Obrovská prehra. Hlavné mesto zrušilo zmluvu s architektmi Sadu Janka Kráľa. Tí opisujú neštandardné praktiky

Na rekonštrukciu Sadu Janka Kráľa čakáme desaťročia. Najstarší verejný park v strednej Európe mal premeniť kolektív architektov, ktorý zvíťazil v minuloročnej súťaži na zhotoviteľa štúdie, organizovanej Metropolitným inštitútom Bratislavy. Vízii je však koniec – hlavné mesto s architektmi ukončilo zmluvu. Za týmto príbehom sa ale skrýva oveľa, oveľa viac.

Záchrancovia Sadu Janka Kráľa

Obľúbenú zelenú oázu Bratislavy mala najskôr zachrániť architektonicko-krajinárska súťaž. Zámer však v roku 2022 skorigoval Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB), ktorý ohlásil, že sa tento typ súťaže otvárať nebude. Namiesto toho sa realizovala urbanisticko-krajinárska štúdia, ktorá mala určiť najvhodnejšiu podobu Sadu Janka Kráľa.

MIB nastavil tvrdé podmienky a hľadal skúsený tím pod vedením krajinného architekta. A aj ho našiel. „Sad Janka Kráľa pozná svojho záchrancu,“ napísali sme v článku z minulého roka, keď bol známy víťaz súťaže. Prvé miesto získal kolektív zložený z krajinnej architektky Magdaleny Horňákovej z ateliéru DUMA, architekta Zdeňka Sendlera – jedného z najvýznamnejších súčasných záhradných architektov – a architektky Lucie Radilovej.

Predložené portfólio spĺňalo najvyššie kvality a preukazovalo dostatok skúseností potrebných na nastavenie budúceho rozvoja Sadu Janka Kráľa. Riaditeľ sekcie súťaží z Metropolitného inštitútu Bratislavy Marek Harčarík dokonca povedal, že sa podarilo nájsť kvalitného partnera na vypracovanie štúdie.

Súťaže sa zúčastnili štyri tímy. Kolektív Magdalény Horňákovej, Zdeňka Sendlera a Lucie Radilovej zvíťazil s markantným náskokom, v hodnotení získali až 71,17 bodu. A dokonca predložil najnižšiu cenu 120-tisíc eur bez DPH. Úlohou architektov bolo vypracovať dve časti štúdie, štúdiu realizovateľnosti a krajinársko-urbanisticko-ekologickú štúdiu.

S architektmi ukončili zmluvu

Redakcia ASB zisťovala aktuálne informácie o projekte, ktoré nám odkomunikoval Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy. Ten od kolektívu architektov dostal štúdiu realizovateľnosti, teda prvú časť, koncom roka 2023. Záchrancovia Sadu Janka Kráľa však na novej vízii parku už nepracujú.

„Na základe prvej fázy štúdie a zmenenej finančnej situácie mesta došlo k prehodnoteniu realizovateľnosti komplexného návrhu a mesto ukončilo zmluvu s kolektívom autorov,“ vysvetlilo oddelenie komunikácie a marketingu bratislavského magistrátu.

Na margo týchto skutočností sme s doplňujúcimi otázkami oslovili Metropolitný inštitút Bratislavy a riaditeľku Petru Marko, ale aj hlavné mesto, pod ktoré inštitút patrí. MIB nás s odpoveďami odkázal na magistrát, ktorý komunikoval ďalšie detaily.

„Zmluva bola ukončená písomne v apríli 2024. Počas prác na štúdii bolo jej autorom opakovane komunikované, že ich návrh ide výrazne nad rámec požadovanej revitalizácie a navrhované zásahy idú nad rámec nášho zadania a finančných zdrojov mesta,“ hovorí o nespokojnosti s architektmi magistrát.

