Obnova a prestavba zámku v Haliči

Nie každá historická pamiatka ľahne na Slovensku prachom zabudnutia a nie každá komplexná obnova historického objektu musí byť premárnenou príležitosťou. Platí to aj o zámku v Haliči, ktorý má za sebou prvé mesiace plnej prevádzky a pred sebou náročnú úlohu vrátiť investíciu.

Vidno ho už zďaleka, od hlavnej cesty medzi Lovinobaňou a Lučencom je vzdialený asi 10 km a je výraznou dominantou oblasti Novohradu. Naposledy patril šľachtickému rodu Forgáchovcov, ktorí ho vlastnili od roku 1554 do roku 1948. Potom prešiel pod kuratelu socialistického štátu, pod ktorou postupne chátral. Do roku 1993 bol v priestoroch zámku Ústav pre mentálne postihnutú mládež, ktorý sa neskôr presťahoval do Lučenca. Štát do obnovy zámku neinvestoval, a tak historický objekt zostal bez majiteľa, a teda aj pravidelnej údržby.

  Zámok v Haliči vidno už zďaleka a je výraznou dominantou oblasti Novohradu.

Z niekdajšieho hrdého zámku, ktorý postavili začiatkom 17. storočia na základoch pôvodného hradu, sa stávala ruina s rajom pre bezdomovcov a vandalov na motorkách. K záchrane nepomohla ani petícia miestnych obyvateľov, zmenu priniesol až nový majiteľ. Spoločnosť IMET, a. s., kúpila koncom roku 2005 zámok v súťaži od Vyššieho územného celku Banská Bystrica a postupne s ním aj priľahlé pozemky s anglickým parkom, lesoparkom a jazierkom. Po dvanástich rokoch chátrania svitol zámku prísľub budúcnosti.

Zo zámku stavenisko, ale s výzvami

„Na začiatku to vyzeralo, že prestavba bude pozostávať z povrchových rekonštrukčných prác, obnovy elektrických rozvodov a zdravotechniky a v zámku sa bude dať znova bývať,“ hovorí Regína Vidová, manažérka projektu obnovy a zástupkyňa investora a majiteľa zámku. „Keď sme sa však pustili do takej rozsiahlej rekonštrukcie, ukázali sa veci vo svojom skutočnom stave a objavilo sa všeličo nepredvídané. Bol to veľmi náročný a dlhodobý proces. Od začiatku sme vedeli, že nie je naším zámerom sprístupniť zámok ako múzeum, kam návštevník zavíta raz či dvakrát v živote.

  Druhým najväčším a najreprezentatívnejším priestorom je tzv. Župná sieň s neskorobarokovou freskovou výzdobou.

Chceli sme predovšetkým zachovať historickú hodnotu, ale prezentovať ju verejnosti prostredníctvom živého objektu. Tak vznikol nápad vybudovať zámocký hotel Galicia Nueva s reštauráciou a kongresovými priestormi.“ Investor vypísal v roku 2005 súťaž na architektonickú štúdiu celkového návrhu obnovy, v ktorej bolo oslovených viac ako 10 ateliérov. Tri víťazné postúpili do druhého kola, ktorého zadaním bol návrh zariadenia časti interiéru. Vyhral návrh skupiny architektov z Banskej Bystrice.

„Naším cieľom bola obnova zámku s požadovanou funkčnou náplňou v pôvodnej historickej hmote bez prípadných prístavieb, ktoré predpokladal vyhlasovateľ súťaže,“ hovorí architekt Igor Teplan, ktorý má vo svojom portfóliu už viacero vstupov do historickej architektúry. „Zámer sa nám podarilo dosiahnuť umiestnením wellnessu pod nádvorie. Touto koncepciou sme sa výrazne líšili od ostatných súťažných návrhov. Obdobne sme navrhli prehĺbenie či znovuodkopanie väčšej časti suterénov, čím sme získali priestor na technické zázemie.

