Kostol Martina Luthera od Coop Himmelb(l)au
Ťažisko tvorby vychýrenej viedenskej kancelárie Coop Himmelb(l)au je v súčasnosti v Ázii, ale jej principál Wolf D. Prix sa rozhodol zanechať aspoň niečo zo svojho nadčasového talentu aj v rodnom Rakúsku. K jeho najnovším majstrovským drobnostiam patrí aj evanjelický Kostol Martina Luthera v neďalekom Hainburgu. V jeho duchovnom odkaze zanechal všetky podstatné prvky zo svojho rukopisu: futuristické tvary, unikátnu technológiu, kontext prostredia a mystickú atmosféru.
Medzi nebom a zemouAž do 17. storočia tu stál kostol, dnes je tu evanjelický chrám s priestorom na služby Božie, so zborovou sieňou a ďalšími účelovými miestnosťami. Na prvý pohľad je to avantgardný objekt, ktorý akoby spadol zhora. Na druhý pohľad je to novodobý sakrálny priestor, ktorý aj na malej ploche dokázal priniesť kresťanskú symboliku v originálnych tvaroch.
Obetný stôl je srdcom každého chrámu a Wolf D. Prix túto symboliku aj patrične zdôraznil. Tvar kostola v Hainburgu je odvodený od obrovského stola, pričom celá konštrukcia strechy spočíva na štyroch oceľových podperách, akoby na nohách stola.
Ďalším podstatným prvkom stavby je strecha miestnosti na služby Božie: jej forma súvisí s nerovnou strechou susediaceho románskeho karneru, čiže stavebného objektu uchovávajúceho kosti nájdené na cintoríne. Geometria budovy postavenej pred mnohými storočiami sa digitálnymi prostriedkami preniesla do súčasnej podoby.
„A budiš svetlo,“ povedal Pán Boh pri stvorení sveta a Wolf D. Prix ponúkol svoju verziu svetelnej priehľadnosti. Na strechu kostola umiestnil tri veľké otvory v tvare špirály, cez ktoré sa svetlo dostáva do interiéru a prináša spirituálny pocit vznášajúci sa „medzi nebom a zemou“. Analógiu s číslom tri a trojice v kresťanskej teológii si pritom možno podľa architekta vysvetliť ako cielenú náhodu.
Časti celku
Kostol nie je iba mystický priestor a oáza pokoja ako kontrapunkt k zrýchlenému prežívaniu času. V podaní Coop Himmelb(l)au je to súčasne aj priestor s otvoreným náručím pre spoločenstvo.
Z miestnosti na služby Božie vedie cesta do priestoru vyhradeného pre deti, v ktorom sa nachádza aj krstiteľnica. Vďaka sklenému zastrešeniu je preniknutý denným svetlom. Za ním je zborová sieň, pričom posuvné steny na celú šírku miestnosti medzi oboma hlavnými priestormi umožňujú spojiť ich do jedného celku. Na protiľahlej strane sa smerom na ulicu otvára sklená posuvná stena.
Tretia časť tohto stavebného komplexu, obdĺžniková budova v bočnej uličke, stojí po boku oboch hlavných priestorov a poskytuje miesto na sakristiu, pracovňu pastora, kuchynku a ďalšie účelové miestnosti. Všetky tri súčasti tohto stavebného komplexu sú bezbariérovo prepojené, rovnako ako vyššie situovaná zborová záhrada.
Štvrtým prvkom komplexu je skulpturálna zvonica, ktorá je umiestnená pred vstupom. Podobne ako pri iných projektoch ateliéru Coop Himmelb(l)au sa strešné prvky hlavného priestoru vyrobili technológiou stavby lodí. Zhotovenie a komplexnú montáž mala na starosti firma špecializovaná na trojdimenzionálne tvarovanie veľkých kovových platní za studena. Dôležitým architektonickým vzorom bol pritom architekt Le Corbusier, najmä pre jeho poznatky o stavbe lodí, ale aj pre stavbu kláštora v La Tourette.
