Obnova kultúrnej pamiatky v kocke

Slovenská republika má síce pomerne krátku históriu, no jeho územie je obývané už od doby kamennej. V priebehu tisícročí jeho obyvatelia po sebe zanechávali rôzne materiálne stopy. Niektoré sú vzácne na prvý pohľad, pri iných je pre laika niekedy ťažké rozpoznať ich hodnotu. Sú však nesmierne dôležité. Ich prostredníctvom na nás prehovára naša história, naša minulosť a identita, ktorú nimi môžeme uchopiť a možno aj pochopiť, pozerať sa na ňu a učiť sa z nej. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky v minulom roku evidoval 14 346 nehnuteľných kultúrnych pamiatok, z ktorých bolo v tom čase 5 618 vo vlastníctve fyzických a právnických osôb a 3 527 pamiatok bolo v narušenom alebo dezolátnom stave. V spolupráci s generálnou riaditeľkou Pamiatkového úradu SR PhDr. Katarínou Kosovou sme pre vlastníkov pamiatok pripravili návod, ako postupovať pri ich obnove.

Kód ochrany
Nie všetky pamiatky vyzerajú na prvý pohľad ako pamiatky a, naopak, nie všetko, čo je staré, spadá do kolónky kultúrna pamiatka. Istotu o tom, či objekt v jeho vlastníctve je, alebo nie je pamiatkou, vlastník získa pri pohľade do listu vlastníctva nehnuteľnosti. V ňom sa nachádza (alebo aj nenachádza) kód ochrany (tabuľka č. 1), ktorý určuje práva a povinnosti vlastníka vzhľadom na charakter nehnuteľnosti. Ak sa v jeho liste vlastníctva nachádza niektorý z kódov 201 až 204 a vlastník chce nehnuteľnosť rekonštruovať, mal by začať študovať zákon číslo 49/2002, ktorý je základným právnym predpisom usmerňujúcim činnosť vlastníkov pri nakladaní s pamiatkami.

„Prvý krok, a teda vedomie o vlastníctve pamiatky, býva aj prvým problémom. Niektorí ľudia jednoducho nevedia, alebo aj nechcú vedieť, že vlastnia pamiatku a skrývajú sa za túto nevedomosť,“ hovorí Katarína Kosová, generálna riaditeľka Pamiatkového úradu. Dodáva však, že práve korektnosť vzťahov medzi inštitúciou a vlastníkmi je veľmi dôležitým faktorom, ovplyvňujúcim ďalší priebeh obnovy pamiatky a spolupráce s úradom.

KÓD DRUHU CHRÁNENEJ NEHNUTEĽNOSTI 101    Chránená krajinná oblasť 102    Národný park 103    Chránený areál 104    Prírodná rezervácia (národná prírodná rezervácia) 105    Prírodná pamiatka (národná prírodná pamiatka) 106    Chránený krajinný prvok 107    Ochranné pásmo chráneného územia 108    Chránené vtáčie územie 109    Chránený strom a jeho ochranné pásmo 201    Nehnuteľná kultúrna pamiatka (národná kultúrna pamiatka) 202    Pamiatková rezervácia 203    Pamiatková zóna 204    Ochranné pásmo nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, pamiatkovej rezervácie alebo pamiatkovej zóny 301    Kúpeľné územie 302    Prírodný liečivý zdroj alebo prírodný zdroj minerálnej stolovej vody 303    Ochranné pásmo kúpeľného územia 304    Ochranné pásmo prírodného liečivého zdroja alebo prírodného zdroja minerálnej stolovej vody 401    Chránené ložiskové územie 501    Chránená vodohospodárska oblasť 502    Ochranné pásmo vodárenských zdrojov (I. – III. stupeň) 503    Ochranné pásmo vodnej stavby 601    Chránená značka geodetického bodu 602    Ochranné pásmo geodetického bodu 801    Iná ochrana

Komunikácia od prvej chvíle
Zaobchádzanie s pamiatkou však okrem spomínaného zákona 49/2002 ošetruje ďalších 25 národných a európskych zákonov, čo je úctyhodný počet. Neznamená to, samozrejme, že každý občan musí poznať ich presné znenie, no napriek tomu sa nimi musí riadiť, pretože podľa slovenskej legislatívy neznalosť zákona neospravedlňuje. Aby sa vlastník vyhol možným omylom, ktoré by mohli byť v rozpore so zákonom, „mal by si uvedomiť najmä jeden malý odsek zákona, ktorý hovorí o zámere,“ dáva do pozornosti Katarína Kosová. Podľa zákona je totiž povinný krajskému pamiatkovému úradu predložiť „žiadosť o rozhodnutie k zámeru obnovy“ v písomnej forme.

„Písomná žiadosť nie je len zbytočnou byrokraciou. Je veľmi dôležité, aby vlastník komunikoval s úradom od prvej chvíle. Stáva sa, že s nami ľudia začnú komunikovať až vtedy, keď majú hotový projekt rekonštrukcie. Vtedy je bežné, že sme nútení vlastníkovi oznámiť, že jeho projekt nie je možné zrealizovať, lebo je nezlučiteľný s ochranou pamiatkových hodnôt a on je potom sklamaný a nahnevaný, lebo projekt sám osebe už aj niečo stojí,“ konštatuje generálna riaditeľka. Vlastníci, ktorí nekomunikujú od začiatku, pritom v podstate nedodržiavajú postup stanovený zákonom (paragraf 32 pamiatkového zákona) a idú navyše sami proti sebe. 

