Malá obec, veľká vízia: Telocvičňou ako v Novom Hrozenkove sa nemôže pochváliť hocikto

Novopostavená telocvičňa slúži nielen základnej škole, ale priniesla obyvateľom obce verejný priestor pre deti, miesto na stretávanie sa, hru i odpočinok. Vďaka svojej čistej forme a prepojeniu s krajinou si odniesla aj ocenenie z architektonickej súťaže.

Športová hala sa nachádza v mestečku Nový Hrozenkov v okrese Vsetín, ktoré má menej ako tritisíc obyvateľov. Cieľom architektov bolo priniesť do valašskej dediny súčasnú architektúru takým spôsobom, aby sem zapadla. 

Projekt má viac fáz a zahŕňa nielen športovú halu, ale aj rekonštrukciu hlavnej budovy základnej školy, nové vstupy, technické vybavenie, nové šatne, zázemie haly a rekonštrukciu miestnej posilňovne v suteréne. V budúcnosti sa chystá aj revitalizácia okolitého verejného priestranstva, vnútorného dvora a vonkajších ihrísk.

Prepojenie s vidieckou krajinou

Športová hala je využívaná predovšetkým ako telocvičňa miestnej základnej školy, ale mimo vyučovania si ju môže prenajímať široká verejnosť. Hlavným konceptom tejto budovy bolo vyzdvihnúť potenciál vidieckej krajiny a prepojiť ju prostredníctvom sklenenej steny pozdĺž celej haly s vnútornou hracou plochou. Interiér je z veľkej časti obložený drevenými lamelami, ktoré dotvárajú atmosféru a vylepšujú akustiku. 

Stavbu z veľkej časti ovplyvnilo riešenie vnútornej lezeckej steny. Tá vystupuje nad podhľad hracej plochy a jej súčasťou je dominantný svetlík, ktorý architekti zrkadlovo umiestnili aj na druhú stranu. Premietol sa i do tvaru falcovanej strechy.

Architektka, ktorá telocvičňu veľmi dobre poznala

V starej telocvični sa počas hodín telesnej výchovy vystriedalo niekoľko generácií žiakov. Medzi nimi bola aj architektka Janica Šipulová z ateliéru CONSEQUENCE FORMA architects, ktorá využila svoju znalosť tejto lokality.

Pôvodným zámerom samosprávy bolo postaviť novú telocvičňu pre školu aj verejnosť. Zároveň bolo potrebné vyriešiť napojenie na existujúce rôznorodé objekty a zachovať čo najväčšiu plochu školskej záhrady pre budúce ihriská a iné školské aktivity. 

V priebehu projektových prác doplnil riaditeľ školy Igor Haša požiadavku na čo najvyššiu lezeckú stenu. Zásadná bola aj predpokladaná cena realizácie. Malá obec nemala istotu, či uspeje so žiadosťou o dotáciu.

Postupne sa na projekt športovej haly nabaľovali ďalšie etapy celkovej rekonštrukcie školy a zníženie energetickej náročnosti najstaršieho objektu. S tým súvisela rekonštrukcia posilňovne, vytvorenie nových vstupov a doplnenie technického vybavenia.

V druhej budove bolo nutné zrekonštruovať prízemie, vytvoriť nový interiér šatní a zázemie pre športovú halu, doplniť nový vstup na záhradu a tiež zrekonštruovať ten pôvodný. Časom je v pláne aj revitalizácia okolia.

Prstenec okolo nádvoria

Športová hala je umiestnená medzi násyp železničnej trate a budovy základnej školy. Vznikol tak prstenec okolo vnútorného dvora a záhrady, ktoré sú teraz prístupné zo všetkých školských budov cez nové vstupy. Základným konceptom samotnej športovej haly bolo prepojiť vonkajšiu krajinu a vnútorné prostredie presklenou fasádou. 

„Priestor sa nezastaví, ale plynie ďalej do krajiny, ktorá sa mení v čase. Pohľad oboma smermi, zvonku dovnútra a naopak, dáva vzniknúť novým interakciám a je dôležitou súčasťou konceptu. Orientácia presklenej fasády prináša atmosféru zapadajúceho slnka počas dlhých večerných hodín. Interiér sa tak stáva útulnejším. Bez osvetlenia je splynutie s krajinou viac intenzívne a ponúka intímne chvíľky vhodné na meditáciu, jogu a tanec. Pri nasvietení interiéru, naopak, ponúka skvelý pohľad zvonku. Dopoludňajšie hodiny sú v réžii žiakov a ich učiteľov,“ informovali architekti.

Snaha zapadnúť a zároveň vyčnievať

Východná stena haly má tri veľkorysé okná, ktoré rámujú cielené pohľady von aj dovnútra. Najnižšie okno láka verejnosť nahliadnuť dnu a jeho vnútorné kovové lemovanie slúži na posedenie žiakov, ktorí necvičia. Ďalšie dve okná sú prístupné z vnútornej tribúny a je cez ne vidno až na centrum obce, prípadne cez ne možno sledovať prechádzajúce vlaky. 

Celému priestoru dominuje veľkorysá lezecká stena vytiahnutá nad podhľad s horným svetlíkom. Po jej sa môžu lezci pozrieť von cez úzke okno v štíte. Celú kompozíciu dotvára druhý, zrkadlovo umiestnený svetlík. 

