Krkonošské centrum: dom ako súčasť krajiny
Dom vo Vrchlabí odkrýva informácie o najvyššom pohorí Českej republiky. „Písmo, ktoré opisuje dom, nie je jeho obrazom, ale dom v sebe môže niesť informácie, v ktorých sa dá čítať ako v knihe,“ hovorí architekt Petr Hájek a jeho projekt Krkonošského centra environmentálneho vzdelávania je toho dôkazom. Odkrýva informácie o najvyššom pohorí Českej republiky.
Pre architekta Petra Hájka architektúra nie je len skladačka objemov, materiálov a funkcií, ale predovšetkým možnosť, ako vyjadriť rôzne skúsenosti sveta. Navrhuje domy podľa partitúry, geomorfológie i kartografickej mapy. Úloha, ktorá pred ním stála približne pred piatimi rokmi, navrhnúť centrum pre osvetu v oblasti ochrany prírody Krkonôš, ponúkla teda ideálny priestor na uskutočnenie topografickej architektúry.
Ponorený do krajiny
Stavba vyrástla v susedstve administratívnej budovy Správy KRNAP v zámockom parku. „Nechceli sme v parku žiadnu ďalšiu výraznú stavbu, pretože jeho dominantou by mal zostať zámok. Dom sme chceli skôr pridať ku krajine a podporiť tak dominanciu zámku,“ hovorí autor projektu. Tvar domu a jeho štruktúra preto vychádzajú z geometrie pohoria Krkonôš. Jednotlivé štíty a hrebene boli prostredníctvom vektorov prevedené do sklonov a uhlov strechy. Žiadne plochy tak nie sú náhodnými kreáciami architekta, ale javmi prírody poctivo prenesenými do človekom formovanej hmoty domu. Nejde však len o prenesenie výseku pohoria v menšej mierke. Objekt vďaka vektorovým šifrám obsahuje informáciu o morfológii celku. Aby sa dom mohol stať skutočnou súčasťou krajiny, boli na strechu osadené rozchodníky. Stavba je čiastočne zapustená do terénu, aby jej strecha mohla čo najlepšie slúžiť na výučbu o geomorfológii Krkonôš. Vďaka tomu je tiež energeticky nenáročná, dobre izolovaná, s malými tepelnými stratami. Na vykurovanie slúži tepelné čerpadlo. Aj interiér je riešený s ohľadom na šetrný prístup k prostrediu. Všetky vnútorné priečky sú z dreva. Nábytok bol vyrobený z preglejky tak, aby sa využili všetky časti a nevznikal odpad.
Od konceptu k realizácii
Zatiaľ čo strecha je zelená ako úrodná časť hôr, strop z pohľadového betónu v interiéri symbolizuje skalu. Zlomové miesta, ktoré sú prenesením vektorov, obsahujú aj popisy konkrétnych pohorí, z ktorých vychádzajú. Železobetónová konštrukcia strechy sa realizovala podľa 3D modelu. Ten pomohol previesť návrh strechy z konceptu a technickej dokumentácie až do podoby konkrétnej konštrukcie. Vzhľadom na to, že jednotlivé vrstvy mali na všetkých plochách rovnakú hrúbku, bolo ťažké vyriešiť situáciu, keď sa tieto plochy (na rozdiel od koncepčného výkresu) nestretli v jednom styčníku. „Riešením bolo trochu pozmeniť hrúbku každej plochy,“ vysvetľuje architekt a špecialista na geometriu v architektúre Jaroslav Hulín, ktorý s Petrom Hájkom pôsobí v ateliéri na Fakulte architektúry ČVUT a podieľal sa na návrhu stavby. Výsledkom náročnej prípravy projektu je však dom-učebnica (o utváraní Krkonôš, ale aj o prírode samotnej). Je tak viac než domom, viac než učebnicou. Ide skôr o umelecké dielo, sochu, ktorá dokáže vyjadriť aj nevysloviteľné a môže podnietiť vznik emocionálneho zážitku.
text: Kateřina Kotalová
foto: Benedikt Markel
Článok bol zverejnený v časopise ASB.