„Autorský kolektív podľa nášho presvedčenia nedodával to, čo sme v rámci citlivej revitalizácie tohto najstaršieho parku v strednej Európe a národnej kultúrnej pamiatky požadovali. Napriek opakovanej snahe o konštruktívnu komunikáciu a riešenie zo strany MIB-u autorský kolektív odmietal zapracovať legitímne požiadavky zadávateľa. Metropolitnému inštitútu tak nezostala iná možnosť, len spoluprácu ukončiť v zmysle zmluvy o spolupráci,“ odkázalo našej redakcii oddelenie komunikácie a marketingu.

Rekonštrukciu Sadu Janka Kráľa tak prebral Metropolitný inštitút Bratislavy: „Revitalizácia parku v prioritných častiach a témach ako debarierizácia vstupov, revitalizácia zelene, osvetlenie, doplnenie technickej infraštruktúry a mobiliára bude pokračovať v gescii metropolitného inštitútu v spolupráci s relevantnými odbornými oddeleniami magistrátu.“

„Ostatné časti revitalizácie, ktoré boli aj predmetom štúdie (prevažne nábrežie), budú predmetom ďalšieho posúdenia so samostatným rozpočtom. Forma spracovania bude dohodnutá na základe potrieb a finančných možností mesta,“ ozrejmilo mesto.

Dôvodov sa museli doprosovať

Našej redakcii uviedol Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy konkrétne dôvody, pre ktoré s architektmi rozviazal zmluvu. Architektom však tieto dôvody najskôr oznámené neboli. „Metropolitný inštitút Bratislavy, ako objednávateľ štúdie, nám zaslal v apríli 2024 doporučený list s výpoveďou zmluvy o diele bez udania dôvodu, čo im umožňovala zmluva,“ hovoria v exkluzívnom vyjadrení architekti.

Dôvodov sa museli doprosovať. „Vzhľadom na absenciu predchádzajúcej komunikácie o ukončení zmluvy a pozastavení prác od januára 2024 sme oslovili MIB so žiadosťou o vysvetlenie,“ tvrdí tím architektov. Vysvetlenie napokon poskytla riaditeľka inštitútu, Petra Marko.

„Poďakovala nám za dodanú dokumentáciu a spoluprácu. Ako dôvody uviedla zmenu finančnej situácie mesta s tým, že mesto nebude mať v najbližších rokoch finančné prostriedky na spracovanie druhej časti štúdie (krajinársko-urbanisticko-ekologickej štúdie). Pre mesto budú v tomto období prioritné menšie nevyhnutné akupunktúrne zásahy v parku, ktoré si budú projekčne, koordinačne spracovávať vo vlastnej réžii,“ hovorí víťazný kolektív o budúcnosti Sadu Janka Kráľa.

Financie na pokračovanie projektu nevyčlenili

Prvú časť štúdie hradil metropolitný inštitút z grantu. Ten bol určený na jednu technickú dokumentáciu – štúdiu realizovateľnosti, čo MIB komunikuje na svojom webe. Celková hodnota nenávratného finančného príspevku bola 45 600 eur a išlo o európske peniaze. Zvyšná časť už mala byť financovaná z rozpočtu Metropolitného inštitútu Bratislavy.

Pre uvedenú zmenenú finančnú situáciu mesta sa to však nestalo, čo architektom potvrdila aj Petra Marko. Dôvod však nie je ten, že financie chýbajú, ale fakt, že na pokračovanie štúdie neboli peniaze vyčlenené.

„Následne sme si pozerali z verejne dostupných zdrojov rozpočet mesta a to, kedy došlo k zrušeniu financií na druhú časť štúdie. Zistili sme, že financie boli vypustené už na jeseň 2023, keď sa spracovával a schvaľoval rozpočet na rok 2024, teda v čase, keď prebiehali prvé stretnutia ku koncepcii obnovy a rokovania s dotknutými partnermi,“ hovorí kolektív architektov.

Tieto tvrdenia potvrdzuje aj register kapitálových výdavkov v rozpočte hlavného mesta SR Bratislavy na rok 2024, kde pri revitalizácii Sadu Janka Kráľa svieti nula. Rovnako je to aj pri prognóze na rok 2025.

