Nová tržnica vo flámskej metropole
Flámska metropola Gent bola po dobu zhruba 100 rokov mestom s rozpačitým heterogénnym centrom. Komplikovaný urbánny problém sa pred troma rokmi podarilo vyriešiť domácim architektom delikátne razantným spôsobom.
Na prelome 19. a 20. storočia prekonalo stredoveké srdce Gentu masívne urbánne zmeny. V nasledujúcom storočí ho značne roztrieštili dve veľké demolačné vlny. V hustej centrálnej zástavbe spolu susedia neskorostredoveká zvonica, kostol sv. Mikuláša, katedrála sv. Bava a radnica. V roku 1913 bola za účelom prípravy pavilónu svetovej výstavy odstránená zástavba okolo zvonice, ktorá ju kompletne obopínala. V 60. rokoch – počas druhej vlny búrania – vzniklo priestranstvo pre nikdy nerealizované rozšírenie radnice. Vo výsledku zostala rozbitá štruktúra v jadre mesta obklopená zhlukom čiastkových voľných plôch. Vznikli nové uličné vzťahy, ktoré typologicky nekorešpondovali s hustou stredovekou zástavbou a poukazovali na novovzniknuté nelogické priestorové proporcie. V takejto podobe mesto zotrvalo ďalších 50 rokov. Tento stav prirodzene podnietil vznik parkoviska v priamom kontakte s takými pamätihodnosťami, ako je spomínaná zvonica zapísaná v zozname dedičstva Unesco.
Medzi historické dedičstvo: Dôležitou úlohou bolo, ako novú tržnicu s rozmermi 15,75 × 40 metrov integrovať do existujúcej zástavby mesta. Architekti sa inšpirovali klasickým bazilikálnym priestorovým rozvrhom, ktorého znaky našli v okolitých chrámoch sv. Mikuláša a sv. Bava. Prekrytý verejný priestor tržnice pozostávajúci zo strechy nesenej štyrmi piliermi úplne oslobodili od stien, otvorov a vstupov, aby docielili voľnosť pohybu, verejnú interakciu a adaptabilitu. Forma klasického svätostánku na štyroch podporách ich pritom inšpirovala už od počiatku projektu. Dramatická strešná krajina odkazuje na náprotivnú budovu radnice, z ktorej je profil strechy matematicky odvodený. Pozdĺžny sklon oboch strešných sediel bol vo finálnej fáze návrhu posadený do opačných pozícií, čím sa plasticita celej kompozície ešte viac podporila. Svojimi proporciami a tiež výškou sa stavba prispôsobuje skôr nižšej zástavbe námestia.
Cesta dobrej idey
V roku 1996 mesto konečne vypísalo architektonickú súťaž na nové centrálne námestie a podzemné parkovacie plochy. Súťaže sa so spoločným projektom zúčastnili aj dve architektonické kancelárie priamo z Gentu Robbrecht en Daem Architecten a Marie-José Van Hee Architecten. Napriek silnej idei boli vylúčení pre nesplnenie podmienok. Cielene si vytvorili vlastný program, ktorý neobsahoval predpísané parkovisko, navyše bol doplnený o mestskú tržnicu. Ako architekti sami zdôvodňujú, stavba nového objektu na danom mieste je jediný spôsob, ktorým sa bez replikovania originálnej stavebnej hmoty prinavráti centru jeho pôvodná mierka a kompaktnosť. O rok neskôr sa verejnosť v referende zjednotila a ideu podzemného parkoviska zamietla. V roku 2006 mesto vyhlásilo novú súťaž so širším záberom riešenia. Zlúčený tím architektov opäť predložil svoj návrh prekrytého verejného priestranstva v podobe tržnice a zo súťaže tentokrát vzišiel ako víťaz. Projekt sa následne rozdelil na dve etapy. Prvá fáza sa začala rekonštrukciou okolitých priestranstiev a v druhej sa po archeologickom výskume v roku 2011 začali práce na výstavbe tržnice.
Kaviareň pod tržnicou: Priestor kaviarne v podzemí je otvorený do zapustenej exteriérovej zelenej plochy. Ide o úplne novú vrstvu aj niveletu na stredovekom námestí. Park slúži nielen na preklenutie rozdielnych výškových úrovní, ale hlavne ako útočisko pred silnými električkovými a pešími dopravnými trasami na parteri.
Foto: Lenka Gerhátová
„Ohľaduplne“ kontrastná
Nová mestská tržnica ponúka mnohé možnosti využitia a rozličné atmosféry. Dosiahnuť takúto flexibilitu umožnila široká škála jej kontrastných vlastností. Tržnica domom je aj nie je. Je skôr akýmsi pavilónom. Formovaním strechy vyvoláva dojem dvoch stavieb v jednom celku. Masívna strešná konštrukcia je zároveň v kontraste s otvoreným parterom. Z hľadiska funkčných nárokov slúži od prístrešku ponúkajúceho ochranu pred nepriazňou počasia až po miesto konania verejných podujatí – komorných aj veľkolepých, spontánnych aj organizovaných. Mestská tržnica je stavbou otvorenou i uzavretou. Odlišné výšky námestia umožnili vložiť pod ňu úžitkové podzemné podlažie. Otvorená horná stavba tak v sebe ukrýva aj podzemné priestory presvetlené jedinou fasádou na juhozápade. Náplňou podlažia je parkovisko pre bicykle, hygienický blok, šatňové zázemie pre účinkujúcich a tiež kaviareň. K nej prislúchajú podzemné rezervoáre dažďovej vody znižujúce nároky na spotrebu energie.
