V Berlรญne otvorili Humboldtovo fรณrum. Barokovรฝ palรกc dostal modernรบ fasรกdu

Partneri sekcie:

Berlรญnskemu historickรฉmu centru sa prinavrรกtila architektonickรก dominanta a istรฝ nรกladovรฝ imperatรญv. Humboldtovo fรณrum je nanovo vztรฝฤenรฝ barokovรฝ palรกc s kontemporรกrnou prรญstavbou, ktorรฝ zastreลกuje Etnologickรฉ mรบzeum a Mรบzeum รกzijskรฉho umenia.

Brรกny fรณra boli otvorenรฉ digitรกlne v decembri minulรฉho roka, fyzicky malo byลฅ prรญstupnรฉ od aprรญla, no otvorili ho aลพ v jรบli po niekoฤพkรฝch odkladoch a znaฤnom prekroฤenรญ stavebnรฉho rozpoฤtu.

Vznik bรฝvalรฉho Berlรญnskeho palรกca (Berliner Schloss) je datovanรฝ aลพ do 15. storoฤia a v priebehu vekov bol sรญdlom brandenburskรฝch knieลพat, pruskรฝch krรกฤพov a nemeckรฝch cisรกrov. Vo finรกlnej barokovej podobe bol poลกkodenรฝ bombovรฝmi รบtokmi poฤas druhej svetovej vojny a nakoniec z ideologickรฝch dรดvodov โ€“ ako symbol pruskรฉho militarizmu โ€“ zrovnanรฝ so zemou v roku 1950 drลพiteฤพmi politickej moci v NDR.

Keฤลพe samotnรก stavba bola vรฝznamnรฝm symbolom nielen Berlรญna, ale aj slobodnej krajiny, v roku 2008 bola vyhlรกsenรก architektonickรก sรบลฅaลพ na jej reinterpretรกciu. Novรฝ osud urbanisticky dรดleลพitej stavby v kontexte Mรบzejnรฉho ostrova vymedzenรฉho riekou Sprรฉvou zaฤal pรญsaลฅ architektonickรฝ ateliรฉr pod vedenรญm Franca Stellu.

Budova nesie meno po pruskรฝch vedcoch Wilhelmovi a Alexandrovi von Humboldtovi.
ฤŒelnรก fasรกda novรฉho krรญdla Berlรญnskeho palรกca smeruje k rieke Sprรฉva.
Etnologickรฉ mรบzeum a Mรบzeum รกzijskรฉho umenia sรญdlia na druhom a treลฅom poschodรญ.
โ€žNovostavbaโ€œ sa nachรกdza na Mรบzejnom ostrove, ktorรฝ patrรญ do zoznamu UNESCO.
Schlรผterhof โ€“ nรกmestie pomenovanรฉ po pรดvodnom architektovi.
Rekonลกtruovanรฉ veฤพkรฉ foyer s triumfรกlnym oblรบkom.
Vertikรกlne komunikรกcie v novom krรญdle.
Flexibilnรฉ vรฝstavnรฉ priestory pojmรบ akรบkoฤพvek exhibรญciu.

Ideovรก anastylรณza

Budova nesie meno po pruskรฝch vedcoch Wilhelmovi a Alexandrovi von Humboldtovi. Hmota objektu a barokovรฉ fasรกdy z prelomu 17. a 18. storoฤia s kupolou z 19. storoฤia sรบ vernou kรณpiou palรกca pred jeho finรกlnymi dลˆami. Na fasรกdach sa nemieลกajรบ novotvary s pรดvodnรฝmi prvkami, dostavanรก ฤasลฅ je jasne odlรญลกiteฤพnรก od zvyลกku.

Novรฉ krรญdlo orientovanรฉ na rieku je ลกtvrtรฝm a poslednรฝm krรญdlom barokovรฉho palรกca. Stelesลˆuje tak myลกlienku pรดvodnรฉho autora Andreasa Schlรผtera, ktorรฝ navrhoval podฤพa vzoru talianskej renesancie a baroka. Raster fasรกdy kopรญruje jej starลกie nรกprotivky, veฤพkรฉ oknรก sรบ zasadenรฉ takmer meter do hฤบbky a vytvรกrajรบ dojem lodลพiรญ, ฤo naznaฤuje verejnรฝ charakter budovy.

V objekte sa nachรกdza ลกesลฅ portรกlov a tri nรกmestia, ktorรฉ okoloidรบcim ponรบknu plnohodnotnรฝ zรกลพitok. Hlavnรฝmi prvkami architektonickรฉho jazyka sรบ tu steny a stฤบpy. Konลกtrukcia je vลกak modernรก โ€“ nosnรฝ ลพelezobetรณn, tepelnรก izolรกcia a fasรกda. Historickรฉ steny sรบ hrubรฉ 65 cm, nejde teda o zavesenรบ fasรกdu.