Výdavky na Sad Janka Kráľa boli vyčlenené len v uznesení zo dňa 14. 12. 2023, a to v súvislosti s údržbou parku (3 557 eur) a ošetrením drevín (69 600 eur). O žiadnom financovaní druhej časti štúdie však toto uznesenie nehovorí, rovnako ani ďalšie dokumentácie o zmenách v rozpočte hlavného mesta v priebehu roka 2024.

„Nik z nás nebol upozornený, že po odovzdaní prvej časti, štúdie realizovateľnosti, bude projekt ukončený,“ hovorí autorský kolektív. To znamená, že hlavné mesto viedlo s architektmi rokovania až do výpovede v apríli tohto roka, aj keď od schvaľovania rozpočtu na konci roka 2023 vedelo, že ďalšie peniaze na pokračovanie projektu nebudú. A dosvedčuje to dokumentácia z predchádzajúceho odseku.

Architekti našej redakcii potvrdili, že prvá časť štúdie bola MIB-om prijatá bez námietok. Výsledky tejto štúdie mali byť prezentované hlavnému mestu v období 15. 1. až 21. 1. 2024, čo prezrádza dokumentácia k zadaniu súťaže. Táto prezentácia sa ale neuskutočnila. „Prezentáciu sme mali pripravenú, no na podnet MIB-u bola odložená a do ukončenia zmluvy nám neprišla pozvánka na jej uskutočnenie,“ hovoria architekti.

„Po novom roku boli naše práce na druhej časti štúdie zo strany metropolitného inštitútu pozastavené a uskutočnilo sa iba stretnutie nad rámec zmluvy o diele so zástupcami Bloomberg Associates v Sade Janka Kráľa. Do konca spolupráce v apríli 2024 neprišiel pokyn na obnovenie prác,“ opisujú neštandardné praktiky architekti.

Rokovania bez primátora i hlavného architekta

Kameňom úrazu mali byť aj rokovania. Dokumentácia k zadaniu súťaže uvádza aj zoznam niekoľkých aktérov v území Sadu Janka Kráľa, ktorých Metropolitný inštitút Bratislavy oslovil v rámci prípravy zadania. Sú to subjekty od mestských oddelení po súkromných prevádzkovateľov v území.

V procese prípravy návrhu MIB očakával konzultácie so sekciou životného prostredia, sekciou dopravy, oddelením kultúry či inými relevantnými mestskými oddeleniami. Návrh je podmienený aj súhlasom externých aktérov – krajského pamiatkového úradu a Slovenského vodohospodárskeho podniku.

Tento fakt potvrdil aj víťazný tím architektov: „V rámci súťažných podkladov mal MIB spracovaný harmonogram stretnutí a zoznam aktérov, ktorí mali byť prizvaní na stretnutia.“ Kolektív autorov však rokovania niekoľkokrát pripomienkoval.

„Z našej strany bola snaha o úpravu stretnutí tak, aby bol koncept predstavovaný komplexne ako celok naraz viacerým aktérom, nie postupne po jednotlivých témach jednotlivým aktérom,“ konštatujú. Podľa slov architektonického tímu na stretnutiach absentovali osoby s najdôležitejšími funkciami.

„Väčšina rokovaní prebiehala bez prítomnosti vrcholných predstaviteľov mesta a MIB-u, ale za účasti referentov. Vedúci oddelení sa zúčastnili iba na vstupnej obhliadke parku a po odovzdaní prvej časti štúdie na obhliadke spolu s Bloomberg Associates. Na jednom z neskorších stretnutí bola na chvíľu prítomná aj námestníčka primátora Tatiana Kratochvílová,“ konštatujú.

„Dali sme podnet, aby sa rokovaní podľa zadania zúčastňovali aj vrcholní predstavitelia mesta, relevantní vedúci jednotlivých odborov, hlavný architekt a viacerí dotknutí aktéri,“ hovorí autorský kolektív.

