Novinky pre Hirošimu Trnávky. Spustnutý Dom kultúry prebral nový ateliér, rekonštrukcia je stále vzdialená

Chátra viac ako desaťročie a jeho premena môže pozdvihnúť celú lokalitu. Dom kultúry v Trnávke je dnes, bohužiaľ, nekultúrnym miestom. Budova na Bulharskej ulici je spustnutá, neudržiavaná a ošarpaná. Zmeny sľuboval ešte pred dvomi rokmi v predvolebnom období starosta Ružinova, Martin Chren. Ako sa zdá, že rekonštrukcia sa nepohla z miesta ani dnes.

Prvé sľuby v roku 2022

„Veľkou bolesťou Trnávky je už vyše 10 rokov chátrajúci Dom kultúry na Bulharskej ulici. Ako dieťa mám naň veľa spomienok, naposledy som tu absolvoval svoj tanečný kurz a venček. To však už bolo veru riadne dávno,” zneli v roku 2022 slová starostu Ružinova, Martina Chrena, o starom objekte v Trnávke.

Stavba bola v minulosti komunitným miestom pre mnoho obyvateľom lokality. Postavená v 80. rokoch 20. storočia slúžila svojmu účelu spoľahlivo celé dekády, avšak v súčasnosti to už neplatí. Ako napísal Martin Chren, Dom kultúry chátra viac ako desaťročie, čo nepriaznivo vplýva nie len na kultúrny život tamojších rezidentov, ale aj na rozvoj samotnej mestskej časti. 

„Dom kultúry Trnávka sme v uplynulom roku (rok 2021, pozn. red.) vypratali a aktuálne sa mu dočasne snažia vrátiť život dobrovoľníci zo Stret klubu, ktorí ho na vlastné náklady dávajú do užívania schopného stavu. Je to dočasné riešenie pred tým, ako pristúpime k jeho komplexnej obnove,” informoval v roku 2022 starosta Ružinova.

Ten ďalej uviedol, že mestská časť pred dvomi rokmi disponovala hotovou štúdiou aj s orientačným rozpočtom približne 3 miliónov eur na rekonštrukciu stavby. „Štúdiu pre nás spracovali architekti z Fakulty architektúry a dizajnu STU v Bratislave,” dodal Chren.

Ružinov následne čakali 3 kroky – dopracovanie realizačného projektu, inžiniering a získanie finančných zdrojov. „Plánom je získať peniaze z európskych fondov, ako sa nám už podarilo na niektoré školy a škôlky. Netrpezlivo čakáme na prvé výzvy z európskych fondov, aby sme vedeli pripraviť dobrý projekt,” zneli plány Martina Chrena. 

Starosta Ružinova taktiež popísal budúce využitie Domu kultúry: „Našim cieľom je obnoviť pôvodnú funkciu so zameraním na komunitné aktivity. Dom kultúry na Bulharskej ulici nie je miestom na usporiadavanie veľkých koncertov. Zachovaná však určite bude jeho unikátna veľká sála vhodná na divadlá, menšie koncerty, ale aj tanec.” 

„Prioritou by mali byť rôzne krúžky a komunitné aktivity pre deti i dospelých. Chýbať by nemal priestor pre seniorov, kaviareň (možno aj s menšou reštauráciou), priestor pre výstavy a detský kútik, určený prioritne pre rodičov a deti z Trnávky. Predstaviť si viem i jedno malé vysunuté pracovisko miestneho úradu, aby obyvatelia Trnávky nemuseli chodiť pri vybavovaní papierov a potvrdení až na Mierovú,” uzavrel Martin Chren. Za architektonickým spracovaním rekonštrukcie stáli architekti z Bellušových ateliérov na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave.

Nový ateliér, nové riešenie

Podľa aktuálnych informácií stojí za návrhom architektonická kancelária DMArchitekti, ktorá vzišla ako víťaz z verejného obstarávania pre najnižšiu ponúknutú cenu. „Štúdiu z Fakulty architektúry a dizajnu STU sme čiastočne zredukovali, aby sme sa vyhli búraniu schodiska v priečelí, ktoré považujeme za výrazný prvok,” uviedol základnú zmenu v projekte architekt Tomáš Dimun z kancelárie DMArchitekti. 

„Rekonštrukcia Domu kultúry vychádza z citlivého prístupu k obnove budovy postavenej v osemdesiatych rokoch. Objekt má výrazné monumentálne schodisko na hlavnej fasáde, ktoré poskytuje prístup do vstupnej haly. Jeho ľavá časť bude premenená na rampu. Ďalšie tvarové prvky sú vyrobené zo železobetónových stien na úrovni 3. poschodia, čím sa medzi oknami vytvára mriežka, ktorá sa zachová,” znejú detaily rekonštrukcie.

„Po stranách budovy sú previsnuté balkóny – umiestnené na novej oceľovej konštrukcii – v kontakte so stenami, cez ktoré vedú chodníky pre peších. Budova má výrazný svetlý strop v divadelnej sále, ktorý bude zachovaný a zrekonštruovaný. Návrh zahŕňa aj plochy okolo budovy. Vyrobené sú z vodopriepustných materiálov a obsahujú aj zeleň s komunitnou záhradou,” povedal architekt. 

