O tvári Zimného prístavu nerozhodne vizualizácia

Koncom novembra obletela médiá na slovenské pomery šokujúca vizualizácia územia Zimného prístavu v Bratislave. Verejnosť sa však už nedozvedela, že vizualizácia vznikla pred 8 rokmi. Tento krok vzbudil otázky o tom, prečo bol tento koncept predstavený a aké sú reálne plány rozvoja lokality.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Vizualizácia bola súčasťou širšej prezentácie zmien v Zimného prístavu na modernú štvrť na tlačovej besede na pôde rezortu dopravy aj za účasti predstaviteľov mesta. Znázorňuje koncept od architekta Jána Revaja z roku 2016. Ukazuje Zimný prístav ako Zimný ostrov, ktorý by vznikol na umelom násype.

Architekt v čase vzniku návrhu študoval japonské umenie a drevorezy majstra Kacušika Hokusaia z obdobia Edo. Pri návrhu čerpal z diela Hokusaia pod názvom Veľká vlna, ktoré ho inšpirovalo k rastu štvrte k rieke a nie smerom k mestu ako odrazená vlna od nábrežia. Škoda, že architekt na tlačovej konferencii nebol a teda nemohol na mieste poskytnúť médiám bližšie informácie.

Pochopiteľne, prezentácia tejto vizualizácie mohla vyvolať dojem, že jedného dňa bude takto vyzerať Zimný prístav, čo nie je pravda. Redakcia ASB zisťovala, aký bol zámer predstavenia tohto konceptu. Po tlačovej besede oslovila architekta a od neho získala vyjadrenia.

Rezort dopravy sa pre ASB vyjadril, že „vizualizácia predstavuje iba príklad pre lepšiu predstavu, ako by teoreticky mohol v budúcnosti dnešný prístav vyzerať. To, aké funkcie bude mať dané územie a ako bude vyzerať vo finále, je výlučne v kompetencii hlavného mesta.“

Dlhá cesta k skutočnej zmene

Príprava zmien v územnom pláne, ktorá je prvým krokom k transformácii Zimného prístavu, by mala podľa ministra dopravy Jozefa Ráža ml. trvať asi 5 rokov.

V priebehu roka 2025 pripraví Metropolitný inštitút Bratislavy víziu rozvoja územia, v ktorej vyhodnotí dáta o území, doplní potrebné prieskumy a rozbory. Ďalej vypracuje prvý rámcový pohľad na možné usporiadanie územia – tzv. nultý variant, zladí očakávania stakeholderov v území a pripraví koncepciu rozvoja územia.

„V nadväznosti na túto koncepciu rozvoja bude potrebné vypracovať štúdiu uskutočniteľnosti a na základe týchto podkladov mesto vyhlási urbanistickú súťaž, ktorou bude hľadať optimálny návrh transformácie územia,“ uviedlo mesto Bratislava.

Víťazní autori po zhodnotení návrhu tento dopracujú do urbanistickej štúdie – master planu, pričom súbežne sa bude pripravovať územnoplánovacia štúdia ako podklad pre návrh príslušných zmien a doplnkov územného plánu mesta.

Verejnosť je citlivá

Používanie zastaraných vizualizácií môže skresliť víziu projektu a vytvárať nesprávne očakávania verejnosti. Verejnosť totiž veľmi citlivo vníma vizualizácie rezidenčných a polyfunkčných projektov, športovísk, nákupných centier či administratívnych budov.

Niekedy je na ne aj alergická, keď pochybuje, či sa projekt uskutoční alebo keď návrh poriadne rozvíri hladinu verejnej mienky. Preto treba s pripravovanými plánmi pracovať citlivo. Menej je niekedy viac a to sa týka i využívania vizualizácií. Priveľa reklamy môže škodiť aj dobrému zámeru.