Hlavného mesta sme sa na tieto tvrdenia opýtali. Zaujímali nás konkrétne mená, funkcie zúčastnených strán, či sa stretnutí zúčastnil aj primátor Matúš Vallo alebo hlavný architekt Juraj Šujan. Oddelenie komunikácie a marketingu nám však odkázalo len všeobecné vyjadrenie: „Pri takomto významnom projekte sa rôznych rokovaní, pochopiteľne, zúčastňovalo široké spektrum odborníkov a predstaviteľov MIB-u a mesta.“

V súvislosti s touto témou sme oslovili aj hlavného architekta Juraja Šujana, ktorý potvrdil, že na príprave rekonštrukcie parku sa nepodieľal: „K téme sa nebudem vyjadrovať, keďže na príprave obnovy parku som sa nepodieľal, za mesto sa zúčastňovali kolegovia z oddelenia tvorby mestskej zelene magistrátu a z Metropolitného inštitútu Bratislavy.“

Bratislavský samosprávny kraj odignorovali

V dokumentácii prizvaných aktérov však nie sú menované dva dôležité subjekty – mestská časť Petržalka, v ktorej sa Sad Janka Kráľa nachádza, ani Bratislavský samosprávny kraj (BSK), pod ktorý spadá dominanta Tyršovho nábrežia, zrekonštruované divadlo Aréna.

„Zástupcovia BSK na spoločné rokovanie, ktorého sa zúčastnili aj zástupcovia Slovenského vodohospodárskeho podniku, Krajského pamiatkového úradu Bratislava, prizvaní neboli,“ potvrdil nám kolektív architektov.

Trio odborníkov našej redakcii rovnako prezradilo, že v rámci štúdie realizovateľnosti sa overovali aj možnosti prepojenia divadla a Tyršovho nábrežia alebo úprava protipovodňových múrov, čo sa priamo týka divadla Aréna. Aj vzhľadom na tieto tvrdenia redakcia ASB kontaktovala Bratislavský samosprávny kraj so žiadosťou o vyjadrenie.

„Snahu o obnovu Sadu Janka Kráľa vnímame pozitívne, avšak upozorňujeme, že je potrebné, aby jednotlivé objekty a ich funkcie, ktoré sa v tomto území nachádzajú, prípadne sa plánujú, do seba zapadali, a to vrátane systému protipovodňovej ochrany. Divadlo aktuálne nie je priamo súčasťou projektu obnovy parku a BSK je o ňom informované neformálne,“ povedala Svetlana Waradzinová, vedúca oddelenia kultúry Bratislavského samosprávneho kraja.

Organizáciu stretnutí zastrešoval Metropolitný inštitút Bratislavy. Zdá sa, že bratislavskú župu inštitúcia odignorovala aj napriek pripomienkam kolektívu architektov. Tí však s BSK svoj návrh Tyršovho nábrežia konzultovali: „Nad rámec prizvaných aktérov sme koncept konzultovali aj so zástupcami BSK, a to v súvislosti s prepojením okolia divadla Aréna s nábrežím, ako aj v súvislosti s riešením možných úprav protipovodňového múru pri divadle, o čom boli zástupcovia MIB-u vopred informovaní.“

Mierne odlišné to bolo s mestskou časťou Petržalka. „Zástupcovia mestskej časti Petržalka sa nezúčastňovali od začiatku procesu, prizvaní boli na jedno zo záverečných stretnutí,“ povedal nám kolektív autorov. Redakcia ASB oslovila so žiadosťou o vyjadrenie aj Petržalku.

„Rokovaní sa zúčastnili viacerí kolegovia a viaceré kolegyne z oddelenia životného prostredia a územného rozvoja. Ďalšie informácie k rokovaniam však nateraz naša mestská časť poskytovať nebude,“ odkázal nám stručne Dávid Pavlík, vedúci referátu komunikácie Miestneho úradu Petržalka.

