Nové srdce Žiliny vyvoláva vášne

V novembri sa v Žiline otvorili brány ďalšieho nákupného centra. V prvý deň prevádzky ho malo podľa dostupných informácií navštíviť takmer 100 tisíc ľudí. Nové obchodné centrum (OC) Mirage charakteristické svojim kruhovým pôdorysom sa naozaj dá prirovnať k srdcu mesta – stojí v centre Žiliny. Táto výnimočná poloha je však nielen jeho požehnaním, ale aj prekliatím.

Príbeh hradu
Námestie, v ktorého cípe sa nové obchodné centrum ukrýva, je pomerne rozľahlé. Slovo „ukrýva“ je na mieste – oproti mnohým iným nákupným centrám, ktoré svietia do všetkých svetových strán, a najmä do výšky, sa zdá byť Mirage naozaj pomerne nenápadné. Zo strany námestia je stavba v podstate akoby „posadená“ do pôvodnej zástavby, viac sa odkrýva pri hlavnom vchode nad Farskými schodmi. Oválna stavba pripomína hradnú vežu a to bol aj zámer architekta a investora. Obaja sa totiž zhodujú, že objavenie archeologického nálezu pri výkope základov obchodného centra bolo smerodajné vo vývoji návrhu a architektonickej koncepcie. „Nález hradu a jeho začlenenie do objektu prebiehali v súlade s rozhodnutím archeologickej komisie a pamiatkového úradu. Hrad je presne tam, kde sa našiel, je zakonzervovaný,“ hovorí architekt Michal Diviš, autor architektonického návrhu obchodného centra. Investor George Trabelssie dodáva, že nález hradu od základov zmenil koncepciu centra: „Vždy som mal radšej nákupné centrá typu plaza, námestie. Pôvodný koncept tohto centra bol inšpirovaný stavbou Mercato Shopping Mall v Dubaji. Plánovali sme historizujúce kryté fasády a na túto tému v začiatkoch vzniklo asi šesť štúdií. Hrad ale všetko zmenil.“

Oválny nález hradu inšpiroval autorské duo architekt – investor k tomu, aby mu prispôsobili všetko naokolo. „O šiestej mi povedali, že je tam nálezisko, o ôsmej som vydal pokyn, že ho chcem mať vo vnútri centra, ak to bude možné,“ spomína investor.

Plástová fasáda
Objekt stojí na pomerne problematickom mieste, a to nie len z urbanistického pohľadu. Okrem toho, že je na hranici pamiatkovej rezervácie a že na jeho mieste v minulosti stála fara, ktorej zbúraním investor podľa denníka SME porušil stavebný zákon, bol pozemok komplikovaný aj zo stavebného hľadiska. „Nachádza sa tu tektonický zlom, výškový profil je až 12 metrov. Táto neobvyklá dispozícia predurčila to, že z jednej strany sú niektoré podlažia nadzemné, no z inej sú tie isté podlažia podzemné,“ hovorí architekt Michal Diviš.

Dodáva, že pamiatkový úrad mal jedinú podmienku – aby sa zachoval regulatív štyroch nadzemných podlaží, čo sa podľa neho aj splnilo. Dôsledkom sú nie úplne bežné nízke konštrukčné výšky, ktoré však boli nutné.

Charakteristická plástová fasáda je výsledkom prírodnej inšpirácie, podľa architekta odkazuje na základný rastlinný a bunkový motív. „Je to základný prírodný geometrický útvar. Je to symbol vločky, bunky, rastliny,“ zhodujú sa obaja tvorcovia centra.

Architekt Michal Diviš zvolil čiernu v kombinácii s medenou – aj keď na fasáde sa nakoniec použila len replika medi, a nie pravá meď. V leme plástov sú ukryté LED diódy, ktoré sú ovládané softvérom a je možné na nich vykúzliť rôzne svetelné efekty, napríklad aj padajúcu vločku. „Čo sa mňa osobne týka, nechcel by som tu však mať Las Vegas,“ konštatuje architekt.

–>–>

Oblúk, ovál, obliny
Interiér nákupného centra je teda determinovaný oválom náleziska hradu. Absencia ostrých hrán v interiéri pôsobí veľmi príjemne. Mäkké línie podlaží a zaoblené zábradlia komunikujú s oblúkom svetlíka, ktorý do centra privádza denné svetlo naozaj veľkoryso. Dispozícia centra je neštandardná. Oproti mnohým iným koncepciám, kde sa návštevník zle orientuje, je Mirage prehľadné. „Samých nás to doteraz prekvapuje. Po vstupe je návštevník schopný sa v priestore veľmi rýchlo zorientovať, odvšadiaľ všetko vidí a nestráca prehľad,“ konštatuje architekt. Je to naozaj tak – aj vzhľadom na ľudské rozmery centra sa tam človek cíti po chvíli zorientovane. Ani tu nie sú výnimkou obchádzky, ktoré nútia návštevníka trocha sa „poprechádzať“, ak sa chce niekam dostať. To je však bežný obchodnícky spôsob, ako ho zaviesť aj na miesta, kam sa pôvodne vybrať nechcel.