  Luxusný wellness vznikol vyhĺbením jamy hlbokej 7 metrov pod úrovňou terénu

Určite najvýraznejším novotvarom je celozasklená kupola nad nádvorím, ktorá už bola zadaná v súťažných podmienkach. Museli sme sa popasovať s dizajnom a konštrukčným riešením. Samozrejme, že sme sa snažili obnoviť a prezentovať čo najviac vzácnych historických detailov. Napríklad vybúranie nádvoria si vyžiadalo premiestnenie pôvodnej fontány pred hlavné priečelie novokoncipovaného francúzskeho parčíka. Okrem francúzskeho parku a rekonštrukcie hlavného objektu sme navrhli aj nový systém dopravného sprístupnenia zámku a vytvorenia možnosti dostatočného parkovania. Výrazným redizajnom, do ktorého sme už autorsky nevstupovali, prešiel aj interiér dnes už hotela. Toto náročné zadanie si zobral na svoje plecia samotný investor.“

Prechádzka po historických unikátoch

Aký je teda obnovený zámok v Haliči? Prirodzeným centrom je zámocká dvorana pod zasklenou kupolou, kde je noblesná kaviareň a zároveň miesto, odkiaľ sa dá dostať do ďalších priestorov. Druhým najväčším a najreprezentatívnejším priestorom je tzv. Župná sieň s neskorobarokovou freskovou výzdobou. K unikátom patrí aj zachovaná pôvodná kaplnka U Dobrého pastiera, kde sa po rokoch opäť konajú sobáše. V zámockom hoteli je 50 izieb s kapacitou 138 lôžok, pričom nechýba luxusný kráľovský apartmán. „Každá izba je zariadená v inom štýle a viaže sa ku konkrétnemu historickému obdobiu, ktoré zasiahlo do stavebného vývoja zámku“, hovorí Regína Vidová. „V niektorých izbách sa zachovali pôvodné historické stropy z obdobia renesancie. Vzácne maľby postáv uhorských panovníkov na chodbách prvého poschodia sú pravdepodobne zo 16. – 17. storočia. V priebehu roku 2013 sa na zámku uskutočnil ich rozsiahly výskum a dôkladná reštaurátorská obnova a pod vedením reštaurátora Vladimíra Plekanca sa preskúmalo 400 štvorcových metrov stien. Dnes si tieto skvosty v rámci prehliadky zámockého hotela môže pozrieť každý záujemca z radov verejnosti.“

Počas rekonštrukcie prebiehala intenzívna komunikácia investora s Krajským pamiatkovým úradom v Banskej Bystrici, ktorý má vysunuté pracovisko v Lučenci. Všetky zmeny sa navzájom konzultovali a hľadal sa optimálny výsledok. K najväčším stavebným výzvam patrila narušená statika predného krídla zámku, stavba unikátnej zasklenej kupoly so železnou konštrukciou, ako aj hĺbenie wellnessu do hĺbky 7 metrov. Ako pripomenula Regína Vidová, náklady na obnovu areálu predstavujú 14 miliónov eur. Z toho štyri milióny pochádzajú zo štrukturálnych fondov Európskej únie, nórskych a iných fondov. Zvyšok sumy predstavujú vlastné investície.

„Práca na tomto projekte bola veľmi zaujímavá, ale aj poučná,“ dodáva Igor Teplan. „Na stránkach odborného časopisu chcem aspoň na záver vyzdvihnúť vysokú kvalitu vyhotovenia remeselných detailov stavby a reštaurátorských prác, ale aj osobné nasadenie investora a jeho korektný prístup v obchodných vzťahoch, čo dnes nie je vždy samozrejmosťou.“

OBNOVA A PRESTAVBA ZÁMKU V HALIČI

Investor: IMET, a. s.
Architektonická súťaž: 2006
Súťažný návrh: Ing. arch. Igor Teplan, autorizovaný architekt
Autori súťažného návrhu: Branislav Hovorka, Jaroslav Janek, Martin Paulíny, Miloš Pivko, Igor Teplan
Projekt pre stavebné povolenie: 2008
Realizačný projekt: 2008
Generálny projektant: Ing. arch. Jaroslav Janek, Trija – projekčný ateliér
Architektonické a stavebné riešenie: Branislav Hovorka, Jaroslav Janek, Martin Paulíny, Ján Piliar, Miloš Pivko, Igor Teplan
Statika: Eliáš Čellár, Ján Schneider
Začiatok a ukončenie rekonštrukcie: 2009 – 2015
Otvorenie hotela: jún 2016
Celkové náklady: 14 mil. €

  Priečny rez

TEXT: ĽUDOVÍT PETRÁNSKY; FOTO: IMET, IGOR TEPLAN; DOKUMENTÁCIA: TRIJA

Článok bol uverejnený v časopise ASB 8-9/2017.