O (ฤalลกiu) pamiatku menej…
Zuzana Pastirฤรกk Textilka francรบzskych bratov Tiberghienovcov, neskรดr znรกma ako Merina, bola svojho ฤasu najรบspeลกnejลกรญ podnik a natrvalo ovplyvnil tunajลกรญ hospodรกrsky ลพivot. Dala by sa na tom vรฝborne stavaลฅ aj koncepcia blรญลพiaceho sa Eurรณpskeho hlavnรฉho mesta kultรบry 2026, teraz uลพ, ลพiaฤพ, hlavne metaforickyโฆ
Podฤพa webu iniciatรญvy Premeny Meriny je realita takรก, ลพe mesto Trenฤรญn o zachovanie areรกlu zรกujem nemalo, a preto nevyuลพilo ลพiadnu zo zรกkonnรฝch moลพnostรญ, ktorรบ malo na to, aby na mieste bรฝvalej fabriky vyrรกstlo nieฤo, ฤo bude prรญnosom pre jeho obฤanov, a nie iba plechovรก ลกkatuฤพa s parkoviskom.
Ako to dopadne, sa mรดลพeme staviลฅ. Prvรก fabrika tu stรกla od roku 1907 a spracรบvala vlnu aลพ do roku 2009. Odvtedy objekty v jej areรกli postupne chรกtrajรบ a malo by tu vyrรกsลฅ ฤalลกie novรฉ OC. Trenฤianska tovรกreล mala hneฤ od zaฤiatku vlastnรบ vรฝrobu tepla, pary a elektrรกreล s parnou turbรญnou.
Po zlรบฤenรญ s mestskou elektrรกrลou v roku 1923 dodรกvala sรบkromnรก elektrรกreล Tiberghien prรบd pre celรฝ Trenฤรญn. Bola to prรกve Merina, ktorรก spolu s Odevnรฝmi zรกvodmi zaloลพila tradรญciu vรฝstav Trenฤรญn mesto mรณdy.
Merina patrila po revolรบcii medzi poslednรฝch textilnรฝch mohykรกnov v strednej Eurรณpe, nemala vลกak objednรกvky pre svoje vรฝrobky a nevyลกiel ani zรกmer s technickรฝmi textรญliami pre automobilky.
V areรกli bรฝvalej textilky Merina v lete 2023 zbรบrali objekt turbogenerรกtorovne z roku 1931, ktorรฝ zรญskal pred dvomi rokmi status nรกrodnej kultรบrnej pamiatky. ฤo s opustenรฝmi a chรกtrajรบcimi pamiatkami? Zdรก sa, ลพe iniciatรญva niekoฤพkรฝch umelcov a ani prรญsฤพub eurรณpskych investรญciรญ nestaฤรญ.