Jednotlivรฉ sochรกrske elementy sรบ skonลกtruovanรฉ samostatne. โ€šModernรก fasรกdaโ€˜ je vyrobenรก z prefabrikovanรฝch prvkov z bieleho cementu zmieลกanรฝch s ฤรญrym pieskovcom, stฤบpy a obruby sรบ monolitickรฉ.

โ€žNovostavbaโ€œ sa nachรกdza na Mรบzejnom ostrove, ktorรฝ patrรญ do zoznamu UNESCO.
โ€žNovostavbaโ€œ sa nachรกdza na Mรบzejnom ostrove, ktorรฝ patrรญ do zoznamu UNESCO. | Zdroj: Stefan Mรผller, Franco Stella

Starรฉ a novรฉ

Niektorรฉ kamennรฉ artefakty boli oฤistenรฉ a zreลกtaurovanรฉ tak, aby sa zachoval ich sรบฤasnรฝ fragmentovanรฝ stav, vรคฤลกina z nich sรบ vลกak kรณpie. Obnovenรฉ figurรกlne prvky z fasรกd boli v nรกlezovom stave priam zaฤiernenรฉ. Niektorรฉ z nich sa vrรกtili na svoje miesto, inรฉ, prรญliลก krehkรฉ, aby znรกลกali nรกpor poฤasia, boli umiestnenรฉ do kontrolovanรฝch vรฝstavnรฝch priestorov.

Sochy a reliรฉfy vyrobili sochรกri pรดvodnou technikou. Mechanicky bolo replikovanรฝch takmer tritisรญc kusov vlysov rรกmov a balustrรกd. Najskรดr ich bolo nutnรฉ vyrobiลฅ z hliny v mierke 1 : 1 a potom odliaลฅ do sadry a vypรกliลฅ v ลกpeciรกlnej peci โ€“ Schlossbauhรผtte.

Flexibilnรฉ vรฝstavnรฉ priestory pojmรบ akรบkoฤพvek exhibรญciu.
Flexibilnรฉ vรฝstavnรฉ priestory pojmรบ akรบkoฤพvek exhibรญciu. | Zdroj: Stefan Mรผller, Franco Stella

Vรฝhฤพad ponad strechu

Celkovรก รบลพitkovรก plocha 42 000 m2 je rozloลพenรก na ลกtyroch podlaลพiach. Polovica je urฤenรก pre zbierky Etnologickรฉho mรบzea a Mรบzea รกzijskรฉho umenia a pribliลพne 10 000 m2 mรก univerzรกlne vyuลพitie. Na prรญzemรญ sa nachรกdza vstupnรก a schodiskovรก hala, foyer, miestnosti na predstavenia, stretnutia a doฤasnรฉ vรฝstavy, sochรกrska sรกla, knรญhkupectvรก, reลกtaurรกcie a kaviarne.

Na prvom poschodรญ sรบ vรฝstavnรฉ priestory ลกpeciรกlneho berlรญnskeho mรบzea a Humboldtovej univerzity. Na druhom a treลฅom poschodรญ sรบ zbierky Etnologickรฉho mรบzea a Mรบzea รกzijskรฉho umenia, vรฝskumnรฉ a reลกtaurรกtorskรฉ laboratรณriรก. Podzemnรฉ a podkrovnรฉ podlaลพie je venovanรฉ technickรฝm miestnostiam.

V pivniฤnรฝch priestoroch moลพno navลกtรญviลฅ autentickรฉ pivnice starรฉho palรกca s rozlohou takmer 1 500 m2. Pavilรณn kaviarne a reลกtaurรกcie รบsti aลพ nad strechu, kde je obklopenรฝ terasou s krรกsnym vรฝhฤพadom na mesto.

ฤŒelnรก fasรกda novรฉho krรญdla Berlรญnskeho palรกca smeruje k rieke Sprรฉva.
ฤŒelnรก fasรกda novรฉho krรญdla Berlรญnskeho palรกca smeruje k rieke Sprรฉva. | Zdroj: Stefan Mรผller, Franco Stella

HUMBOLDTOVO Fร“RUM

Miesto: Berlรญn, Nemecko
Investor:ย SRN zastรบpenรก Nadรกciou Humboldtovho fรณra v Berlรญnskom palรกci
Architekt: Franco Stella
รšลพitkovรก plocha: 42 000 m2
Realizรกcia: 2012 โ€“ 2020
Vรฝลกka investรญcie: 677 mil. โ‚ฌ

Alexandra Mรผllerovรก

ฤŒlรกnok bol publikovanรฝ v ฤasopise ASB 03/2021.

Najฤรญtanejลกie