Prítomnosť takého množstva denného svetla nevdojak inšpiruje k mnohým pohľadom na svetlík. Na prvý pohľad nápadne pripomína zasklenú strechu bratislavského obchodného centra Eurovea. To však samozrejme nie je na škodu – skôr naopak. Denné svetlo je tu skutočne všadeprítomné, čo istotne neocenia len nakupujúci, ale aj zamestnanci prevádzok v centre.

Nielen konzum, ale aj kultúra
Obchodné centrá sa vo všeobecnosti považujú za „chrámy konzumu“. To však väčšine z nich už nestačí. Okrem samotného predaja tovaru sa snažia plniť aj úlohu akéhosi moderného kultúrneho stánku. Inak to nie je ani v prípade OC Mirage. „Dúfam, že toto nové srdce Žiliny prinesie zábavu, radosť, ale aj kultúru,“ skonštatoval na otváracej tlačovej konferencii investor projektu George Trabelssie. Ešte pred oficiálnym otvorením centra pre verejnosť sa jeho brány otvorili pre prvých návštevníkov – deti z detských domovov. Zadarmo sa pre ne premietali filmy a mohli sa zabaviť aj v detskom svete alebo si zahrať minigolf. V novembri sa aj do Žiliny preniesol Medzinárodný filmový festival – filmy sa premietali práve v OC Mirage.

Za alebo proti?
Väčšinu obchodných centier v mestách nevítajú všetci obyvatelia s otvorenou náručou. Obyvatelia miest vždy neradi nechávajú odísť staré na úkor nového. Rozdiel je však v tom, nakoľko legitímny je celý tento „evolučný“ proces. Žilinské obchodné centrum sprevádzalo viacero kontroverzií a názory občanov Žiliny naň sa rôznia.

„Chvalabohu, že názory ľudí sa rôznia – Boh nás opatruj pred návratom komunizmu. To by si každý myslel svoje, ale hovoril, že je to pekné,“ odpovedá na otázku rozdielnosti reakcií Žilinčanov investor. Dodáva, že negatívnych názorov bolo na začiatku projektu oveľa viac a práve tie posúvali projekt vpred. „Bolo to pre nás memento, že niečo robíme zle. Tak sme sa to snažili napraviť. Vytvorili sme konzultačné tímy, menili sme výšku objektu, kompozíciu priestorov…,“ dodáva George Trabelssie. Odborná verejnosť dnes centrum podľa neho hodnotí ak nie pozitívne, tak neutrálne. Investor však zdôrazňuje, že má na mysli politicky nezaujatúj verejnosť.

A čo sa týka laickej verejnosti, hovorí: „Počkám si na jej rozsudok po čase. Obchodný dom sa neposudzuje len zvonka, ale najmä zvnútra. Exteriér by mal byť nerušivý – šperk sa skrýva vo vnútri.“

Pravdou je, že najlepší prieskum spokojnosti bude návštevnosť centra. Už v prvý deň jeho otvorenia sa stretli oba protikladné tábory. No kým návštevníkov vraj bolo podľa zdrojov investora takmer stotisíc, protestujúcich podľa odhadov niektorých stránok okolo 150. Ak sú aj tieto čísla nepresné a úmyselne zavádzajú, ich nepomer je taký obrovský, že aj pri stovkovej tolerancii z toho Mirage vychádza pozitívne.

Špeciality investora
V priestore nákupného centra sa nachádza aj niekoľko miestnych špecialít. Investor napríklad upozorňuje na terasy kaviarní, z ktorých je krásny výhľad na Malú Fatru. „Veľkú radosť mám však najmä z toho, že sa nám podarilo sem, do provinčného mesta, nalákať svetové značky, ktoré tu u nás otvárajú prvú pobočku na Slovensku. V Žiline, nie v Bratislave.“ Je to podľa neho to, čo chceli dosiahnuť – aby sa Žilina zviditeľnila, aby sa stala európskym mestom.

