Obilná sýpka v Košiciach

Medzivojnové obdobie na Slovensku charakterizovala stavebná konjunktúra. Stavalo sa veľmi veľa. Nebolo to inak ani v Košiciach, druhom najväčšom meste na Slovensku. Napriek tomuto trendu a relatívne malému počtu vzdelaných architektov získavanie objednávok nebolo jednoduché. Štátne objednávky v Košiciach realizovali najmä českí architekti priamo z centier. Okruh potenciálnych stavebníkov bol pre košického architekta Ľudovíta Oelschlägera (a aj pre ostatných domácich staviteľov a architektov) obmedzený na podnikateľskú sféru, cirkevné prostredie, mestskú správu a individuálnych stavebníkov.

Pri získavaní práce architektovi Oelschlägerovi zrejme výrazne pomáhali obchodné styky bohatej evanjelickej podnikateľskej a obchodníckej rodiny, ktorá dlhé roky zohrávala významnú úlohu v hospodárskom, cirkevnom a politickom živote Košíc. V čase, keď tento významný košický architekt medzivojnového obdobia prijal objednávku na vyhotovenie plánov na nadstavbu poschodia a prestavbu pôvodnej prízemnej budovy skladiska – obilnej sýpky v blízkom centre mesta na Fejovej ulici, paralelne riešil výstavbu modernej prevádzky letného kúpaliska v Košiciach (1935 – 1936).

Dobová výkresová dokumentácia uličnej fasády

Dobová výkresová dokumentácia pôdorysu prízemia    Zdroj: Archív mesta Košice, technické oddelenie

Nosná železobetónová konštrukcia kúpaliska s obvodovými múrmi z tehál má elegantné jednoduché funkcionalistické formy, tak ako aj osobitý, dnes už, žiaľ, prestavaný obchodný dom Ignáca Rotha v centre mesta. V kontraste k týmto progresívnym realizáciám konštrukciu budovy skladiska – mestskej sýpky architekt riešil tradičným spôsobom. Obvodové múry sú zo zmiešaného muriva (tehla a kameň). Nosný systém prízemia, poschodia a podkrovia tvorí drevená konštrukcia (stĺpy, pásiky, prievlaky a stropné trámy), ktorá člení priestor na 11 polí v priečnom a 4 polia v pozdĺžnom smere. Trámovú stropnú konštrukciu nesie priečny systém mohutných stĺpov cez prievlaky osadené na podložkách v šírke pásikov, ktoré vytvárajú štyri polia drevenej nosnej konštrukcie. Drevené stropy majú dvojitý drevený záklop. Konštrukciu krovu tvorila komplikovaná sústava krokiev, vešadiel a ťahadiel zastrešujúcich 12-metrové rozpätie.

V centre dispozície bola umiestnená zásobovacia veža s technologickým zariadením na transport obilia do všetkých podlaží objektu, zastrešená stanovou strechou. Tá bola odstránená pri poslednej prestavbe v rokoch 2004 až 2005. Hlavný vstup do objektu je umiestnený centrálne a zachoval sa v pôvodnom rozmere. V kontexte s ním sa nachádza dvojramenné drevené schodisko, ktoré sprístupňuje poschodie a podkrovie. Architektonický výraz hlavnej dvojpodlažnej dlhej 11-osovej fasády orientovanej na západ pôsobí pomerne stroho. Segmentovo zaklenuté nadpražie hlavného vstupu, žiaľ, stratilo neskoršími úpravami svoj pôvodný, v dobovej dokumentácii čitateľný „oelschlägerovský“ dizajn. Aj okenné otvory po stranách vstupu – pôvodne lemované šambránou – čiastočne zmenili svoj tvar. Nadstavbu poschodia na pôvodnej budove skladiska (Moldavská okružná č. 38) podnikateľa Huga Schönhertza si u architekta Oelschlägera objednali bratia Wirtschafterovci.

Niekdajšia mestská sýpka je ojedinelý, stavebne dobre zachovaný objekt v priestore, kde ešte v 19. storočí stálo niekoľko malých tovární. Objekt sýpky sa nachádza v juhozápadnej časti bloku domov postavených na mieste bývalej priekopy mestského opevnenia, resp. citadely, ktorá bola odstránená v 18. storočí. Od svojho vzniku do konca 20. storočia sa zachoval bez väčších stavebných zásahov. V rokoch 1994 až 1998 sa realizovali drobné stavebné úpravy kvôli zmene využitia priestorov prízemia na obchodné prevádzky.
Napriek tomu, že technologické zariadenie mlyna sa nezachovalo, vnútorná drevená nosná konštrukcia ostala takmer nedotknutá. V rámci Mestskej pamiatkovej rezervácie a jej ochranného pásma sa v Košiciach iná konštrukcia obdobného významu nezachovala. Budova je súčasťou polyfunkčného komplexu architektonicky, historicky a urbanisticky cenných objektov, ktorých celistvosť treba zachovať. V súčasnosti z hľadiska využitia dominuje funkcia obchodu a služieb. Priestor podkrovia sa nevyužíva, uvažuje sa o jeho zobytnení.
 
Ing. arch. Adriana Priatková, PhD.
Foto: Ing. arch. Adriana Priatková, PhD.

Článok bol uverejnený v časopise ASB.