Podľa Tomáša Dimuna bude budúca funkcia budovy totožná s pôvodnými plánmi, ktoré prebrali od Slovenskej technickej univerzity – teda kultúrne centrum s knižnicou, detským kútikom a komunitnými udalosťami pre obyvateľov Trnávky. „Veľká spoločenská sála bude mať kapacitu prevyšujúcu 200 ľudí,” povedal pre redakciu ASB Tomáš Dimun z DMArchtiekti.

Ako však vyplýva z jeho ďalších tvrdení, rekonštrukcia nie je blízko k realizácii. „Detaily k projektu, ako je rozpočet a termíny, by mali byť zrejmé až z dokumentácie pre realizáciu stavby, ktorá sa ešte nezačala spracovávať,” uzavrel svoje vyjadrenie architekt. 

Predvolebné sľuby? 

Mestskú časť Ružinov sme oslovili s otázkami o aktuálnom stave projektu, avšak do uzávierky sa nevyjadrili. Starosta Martin Chren ešte v roku 2022 avizoval, že so začiatkom rekonštrukcie počíta na jeseň roku 2024. Nakoľko sa dnes ani nezačal spracovávať realizačný projekt, tento dátum je nereálny. Pri súčasnom tempe mestskej časti možno označiť za nereálny aj rok 2025. 

Ostáva preto na zváženie, či sľuby z predvolebného obdobia v roku 2022 nezostanú len predvolebnými sľubmi. Ak by sa to však nestalo a Ružinov by skutočne zapracoval na projekte rekonštrukcie Domu kultúry, z hirošimi Trnávky by sa mohlo stať jedno reprezentatívne miesto pre ľudí všetkých generácií.

Nasvedčujú tomu aj zverejnené vizualizácie od DMArchitekti. Podľa obrázkov ide o dobre pripravený architektonický koncept, rešpektujúci históriu budovy vrátane jej architektonických prvkov, čo nám potvrdil aj architekt. V konečnom dôsledku, predstavený bol perspektívny projekt, ktorý by vrátil na zabudnuté miesto Ružinova život.

Niečo podobné sa podarilo pri rekonštrukcii Námestia slobody v Starom Meste, alebo obnovou podmostia Mostu SNP na skatepark, alebo revitalizáciou okolia Pamätníka obetiam extrémizmu na petržalskom nábreží. Do všetkých týchto miest sa vrátili ľudia, pričom skultúrnenie lokalít výrazne napomohlo aj rozvoji Bratislavy, z ktorej sa postupne začínajú vytrácať chátrajúce územia. K nim sa môže pridať aj Dom kultúry v Trnávke, či a kedy sa tak stane, je ale dnes hudbou budúcnosti.

* „Stavba bývalého Domu kultúry pochádza z projekčnej dielne Stavoprojektu, kde sa v roku 1973 riešila projektová dokumentácia objektu pre kultúrne účely v rámci „akcie Z“. Objekt bol pomerne intenzívne využívaný ešte niekoľko rokov po roku 1989. Postupne sa jednotlivé priestory začali vyprázdňovať, prípadne meniť svojich nájomcov. V súčasnosti je celý objekt nevyužívaný,“ povedala dodatočne Tatiana Tóthová, riaditeľka komunikácie mestskej časti Ružinov.

Podľa nej spracovali štúdiu (aj s odhadovaným rozpočtom) architekti priamo z Fakulty architektúry a dizajnu STU a mestská časť ju dala spracovať v roku 2022, od kedy ju má aj k dispozícii. „Na základe tejto štúdie, po zapracovaní pripomienok z prerokovania, vzniklo obsahové zadanie pre verejné obstarávanie na projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie, realizačnú projektovú dokumentáciu, vrátane činnosti autorského dohľadu až do vydania právoplatného kolaudačného rozhodnutia,“ vysvetlila Tatiana Tóthová.

„Ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku spomedzi uchádzačov predložila AK DMArchitekti, ktorá splnila všetky kritériá a podmienky súťaže,“ približuje vyjadrenie architekta Tomáša Dimuna v predošlej časti článku riaditeľka komunikácie mestskej časti Ružinov.

Podľa Tatiany Tóthovej je hlavným cieľom rekonštrukcie zabezpečiť energetickú efektívnosť starej budovy a následne obnoviť pôvodnú funkciu domu kultúry so zameraním sa najmä na komunitné aktivity. „DK Bulharská nie je miestom na usporiadavanie veľkých koncertov. Zachovaná však určite bude tamojšia unikátna veľká sála (vhodná na divadlá, menšie koncerty, ale aj tanec),“ dodáva.

„Odhadovaný rozpočet revitalizácie je na úrovni okolo troch miliónov eur. Tie však mestská časť k dispozícii nemala a nemá, a preto sa čakalo na výzvu z fondov EÚ, v rámci ktorej bude možné tento projekt realizovať,“ uzatvára riaditeľka komunikácie a vysvetľuje, prečo sa projekt stále nezačal realizovať.