Okrem značkových predajní sa však centrum môže pochváliť aj dvoma miestnymi špecialitami takpovediac umeleckého charakteru. Prvou je letecká kaviareň tróniaca na treťom nadzemnom podlaží. „Bol to nápad investora, umiestniť pod svetlík niečo, čo sa týka letectva,“ konštatuje architekt Michal Diviš. Autorom dizajnu originálnej kaviarne je akademický sochár inžinier Štefan Klein, svojho času prorektor Vysokej školy výtvarných umení a vedúci Katedry dizajnu. Vďaka nemu priestoru kraľuje zvláštna konštrukcia pripomínajúca vrtuľu helikoptéry. Rovnako zaujímavé sú aj motor a vrtuľa umiestnená v prístupovej časti kaviarne. Téme sa prispôsobili aj stoličky a bar – obsluha je, ako inak, v rovnošatách. Druhou umeleckou špecialitou je kyvadlo, umiestnené vo fontáne. „Na jeho konci sa nachádza dielo, ktorého autorom je akademický sochár Pavol Choma. Je to malé dievčatko Žilka, ktoré symbolizuje budúcnosť mesta. Sú tam aj tri loďky, ktoré symbolizujú tri rieky – Váh, Kysucu a Rajčianku,“ opisuje architekt. Kyvadlo rozhýbava voda z fontány.

Zaujímavosťou interiéru je tiež špeciálne osvetlenie, ktoré podľa architekta, bolo jednou z hlavných investičných položiek interiérového riešenia. Náladové osvetlenie v podhľadoch, ovládané rovnako ako fasáda pomocou softvéru, je podľa Michala Diviša veľkým plusom centra.

Povšimnutiahodné sú aj vertikálne zelené steny z dielne inžiniera Mareka Sobolu, ktoré zdobia viaceré miesta v centre – fontánu, priestor za eskalátormi, ale napríklad aj celé štvrté nadzemné podlažie.

Bez generálneho
Absolútnou špecialitou stavby však je, že podľa slov investora vznikla bez generálneho dodávateľa. „Nemám rád štandardný slovenský postup. Boli tu len subdodávatelia, z ktorých sa po štyroch mesiacoch ťahaníc stala jedna veľká rodina. Konkurenčné firmy si začali pomáhať, jeden druhému kreslia projekty, požičiavajú si robotníkov,“ hovorí.

Je tiež hrdý na to, že väčšinu stavby majú „na svedomí“ ľudia pochádzajúci z regiónu. Je to podľa neho len ďalší dôkaz toho, že tento kút Slovenska má čo ponúknuť.

Plány do budúcnosti
Objekt nákupného centra v Žiline sa ­realizoval viac ako tri roky. Autorský tím je s výsledkom spokojný, aj keď obaja – investor aj architekt – sa zhodujú na tom, že vždy je čo zlepšovať. „Nedostatky stavby sa nám budú odhaľovať postupne,“ konštatuje investor a dodáva, že centrum si musí rovnako ako každé iné dieťa prejsť typickými detskými chorobami. „Musíme to ale zvládnuť, získať dobré meno a dosiahnuť, aby sa tu ľudia cítili dobre, radi sa sem vracali a príjemne tu trávili svoje voľné chvíle,“ dodáva George Trabelssie.

„Architektúra centra je podľa mňa pri všetkej skromnosti nadregionálna a vnútorný priestor presvetlený denným svetlom je pre návštevníkov psychologickou výhodou,“ vymenúva architekt a dodáva, že sa nešetrilo na kvalitných materiáloch.

Čo chystá investor do budúcnosti? „Plánujeme osloviť obchodný dom Tesco v susedstve, aby sme mohli byť nápomocní pri rekonštrukcii jeho budovy a jej premeny na modernú stavbu, a chceli by sme ich budovu prepojiť s našou,“ prezrádza investor na záver.

Zázrak, či fatamorgána?
Cieľová skupina obchodného domu sú klienti vyhľadávajúci vyšší štandard, tvorcovia však nechceli, aby sa do centra ľudia báli vstúpiť. Čo sa týka obsadenia, zákazníci sa môžu tešiť na dve slovenské premiéry. „Podarilo sa nám získať značku Coin. Má dve časti – Coin Casa, čo je predajňa bytových doplnkov a Coin Gallery, kde sa dajú kúpiť šperky a módne doplnky. Novinkou na Slovensku je tiež japonská značka spodnej bielizne Yamamay,“ láka Ivan Solenský, manažér obchodného centra.

V Žiline sa podľa neho prvý raz predstavia napríklad aj značky Gant alebo Motivi. Okrem nákupu návštevníkov čakajú aj voľnočasové aktivity ako bowling, minigolf a detský svet.

Špecialitou je aj čokoládovňa, ktorá bude variť svoju vlastnú čokoládu, a to priamo v obchodnom centre.
Premiéru má centrum za sebou a to, ako sa udomácni na Farských schodoch, na námestí, no najmä „v srdciach“ Žilinčanov, to ukáže až čas. Slovo Mirage má totiž viacero významov. Môže znamenať prízrak, fatamorgánu, ale aj prelud či ­optický klam.

Tamara Leontievová
Foto: Dano Veselský, Dominik Kianička