ô: Radi pracujeme na situáciách, v ktorých môžeme vstúpiť do existujúceho prostredia

Názov ateliéru možno len veľmi ťažko vyhľadať na akejkoľvek platforme. Je možné, že jednoducho jednoduché ô reprezentuje tak veľa?

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Tímové klauzúrne práce a účasť v prvých súťažiach viedli k jedinému logickému kroku, k založeniu ateliéru. Napriek tomu, že o mnohých veciach nemali ani poňatia, skočili do toho rovnými nohami. „Veď čo na tom môže byť ťažké…?“ pýtali sa samých seba Martin Varga a Martin Kvitkovský.

V rodinách architektonické zázemie nemali, začínali od nuly a pekne pomaly. Ako to už býva, prvé zadania prichádzali od rodinných príslušníkov, kamarátov, kamarátov kamarátov. Dnes, po takmer pätnástich rokoch a najrôznejších zadaniach, stále dokážu referenčné vlákno spätne pospájať k prvému projektu, ktorým bola rekonštrukcia statku v Láze.

Obmedzenie žltých čiar

Od svojho vzniku sa venujú predovšetkým rekonštrukciám a pomerne skoro sa pridala do portfólia aj obnova historických objektov. „Radi pracujeme na situáciách, v ktorých môžeme vstúpiť do už existujúceho prostredia a môžeme na niečo nadviazať, vytvárať novú vrstvu, ktorá komunikuje s tými predošlými.

Čím ďalej, tým menej používame vo výkresoch žltú farbu a búracie práce obmedzujeme na nevyhnutné minimum. V žiadnom prípade sa však nevyhýbame ani súčasným zadaniam a ak sa nám dostane nejaké na stôl, okamžite v ňom dokážeme nájsť historické paralely. Niekde sa predsa musí začať,“ hovorí Varga s jemu vlastným humorom.

Ateliér ô tvorí od začiatku dvojica Martin Varga a Martin Kvitkovský. Priamo úmerne množstvu projektov na stoloch sa postupne rozširoval aj tím ľudí, ktorí na nich pracovali.

„Dnes by sme vedeli napočítať približne dve desiatky študentov a architektov, ktorí boli kratšie či dlhšie jeho súčasťou. Z celej plejády postáv však už roky vyčnieva architekt Jakub Hruška, ktorý sa postupne stal pevnou súčasťou ateliéru,“ vysvetľuje Kvitkovský a jedným dychom sa pýta: „Existuje vôbec trojhláska?“

Článok bol publikovaný v časopise ASB špeciál, Mladí slovenskí architekti