Z technického hľadiska
Nová tržnica s celkovou rozlohou 24 000 m2 pôsobí v mnohom dojmom chrámu, no materiálovo je kontrastne civilná. Veľkorysá asymetrická strecha je nesená štyrmi masívnymi železobetónovými piliermi, z ktorých dva slúžia ako výťahy na spodné podlažie. Ďalší z nich je napojený na komín a pri príležitosti osláv mesta sa využíva ako ohnisko. Piatym symbolickým pilierom je betónový element s mestským zvonom umiestnený v parku. Vrchná časť stavby tržnice je kombináciou ocele, dreva a skla. Štíty a steny v pozdĺžnom smere majú priehradovú konštrukciu z oceľových profilov. Krokvám hambálkového krovu pomáha tiež spoločný oceľový väzník umiestnený v styku strešných rovín. Na zavetrenie stavby slúžia štítové steny, ako aj zvnútra viditeľná skupina ťahadiel značných prierezov. Ako obklad použil tím architektov dva typy drevených dosiek, na vonkajšiu stranu tropické drevo Afrormosia a na vnútornú 2 500 m2 európskeho duba. Funkciu ochrannej membrány preberá plášť zo sklenených dlaždíc, ktorý navyše zrkadlí oblohu a láme svetlo. Chrámový duch novej mestskej tržnice umocňuje 1 600 svetlíkov rozmiestnených po konštrukcii strechy, ktoré sa podľa aktuálnej atmosféry hrajú so svetlom. Bohaté opakovanie motívu malých otvorov evokuje abstrahovanú reakciu na zdobné fasády Gentských architektúr.
Rezopohľad s podzemným parkovaním bicyklov, novým parkom a zvonicou v pozadí
Rezopohľad s kaviarňou, novým parkom s mestským zvonom a chrámom Sv. Mikuláša v pozadí
Medzi historické dedičstvo
Dôležitou úlohou bolo, ako novú tržnicu s rozmermi 15,75 × 40 metrov integrovať do existujúcej zástavby mesta. Architekti sa inšpirovali klasickým bazilikálnym priestorovým rozvrhom, ktorého znaky našli v okolitých chrámoch sv. Mikuláša a sv. Bava. Prekrytý verejný priestor tržnice pozostávajúci zo strechy nesenej štyrmi piliermi úplne oslobodili od stien, otvorov a vstupov, aby docielili voľnosť pohybu, verejnú interakciu a adaptabilitu. Forma klasického svätostánku na štyroch podporách ich pritom inšpirovala už od počiatku projektu. Dramatická strešná krajina odkazuje na náprotivnú budovu radnice, z ktorej je profil strechy matematicky odvodený. Pozdĺžny sklon oboch strešných sediel bol vo finálnej fáze návrhu posadený do opačných pozícií, čím sa plasticita celej kompozície ešte viac podporila. Svojimi proporciami a tiež výškou sa stavba prispôsobuje skôr nižšej zástavbe námestia.
Urbánne vzťahy novej mestskej tržnice (10) s historickými pamiatkami – kostolom sv. Mikuláša (1), zvonicou (2) a katedrálou sv. Bava (3), ako aj mestskou radnicou (4), okolitými námestiami (5, 6, 7, 8) a novým parkom (9).
Marie-José van Hee Architecten: Marie-José van Hee založila štúdio v roku 1975. Za 40 rokov praxe zhromaždil ateliér konzistentné dielo charakteristické prácou s prírodnými materiálmi, svetlom a priestorom, ako aj dôrazom na základné architektonické prvky a sociálny rozmer. Marie-José Van Hee je tiež profesorkou na Univerzite v Gente a hosťuje na školách v Belgicku, Holandsku a Švajčiarsku. Získala viacero ocenení a dvakrát nomináciu na Mies van der Rohe award. Viac ako dve dekády spolupracuje so štúdiom Robbrecht en Daem Architekten. Architekti spriazneného ateliéru sa zameriavajú na balansovanie medzi kontrastmi, na tektoniku architektúry a pre nich typickú nesentimentálnu citlivosť pri narábaní s prostredím. Robbrecht en Daem boli spolu s Van Hee s projektom mestskej tržnice jedným z piatich finalistov Mies van der Rohe award v roku 2013. Oba ateliéry z Gentu spolu sídlia pod jednou strechou v bývalej hale prerobenej na architektonické štúdio s vlastným arborétom.
Foto: Jef Van Eynde
text: Beáta Paňáková
Článok bol uverejnený v časopise ASB.