Rozumné riadenie zmien
Súčasťou žiadosti by mali byť identifikačné a majetkovoprávne údaje o pamiatke, plánované využitie a predpokladané zmeny, ktoré vlastník chce vykonať. Po doručení dokumentu úradu ho kompetentní pracovníci preskúmajú a zistia, či je obnova zlučiteľná s verejným záujmom ochrany pamiatok, a teda so zákonom, či sa pamiatka nezničí alebo neohrozí a či sú, alebo nie sú potrebné ďalšie výskumy a ak áno, v akej miere.

„Keď si však vlastníci splnia povinnosť žiadosti, je veľká pravdepodobnosť, že spoločne s pracovníkmi úradu nájdu riešenie situácie a vyhnú sa konfliktom, ktoré by nastali, keby svoj zámer predostreli ako hotovú vec,“ hovorí Katarína Kosová a dodáva, že aj keď nie je možné so všetkými navrhovanými riešeniami súhlasiť, úrad nemá schopnosť a ani záujem zastavovať vývoj. „Všetko okolo nás podlieha zmenám a našou úlohou nie je tieto zmeny brzdiť, ale snažiť sa ich rozumne riadiť. To je poslanie pamiatkarov a o to sa snažíme. Koniec koncov často naša voľba nie je jednoduchá a musíme hľadať zložité kompromisné riešenia – najmä keď ide o obnovu, ktorá podmieňuje ďalšiu existenciu pamiatky.“ 

Pamiatková polícia
Ak vlastník súhlasí s rozhodnutím úradu, môže si nechať vypracovať projekt a ak nie, postupuje podľa pokynov, ktoré mu úrad odporučí. V prípade súhlasu je postup teoreticky pomerne jednoduchý, no v praxi znamená klasickú byrokraciu – všetko, čo sa deje v súvislosti s objektom sa musí po krokoch zdokumentovať, a to aj fotograficky.

„Viem, je to otravné, ale vlastníci by mali pochopiť, že inak sa to jednoducho nedá odkontrolovať a že toto je úloha nášho úradu – musíme trvať na maximálne autentickom vzhľade objektu do čo najväčšej miery, a preto potrebujeme vedieť, čo sa s objektom deje,“ konštatuje Katarína Kosová.

V priebehu realizácie obnovy vykonáva úrad štátny pamiatkový dohľad, pamiatkovú inšpekciu. Ak však zistí rozpory s rozhodnutím, môže maximálne udeliť pokutu. „Porušenie rozhodnutia je priestupok, vyčíslený finančnou pokutou, no zbúrať stavbu alebo odstrániť nepovolenú úpravu možno iba v konaní stavebného úradu. Na zbúranie stavby by tu najprv muselo existovať prostredie s aktívnou stavebnou políciou, tak, ako napríklad existuje v Rakúsku. Ale to je už legislatívna úloha pre poslancov, lebo pracovníci úradu majú len takú istú možnosť ovplyvňovať legislatívu Slovenska, ako každý občan, teda ich voľbou,“ komentuje toľkokrát kritizovanú vymožiteľnosť práva na Slovensku generálna riaditeľka.

Rakúsky model pamiatkového úradu bol koniec koncov vzorom aj pre náš. V porovnaní so zahraničím si však podľa riaditeľky nášho úradu  nestojíme zle, čo sa týka legislatívy, sme na tom dokonca možno lepšie ako mnoho iných krajín, kde majú pamiatkové inštitúcie len poradný hlas a nie kompetenciu rozhodovať. „To však nenahradí to, čím iné štáty disponujú – dlhodobým kontinuálnym vývojom bez prerušovaných väzieb vlastníctva a prirodzeným vzťahom a výchovou obyvateľstva k tomu, že si svoju vlasť, históriu a kultúrne dedičstvo vážia a chránia.“

Zdroje financovania
Pamiatkový úrad má však dnes pre vlastníkov aj dobré správy – okrem pripomienok k rekonštrukcii vie nasmerovať aj na grantové programy, ktoré ju môžu pomôcť financovať. „Ministerstvo kultúry aj v spolupráci s Nadáciou SPP ponúka granty v rámci programu Obnovme si svoj dom, cez ktorý sa za posledných šesť rokov preinvestovalo okolo 1,6 miliardy slovenských korún,“ hovorí Katarína Kosová. Hodnotí to ako veľké plus, pretože je podľa nej veľkou výhodou v komunikácii s vlastníkmi, že im úrad môže ponúknuť aj riešenie problému. Ak má teda vlastník záujem o financovanie, môže požiadať o spolufinancovanie projektu ministerstvo a ak bude v súťaži úspešný, môže získať nenávratný finančný príspevok. „Do súťaže sa hlási okolo 800 až 900 projektov ročne a dotáciu môže získať okolo 400. Ale táto možnosť tu je, a čím lepšie je projekt vypracovaný, tým sa zvyšuje aj pravdepodobnosť úspechu.“ 

Stav pamiatkového fondu SR za rok 2009 Počet hnuteľných národných kultúrnych pamiatok (pamiatkové predmety)    31 864 Počet nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok (pamiatkové objekty)    14 346 Počet pamiatkových rezervácií    18 Počet pamiatkových zón    85 Rozdelenie pamiatok podľa stavebno-technického stavu Dobrý    4 446 Vyhovujúci    5 641 Narušený    2 843 Dezolátny    684 V obnove    732 Rozdelenie pamiatok podľa vlastníckej formy Štát    1 294 Samospráva obcí    3 684 Cirkvi    3 750 Právnické osoby    1 310 Fyzické osoby    4 308

Tamara Leontievová
Foto: sita

Článok bol uverejnený v časopise ASB.