„Vonkajšie rohy týchto svetlíkov zvedavo vystupujú nad strechu a rozohrávajú inak rigidnú formu haly. Snaha zapadnúť ale zároveň aj vyčnievať sa tak mieša v celom návrhu, ktorý sa pokúša o novú otvorenú typológiu športovej haly,“ vysvetlili autori návrhu. Budova svojou architektúrou podporuje a inšpiruje miestne komunity a ich deti. Po niekoľkých mesiacoch prevádzky sa začali plniť športové kluby a vznikli nové, medzi nimi aj lezecký krúžok.

Rekonštrukcia hlavnej budovy školy

Návrh rekonštrukcie hlavnej budovy základnej školy z roku 1929 vychádza z pôvodnej koncepcie objektu od architekta Bohumíra Kupku. Pôvodné tehlové piliere sú zateplené a obložené tehlovým pásikom. 

Kompletná premena členenia okien, doplnenie obkladu tehlového priečelia a nové poňatie dizajnu všetkých vstupov posúvajú budovu smerom k súčasnej architektúre. O energetickú úsporu sa zase postarali zateplenie, výmena starých plynových kotlov za nové a vybudovanie vzduchotechniky. 

Technické a konštrukčné riešenie telocvične

Konečný vzhľad športovej haly je výsledkom zladenie protichodných požiadaviek, akými boli vysoká lezecká stena a zároveň ekonomické riešenie konštrukcie strechy. Ako najvýhodnejšie sa ukázalo použitie zbíjaných drevených väzníkov v kombinácii s krajnými svetlíkmi, ktorým sa dosiahlo maximálne využitie výšky pre lezeckú stenu. 

Samotnou výzvou bolo aj riešenie plne sklenenej steny so subtílnymi kovovými stĺpmi. Bezrámové zasklenie po celej dĺžke objektu je odolné voči nárazu a tvoria ho tri vrstvy skla v kombinácii so špeciálnou fóliou. Ďalšiu časť haly tvoria betónové stĺpy s murovanou konštrukciou, založené na betónových pätkách.

Vnútorné drevené obloženie zaručuje vhodné akustické podmienky pre športové aktivity. Tribúna pre divákov je prístupná zo spojovacieho krčku s prízemím objektu školy. Na podlahu tu bol použitý leštený betón. V tejto budove tiež nájdeme šatne a zázemie športovej haly. 

Vonkajšia fasáda haly je z jednej strany obložená drevenými profilmi zo smrekovca a z druhej strany omietnutá jemnými štruktúrami. Pod tribúnou a v priestore krčka sa nachádzajú úložné priestory. Športovému vybaveniu dominujú sťahovacie basketbalové koše a pružná športová podlaha.

S ohľadom na udržateľnosť

Udržateľnosť riešenia tkvie v spôsobe riadenej rekuperácie vzduchu pomocou vzduchotechnickej jednotky. Tá sa nachádza v strešnej konštrukcii medzi väzníkmi, odkiaľ zaisťuje dostatočný prívod čerstvého vzduchu. Vyústenie vetrania do štrbín medzi väzníkmi a stropnými svietidlami nijako nenarúša celistvosť interiéru. 

Vykurovanie haly zabezpečujú podlahové konvektory skryté pozdĺž presklenej steny. Vďaka tomuto estetickému riešeniu tiež nedochádza k roseniu skla. Ďalšie pomocné doskové vykurovacie telesá sú na tribúne a v spojovacom krčku. 

Zásadné je i použitie LED svietidiel, ktoré svojou dlhou životnosťou a úspornou prevádzkou prispievajú k udržateľnosti objektu. Rôzne režimy osvetlenia veľká sklenená plocha a horné svetlíky umožňujú jemnejšiu prácu s nasvietením počas dňa alebo len čiastočné osvetlenie počas rôznych aktivít. 

Vonkajšie drevené lamely a žalúzie orientované na západ pomáhajú k tomu, aby sa objekt zbytočne neprehrieval. K celkovej udržateľnosti prispieva aj nakladanie s dažďovou vodou, ktorá je zo striech zvedená do vsakovacích objektov s rozlohou 165 m² na pozemku školy.

Nadčasové riešenia ocenili aj v súťaži

Výstavba modernej telocvične bola nakoniec dokončená v predstihu o takmer dva až tri mesiace. Polovicu z nákladov, ktoré boli vyčíslené v prepočte na viac ako 1 600 000 eur pokryla dotácia z ministerstva financií, čo obci ako investorovi výrazne pomohlo. 

Novostavba športovej haly získala Cenu predsedu Senátu Parlamentu ČR pána Miloša Vystrčila, ktorá bola tento rok po prvýkrát udelená v rámci súťaže Česká cena za architektúru. Ten budovu ocenil ako nasledovania hodný príklad súčasnej architektúry vo vidieckej krajine.

Označil ju za „nadčasovú drevom obloženú stavbu čistej formy, ktorá vyvoláva interakciu medzi interiérom haly a prírodnými scenériami prostredníctvom veľkoformátovej presklenej steny a zdôrazňuje tak kvality valašskej krajiny.“

Zdroj informácií: podklady architektov