Kostol Martina Luthera Miesto: Hainburg (Rakúsko) Generálny projektant: COOP HIMMELB(L)AU, Wolf D. Prix /W. Dreibholz amp; Partner ZT GmbH Hlavný autor projektu: Wolf D. Prix Architekt: Martin Mostböck Architektka dizajnu: Sophie-Charlotte Grell Užívateľ: Evanjelický cirkevný zbor Bruck a. d. Leitha – Hainburg/Donau, Rakúsko Statika: Bollinger Grohmann Schneider ZT GmbH, Viedeň, Rakúsko Hlavný zhotovovateľ: Markus Haderer Baubetrieb Ges. m. b. H, Hainburg, Rakúsko Oceľová konštrukcia (strecha a veža): OSTSEESTAAL GmbH, Stralsund, Nemecko Oceľová konštrukcia (fasády): Metallbau Eybel, Wolfsthal, Rakúsko Eternitová fasáda: Eternit-Werke Ludwig Hatschek AG, Vöcklabruck, Rakúsko SFK GmbH, Kirchham, Rakúsko Oltár: Idee amp; Design, Stainz, Rakúsko Sedací nábytok: Braun Lockenhaus, Lockenhaus, Rakúsko Údaje o projekte Projekt: 2008 Začiatok výstavby: 8/2010 Ukončenie výstavby: 4/2011 Plocha pozemku: 420 m2 Priestor na služby Božie: pre 50 osôb, zborová sieň a ďalšie účelové miestnosti Úžitková plocha: 289 m2 Výška zborovej siene: 3,5 m Výška miestnosti na služby Božie: 6 m Výška strechy s kužeľovými svetlíkmi: 10 m Dĺžka budovy: 25 m Šírka budovy: 10 – 17 m Výška zvonice: 20 m |
Technológia stavby lodí
Strecha evanjelického chrámu v Hainburgu je pre svoj tvar s tromi strešnými otvormi navrhnutá ako samonosná oceľová konštrukcia s podhľadom. Zhotovili ju v lodeniciach pri Baltskom mori. Vrchná vrstva strechy pozostáva z trojdimenzionálne tvarovaných oceľových platní hrubých 8 mm, ktoré sú privarené na nosnú konštrukciu. Táto konštrukcia z oceľových platní a nosníkov spočíva na nosníkovom rošte. Spojená konštrukcia nosníkového roštu, nosníkov a kovových platní prenáša celú tiaž strechy (23 ton) na štyri oceľové podpery, ktoré všetky sily presúvajú do masívnych stien priestoru na služby Božie.
Strešnú konštrukciu do Hainburgu dopravovali v štyroch jednotlivých častiach, ktoré na mieste zmontovali a zvarili. Následne celú konštrukciu prikryli ochrannou vrstvou a pomocou žeriavu ju osadili na určené miesto na hrubej stavbe priestoru na služby Božie.
Na spodnej strane, vnútri priestoru, je konštrukcia nosníkov prikrytá niekoľkými vrstvami oceľových výstuží a rohoží z tŕstia, aby vytvorili nosnú vrstvu obloženia štukového stropu, ktorého geometria odkazuje na tvarovanú strechu so svetlíkmi.
Aj zvonicu evanjelického kostola vyrobili technológiou používanou pri stavbe lodí. Jej vertikálna samonosná oceľová konštrukcia s hrúbkou stien medzi 8 a 16 mm je vystužená iba horizontálnymi nosníkmi. Táto veža vysoká 20 metrov a vážiaca 8 ton je k základom privarená oceľovým prvkom, ktorý zabezpečuje jej stabilitu proti ohýbaniu.
Symbolika, mystika a unikátna technológia sa harmonicky skĺbili v pomerne malom sakrálnom priestore. Coop Himmelb(l)au opäť raz predviedol, že malé objednávky v architektúre neexistujú. Iba veľké výzvy…
(pet)
Foto: Dano Veselský, © Duccio Malagamba
Článok bol uverejnený v časopise ASB.
–>–>