Obnova vojenského cintorína z 1. svetovej vojny

Pamätníci „Veľkej vojny“ už takmer nežijú, tento rok sme nenápadne oslávili 101. výročie uzavretia mieru, ktorý ukončil 1. svetovú vojnu. Na vojenskom cintoríne v Banskej Bystrici-Majeri bolo pôvodne až 1 380 hrobov vojakov bojujúcich v rakúsko-uhorskej armáde. 11. 11. 2018 bola slávnostne otvorená prvá etapa jeho obnovy.

Urbanizácia a výstavba dopravnej infraštruktúry cintorín v 60. rokoch prekryla a rozdelila. Zachovať sa podarilo približne päť stoviek hrobov, ktoré sa ešte pred pár rokmi strácali v húštine, a tiež pôvodný pomník venovaný legionárom 1. svetovej vojny.

Dlhodobou ambíciou mesta však bolo, aby v lokalite vzniklo moderné pietne miesto venované zosnulým vojakom. Aj preto bola ešte v roku 2016 zrealizovaná architektonická súťaž na obnovu areálu. Z 11 návrhov napokon vyhral projekt ateliéru n/a, ktorý svojim autorom tento rok vyniesol Cenu Dušana Jurkoviča.

S úctou architekti

Zanedbaný areál cintorína na Majeri si spolu s hektickým termínom dokončenia vyžiadali etapizáciu prác. „Úctu chápeme ako generácie trvajúci proces starostlivosti,“ hovoria autori.

„Projekt obnovy vojenského cintorína z 1. svetovej vojny chápeme nielen ako možnosť obnovy pietneho priestoru – svedka krutosti vojnových rokov –, ale aj ako možnosť obnovy priestoru zabúdania, ktorý je svedkom nielen dôb historických, ale stále aj súčasných. V tomto zmysle nechápeme obnovu cintorína ako jeho fyzickú rekonštrukciu, ktorá už nie je ani možná, ale ako projekt mentálnej obnovy priestoru spomínania vložením novej životaschopnej vrstvy.“

Nová vrstva znamená predovšetkým očistenie priestoru od náletovej zelene, upravenie a rozšírenie komunikácií a úpravu všetkých dostupných plôch stále existujúceho cintorína. V pozdĺžnej osi cintorína architekti navrhli jasnú komunikačnú os.

Mlatová plocha jasne vymedzila priestor, vytvorila priestor na slávnostné akcie a akési „cintorínske mikronámestie“, ktoré zároveň oddeľuje starý cintorín od nových vrstiev. Najvýraznejším vstupom je však MONUMENT.

Písaný kapitálkami tak, ako ho architekti nazývajú už v súťažnom návrhu. 8,3 m vysoká, 19,2 m dlhá a 2,4 m široká stena z atmosférickej ocele je novým ťažiskom priestoru. Neskutočne prítomná oceľová stena je ikonická, ťaživá a radostná zároveň.

Do monolitického kvádra architekti vložili diagonálne rameno schodiska. Pod ním je umiestnené „tajné“ miesto, pietna kaplnka, ktorá sa otvára pri slávnostných príležitostiach. Tu sú aj v bezpečí uložené najvzácnejšie fragmenty z pôvodného cintorína.

Schodiskom sa spomedzi hrobov návštevník dostane do výšky. Vďaka výhľadu získava nadhľad, pôvodný cintorín je o niečo čitateľnejší. Zároveň akoby unikal spod tieňa MONUMENTU. Zábradlie vyhliadky je pokryté perforáciami – desiatkami mien pochovaných vojakov a pôdorysnými schémami pôvodného cintorína.

Druhá fáza

Druhou fázou obnovy bola postupná realizácia kvetinovej lúky. „Farebná výsadba nie je vďaka svojej rozmanitosti, hustote a výške pochôdzna a priestupná. Chráni a zároveň označuje vrstvu hrobov pod sebou,“ vysvetľujú architekti.

„Vo svojej mäkkosti sa neodvoláva na ortogonálne pole hrobovej infraštruktúry. Nemá ambíciu stať sa parkom. Nie je ani koseným bezcharakterným trávnikom, jedným z mnohých. Nie je ani prírodou, lebo jej skladba je umelá, vymyslená a obhospodarovaná.“

Z pohľadu chodca premení hrobové polia na rozkvitnutú lúku, z nadhľadu, z MONUMENTU, bude plocha cintorína o niečo čitateľnejšia. Hrobové miesta boli označené cortenovými vlajočkami s číslom a menom.

Tretia fáza

Treťou fázou je možná realizácia vstupu a parkovania od elektrárenského kanála a možné úpravy povrchov móla, prípadné doplnenie a ďalšie objekty na rozhraní severných cintorínov. Zostáva veriť, že mesto Banská Bystrica dotiahne projekt do konca a areál cintorína dostane starostlivosť, akú si zaslúži.

Neprehliadnite – Industriální estetika: konverze bývalé Kotelny v Libčicích nad Vltavou

Miesto posledného odpočinku tu našli vojaci hneď niekoľkých národností, a to Slováci, Česi, Maďari, Poliaci, Rakúšania, Taliani, Bosniaci, Chorváti, Slovinci, Srbi, Rumuni a Rusi. MONUMENT medzi verejnosťou vzbudil vášnivé a rozporuplné reakcie – presne to, čo si autori zaumienili. Je neochvejnou pripomienkou ťaživej a strašidelnej udalosti, na ktorú nesmieme zabudnúť.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 11-12/2019.