje v zimných mesiacoch, v letných mesiacoch sa využíva indukčná varná doska. Keďže sú užívatelia domu vegáni, príprava raw a vegánskeho jedla je energeticky nenáročná.

Na skladovane potravín sa využíva pivnica (mimo domu) a chladnička umiestnená v najstudenšej časti domu – v severnej chodbe, v ktorej je priemerná celoročná teplota približne 13 °C. Chladnička je výborným ukazovateľom návykov užívateľov domu, ako aj väzieb domu na jeho okolie.

V prezentovanom prípade poskytuje záhrada zdravé a čerstvé potraviny, a keďže užívatelia nekonzumujú mäso, plnohodnotne im pre päťčlennú rodinu postačuje 100-litrová chladnička. Premiestnením chladničky z teplej kuchyne do studenej chodby sa zredukovala jej spotreba na polovicu, pričom reálne odmeraná spotreba (merané pomocou Volcraft Energy Logger 4000) je približne 38 kWh za rok!

Elektroinštalácia a osvetlenie

Aby sa zachoval štýl domu z unimobuniek, interiér je zariadený v industriálnom štýle. Elektroinštalácia preto vedie nadomietkovo, čo zaručuje veľmi ľahkú modifikáciu podľa potrieb užívateľov a prakticky nulovú šancu jej poškodenia pri iných servisných či inštalačných prácach (napr. prevŕtanie kábla pri osádzaní konzoly umývadla a pod.).

Osvetlenie všetkých miestností je realizované pomocou nízkopríkonových LED trubicových svietidiel (150 cm, 44W) s neutrálnou bielou farbou svetla (4 000 – 4 500 K), zabezpečujúcich príjemné mäkké rozptýlené
svetlo a nízke energetické požiadavky.

Najviac energie na osvetlenie sa vyžaduje, prirodzene, v najkratších dňoch počas zimy. No vďaka tomu, že sa všetok život v dome sústredí počas zimy v jednej miestnosti (napr. jedno svetlo osvetľuje kuchynský stôl, kuchynskú linku aj vaňu), sú náklady na osvetlenie v porovnaní s klasickým domom niekoľkonásobne nižšie.

Výstupy

Výstupy domu predstavujú najmä odpady z kuchyne, práčky a WC. Keďže majoritnú časť spotrebovaných potravín tvoria potraviny dopestované v rámci okolia domu (bez potreby dovozu a balenia), odpad produkovaný kuchyňou je v porovnaní s klasickou kuchyňou využívajúcou kupované balené potraviny veľmi rozdielny.

Biologický odpad sa spracováva v rámci kompostu, a keďže domácnosť funguje na báze bezodpadového prístupu (potraviny, ktoré je nevyhnutné kúpiť – ocot, soľ a pod. –, sa nakupujú do vlastných obalov), nespracovateľné a nerecyklovateľné odpady sú takmer nulové.

Popol z kachieľ je výborným hnojivom bohatým na draslík, takže je ako „odpad“ dokonca žiaduci a využíva sa v záhrade (podobne možno čistý popol využiť ako čistiaci „saponát“). WC je rozdelené na klasickú splachovaciu toaletu využívajúcu studňovú vodu, avšak len na malú potrebu (odpad sa končí trativodom).

V blízkosti domu je ešte suchá toaleta na veľkú potrebu s odhadovanou kapacitou zaplnenia za 10 rokov, ak počítame s päťčlennou rodinou (ide o jamu s objemom 12 m³, ktorú vykopal bager za 30 min.) Latrína je ľahko prenosná, t. j. po naplnení sa vykope nová jama a na staré miesto sa zasadí strom.

Týmto prístupom ušetrí päťčlenná rodina za 10 rokov približne 400 000 l pitnej vody. V rámci výstupov (tvorby odpadu) sú zvyky užívateľov a ekologický pohľad na život veľmi dôležité. Do práčky sa nemôžu dávať klasické agresívne chemické prášky, využívajú sa pracie mydlové orechy.

Mydlový orech je plod stromu Sapindus Mukorrosi, pričom ako rastlinný prací prostriedok sa hodí na jemné, avšak dôkladné a šetrné pranie a čistenie. Bielizeň zmäkčuje prírodným spôsobom, takže netreba používať aviváž. Vypraná bielizeň má neutrálnu vôňu, ktorú možno vylepšiť pridaním éterického oleja.

Podobne citlivo (ekologicky) pristupujú obyvatelia domu aj v oblasti čistenia kúpeľne, kuchyne či osobnej hygieny. Namiesto prírodu devastujúcich dezinfekčných prípravkov, kyselín, saponátov či syntetických šampónov využívajú ich prírodné alternatívy ako ocot, drevený popol alebo prírodné mydlá.

V každej oblasti nám príroda ponúka nespočetne veľa čistých a zdravých riešení bez spotreby energie či peňazí. Namiesto zakúpenej plastovej hubky možno jednoducho použiť prírodnú špongiu z lufy, ktorá sa dá jednoducho dopestovať aj v našich podmienkach.

