Rekonštrukcia chátrajúcej plavárne v Trebišove vdýchla objektu nový život

Budova mestskej plavárne bola postavená v období socializmu v rámci akcie „Z“. Začiatok jej výstavby sa datuje do roku 1971. Majstri ju stavali na povinných brigádach Trebišovčanov.

Celý areál budovali 16 rokov a investovali doň 26 miliónov československých korún. Objekt mestskej plavárne v Trebišove, ktorá susedí s mestským parkom, prešiel obnovou po dlhých rokoch chátrania. Pri maximálnom zachovaní pôvodnej hmoty a sčasti aj funkcií dostalo toto miesto na rozmedzí urbánneho a krajinného prostredia nový impulz a znova sa zaradilo do organizmu mesta.

Istá ordinárnosť a strohosť pôvodnej hmoty našla svoj odraz aj v novej definícii vnútorného usporiadania a radenia funkcií. Zaradenie do prostredia na hranici medzi mestským a krajinným prvkom sa pretavilo aj do vonkajšieho vzhľadu objektu a použitých materiálov – prírodného dreva a priemyselne vyrobeného betónu.

Objekt mestskej plavárne, postavený v 80. rokoch v rámci akcie „Z“ (dobrovoľné brigády, na ktorých občania svojpomocne zveľaďovali obce a mestá – pozn. red.), bol pre nefunkčnú technickú infraštruktúru a zásadné stavebné poruchy dlhodobo neužívaný.

Po dlhej diskusii samosprávy s odbornou verejnosťou, pričom v hre bola aj asanácia objektu, sa v roku 2016 pristúpilo k projekčným prácam na hlavnej časti objektu, pod ktorú patrí bazénová hala, technické zázemie pod priestorom bazénu, vstupný priestor a šatne.

Objekt v stave ruiny

Zámerom bolo zachovanie existujúcej hmoty a funkčných tokov s dôrazom na racionalizáciu priestorov a hľadanie plošných a funkčných rezerv, ktoré by sa doplnili vedľajšími funkciami tak, aby boli v súlade s tou hlavnou, a to využívaním plaveckého bazéna verejnosťou. V čase hlavných projekčných prác sa v princípe vytvorili funkčné rezervy.

 „Hmota jestvujúceho objektu je v novonavrhovanom riešení zmenená minimálne.“

Objekt ako taký bol v tom čase bez preháňania v stave ruiny. Mal nefunkčnú technickú infraštruktúru, zatekajúce konštrukcie a narušenú statiku objektu.

Vzhľadom na možnosti financovania sa obnova realizovala v niekoľkých etapách. Ako prvé sa riešili výmeny výplní otvorov a rekonštrukcia skladieb striech, ktoré mali prispieť k zastaveniu ďalšieho znehodnocovania objektu. Následne sa samospráva rozhodla zafinancovať celé dokončenie obnovy, ktorá sa začala v roku 2019.

Komunitná obnova

Prebehla kompletná rekonštrukcia a obnova hlavnej časti objektu, keďže jeho súčasťou je  aj východná prístavba s priestormi technologického zázemia letného kúpaliska. V procese prác pristúpila samospráva aj k svojpomocnej prestavbe a obnove spomínaného východného krídla, čím sa projekt obnovy stal v určitom význame komunitným projektom, keďže práce realizovali aj zamestnanci mesta s prispením autora projektu hlavnej časti.

V rámci obnovy sa z technického hľadiska zhodnotili všetky konštrukcie, došlo ku kompletnej reprofilácii železobetónových konštrukcií v havarijnom stave, ako aj k výmene opláštenia objektu a všetkých výplňových konštrukcií. Navrhla sa „náplň“ rezervných priestorov, bývalé mužské šatne sa zmenili na fitnes, v rámci bazénovej haly sa doplnilo miniwellness a bývalá administratívna časť sa zmenila na ubytovanie so siedmimi izbami s celkovou kapacitou 21 lôžok.

Hlavný plavecký bazén prešiel komplexnou rekonštrukciou, pôvodný totiž nemohol byť pre chybnú dĺžku využívaný na súťaže, čo už dnes nie je pravdou a plaváreň je zaradená do súťažnej siete. Bývalá piváreň Ponorka sa zmenila na reštauráciu, pričom sa súčasne stala školiacim strediskom pre strednú odbornú školu so sídlom v meste.