Prečítajte si tiež: Vítěz soutěže Český ostrovní dům 2018

Nadštandardný komfort

Dom bol svojpomocne postavený/prerobený za niekoľko mesiacov a predstavuje akýsi etalón nadštandardne komfortného, udržateľného a nízkonákladového domu. Na prvý, veľmi krátkozraký pohľad sa javí menej komfortné umiestnenie chladničky na chodbe, pretože k nej treba spraviť z kuchyne viac krokov.

Podobne menej komfortné sa môže javiť používanie latríny či fakt, že je v zime na chodbe chladno, keďže nie je vykurovaná. Tieto atypické zvyky však prinášajú enormné zvýšenie komfortu v dvoch úrovniach.

Keďže bývate v dome za 20 000 eur s mesačnými nákladmi pre päťčlennú rodinu do 20 eur, nemusíte vstávať o 5.00 h ráno do zamestnania, ale trávite čas so svojou rodinou, vo svojom dome a vo svojej záhrade, ktorá vám ponúka čerstvé a zdravé potraviny.

Vďaka nízkym nákladom na život tak môžete pracovať v zamestnaní, ktoré vás baví a napĺňa, na rozdiel od „panáčkovania“ v práci, ktorú nemáte radi, no strpíte ju, aby ste mohli zaplatiť vysoké účty za dom, potraviny atď.

Druhú úroveň prináša udržateľné bývanie, ktoré sa prejaví na zdravšom a plnohodnotnejšom živote. Ak kráčate po podlahe, podlaha je s vami v rovnováhe, t. j. podlaha opätuje váš tlak chodidiel rovnakou silou, avšak opačným smerom.

Tento vesmírny fyzikálny zákon je univerzálny. Ak pôsobíme na svoje okolie, okolie nám zrkadlí naše pôsobenie. Ak bývame vo svojej záhrade, pestujeme s láskou potraviny pre svoju rodinu, dostaneme to, čo dávame.

Podobne ak ničíme svoje okolie, týrame zvieratá vo veľkochovoch pre svoju obživu, dostaneme presne to, čo dávame, tentoraz vo forme chorôb, nehôd, nešťastí a pod. Vedomý človek žijúci v udržateľnom dome tak cíti neoddeliteľné dôsledky svojho správania k okoliu, ktoré neničí, ale podporuje (stará sa oň), čo sa prejaví automaticky v jeho radosti a zdraví.

Lacno, jednoducho a udržateľne

Samotná etymológia slov nám krásne dáva návod na život. „JednoDuché“ riešenia sú lacné, robustné a krásne. „ZloŽité“ riešenia nám, naopak, život komplikujú, sú drahé a obludné.

Príklad jednoduchých kachieľ za 160 eur s niekoľkonásobne vyššou životnosťou ako zložité, poruchové a drahé tepelné čerpadlo prekrásne ilustruje rozdiel medzi „jednoDuchým“ a „zloŽitým“. Rovnaké princípy nájdeme vo všetkých oblastiach bývania a života.

Jablko môžeme odrhnúť zo stromu vedľa nášho domu, alebo môžeme vyťažiť ropu z podzemia, doviezť ju do rafinérie, vyrobiť z nej naftu, z tej vyrobiť pesticídy a hnojivá, rozviesť ich na farmy po celom svete, aplikovať ich na pôdu a rastliny, úrodu odviezť do inej krajiny, tam ju spracovať a zabaliť, výsledný produkt doviezť do iného štátu, kúpiť ho v supermarkete, odviezť autom domov a zjesť.

Ak si uvedomíme svoje skutočné potreby, prispôsobíme im svoje domy a záhrady, život sa prirodzene a automaticky stane jednoduchým, „lacným“ a zdravým, a to bez driny, znečistenia a odpadov.

Žiadna technika ani technológie nezmenia vplyv hlúposti, nenásytnosti a bezcitnosti ľudí na prírodu. Miesto spoliehania sa na „úsporné“ technológie využívajme radšej zdravý sedliacky rozum a prírodné princípy, pretože príroda je optimálna, čistá, hojivá a udržateľná.

Literatúra

1. Števo, S.: Globalizované vs lokalizované domy. In: TZB Haustechnik, roč. 26, č. 3 (2018), s. 14 – 19.
2. Števo, S.: Slobodný otrok. ISBN 978-80-972385-2-0, str. 124.
3. Grmela, D. – Čuprová, D. :Tepelný odpor slaměných konstrukcí, 5. 2. 2010, dostupné online na https://imaterialy.dumabyt.cz/rubriky/technologie/tepelny-odpor-slamenych-konstrukci_101398.html.
4. ROPERTY & ENVIRONMENT, s. r. o., Skvelé tipy na zero waste a DIY ekologické čistenie. Ušetrite prírodu aj vašu peňaženku, dostupné online na https://www.odpady-portal.sk/Dokument/104084/skvele-tipy-na-zero-waste-a-diy-ekologicke-cistenie-usetrite-prirodu-aj-vasu-penazenku.aspx.

Článok bol uverejnený v časopise TZB Haustechnik 2/2019.