Okrem toho sa realizovala aj nová moderná technológia úpravy bazénovej vody na báze ozonizácie, umožňujúca celoročnú prevádzku, keďže dovtedajšia slúžila len na tú zimnú, lebo v lete sa využívala pre letné kúpalisko. Zrekonštruovala sa pešia nástupná a rozptylová plocha, doplnená prvkami drobnej architektúry a zelene.

V spolupráci s autormi boli zachované dve pôvodné výtvarné diela – vo vstupnej hale od Ondreja Priatku a v bazénovej hale od Nikolaja Feďkoviča, druhé menované v podobe fragmentu.

Logická racionalizácia

Dispozícia objektu zostala pre zadefinovanie funkčných tokov v podstate zachovaná. Došlo predovšetkým k jej racionalizácii. Na šatňové priestory sa použila len polovičná kapacita tých pôvodných. Šatne sú bez delenia pohlavia, pričom pre ženy a mužov sú rozdelené len hygienické koridory vedúce do spoločnej komunikácie s nástupom do bazénovej haly o podlažie vyššie.

Druhá polovica bývalých šatní slúži ako fitnes – doplnková funkcia k športovému vyžitiu. Bazénová hala s 25-metrovým plaveckým bazénom a detským výukovým bazénom, rozdeleným na dve časti podľa veku, je otvorenou halou, pričom bývalé zázemie bolo redefinované.

Na základe prieskumu funkčných rezerv získali kapacity na wellness so štyrmi saunami, vonkajším ochladzovacím bazénom a oddychovou miestnosťou. Doplnené sú priestory prvej pomoci a zázemie plavčíka, ako aj bufet na občerstvenie plavcov.

Bazénová hala má zasklenú stenu, orientovanú na južnú stranu objektu k areálu letného kúpaliska, pričom k jej prevádzke možno priradiť aj strešnú terasu, ktorá je prvkom funkčne spájajúcim plaváreň a kúpalisko. Tretie podlažie, kedysi využívané ako administratívna časť objektu, malo pôvodný vstup z hlavného schodiska a pavlače z bazénovej haly.

Uzatvorením pavlače vznikla vstupná komunikácia do ubytovacích kapacít, ktoré nahradili pôvodnú administratívnu časť. Ubytovacie kapacity slúžia ako doplnková funkcia návštevníkom mestskej plavárne, no zároveň sú rozšírením kapacít prechodného ubytovania v meste, ktorých je celkovo nedostatok.

Materiálové riešenie

Hmota jestvujúceho objektu je jednoducho členená a v novonavrhovanom riešení bola zmenená iba minimálne. Pôvodný umelohmotný lamelový obklad bielej farby a červený obklad soklového muriva boli odstránené aj s jestvujúcim degradovaným zateplením až na pôvodnú brizolitovú omietku.

Nahradili ich obkladom z cementotrieskových dosiek v kombinácii s exteriérovou silikátovou omietkou a zvislým prírodným dreveným obkladom z borovicového dreva. Materiály sa vyberali s dôrazom na kontrast, tak ako je kontrastnou aj poloha tohto objektu, pričom zostali vo svojej prírodnej podobe, s predpokladom postupného vizuálneho starnutia.

Budúcnosť

Objekt mestskej plavárne je „neukončený“. Prevádzkuje ho mestská organizácia a vzhľadom na rozpočtové možnosti neustále dochádza k úpravám a doplneniam v zmysle pôvodných autorských konceptov.

Postupne nahrádzajú mobiliár za kvalitnejší, dopĺňajú  interiérové prvky a uvažujú o ešte integrálnejšom prepojení s letným kúpaliskom a priľahlými objektmi, s cieľom vytvoriť voľnočasový areál so všetkými doplnkovými funkciami a zároveň priestor, ktorý bude kvalitným spájajúcim prvkom medzi už spomínaným urbánnym a krajinným prostredím hodnotného priľahlého parku Andrássyovcov.

Článok bol publikovaný v ASB Špeciáli TOP 50 01/2022.