Bloomberg víziu architektov nezdieľal

Hlavné mesto dlhodobo spolupracuje aj s Bloombergom. Medzinárodný konzultačný tím poskytuje Bratislave bezodplatné poradenstvo v deviatich oblastiach. „Poradenskú rolu, pri ktorej využívame ich bohaté skúsenosti, majú aj pri projekte revitalizácie Sadu Janka Kráľa. O projekte, samozrejme, nerozhodujú, keďže to je výlučne v kompetencii mesta a MIB-u,“ ubezpečil magistrát. Zástupcovia Bloombergu sa tak zúčastnili aj jednej obhliadky parku po dokončení štúdie uskutočniteľnosti.

„Skončilo sa to rozpačito. Uvedomili sme si, že každý hovoríme o niečom inom. Naše zadanie bolo stanoviť koncept, dlhodobú víziu obnovy parku pre 21. storočie. Od spolupráce s Bloombergom sme očakávali skúsenosti s rozbiehaním veľkých projektov, najmä vo vzťahu k úpravám na nábreží,“ hovoria o svojich očakávaniach architekti.

„Zadanie od mesta pre Bloomberg Associates bolo pravdepodobne iné, keďže pri obhliadke sa sústreďovali na malé drobné zlepšenia. Žiadne zásadnejšie zmeny ani väčšie investície neboli podľa nich potrebné,“ opísal prehliadku parku kolektív.

Tyršovo nábrežie ako problém

Súčasťou Sadu Janka Kráľa je aj Tyršovo nábrežie. Architekti navrhli koncept, ktorý vychádzal zo zadania, historických podkladov a platného územného plánu, ktorý nábrežie definuje ako inundačné územie. „V rámci protipovodňovej ochrany regulatív predpisuje úpravu brehov zhruba od Propeleru tak, aby sa zvýšila prietočnosť koryta a aby časť pilierov Starého mosta bola tak ako v minulosti, teda v rieke,” hovorí na úvod kolektív architektov.

„Nami navrhované úpravy brehov kombinovali technické, ako aj prírodné prístupy (vytvorenie pláží, sedacích stupňov a pod.), zlepšovali rekreačný a pobytový potenciál na nábreží, podmienky na kultúrne a spoločenské podujatia, koncept vizuálne nábrežie zjednotil,“ dopĺňajú detaily autori.

Na rokovaniach s referentmi MIB-u a hlavného mesta však podľa kolektívu odznievali obavy súvisiace s rozsahom prác a ich cenovou náročnosťou. Architekti uvádzajú, že mesto malo obavy aj preto, že by zásahmi boli zrušené dokončené úpravy v okolí pamätníka extrémizmu. „Boli sme upozornení, že v rámci zadania nebola požiadavka riešiť protipovodňovú ochranu,“ hovoria.

„V platnom územnom pláne sú úpravy brehov evidované ako verejnoprospešná stavba a vzhľadom na charakter úprav by ich bolo možné v spolupráci so Slovenským vodohospodárskym podnikom financovať z grantov,“ potvrdzujú architekti, čo znamená, že hlavné mesto by navrhované zmeny nestáli takmer nič. Argument o finančnej náročnosti je teda vyvrátený.

Pamiatkari koncept architektov prijali pozitívne

Opačný pohľad na víziu architektov mal Krajský pamiatkový úrad Bratislava (KPÚ BA) a Slovenský vodohospodársky podnik. „Celkovo bola spätná väzba od subjektov, s ktorými sme rokovali, pozitívna. Podarilo sa nájsť rýchlo zhodu s kľúčovými partnermi z Krajského pamiatkového úradu Bratislava a zo Slovenského vodohospodárskeho podniku, a to v celkovom prístupe,“ hovoria architekti.

Redakcia ASB kontaktovala aj Krajský pamiatkový úrad Bratislava a pýtali sme sa na ich spokojnosť s navrhovanými zmenami v Sade Janka Kráľa. Pamiatkari potvrdili slová architektov o zhode.

„Predložený návrh v štádiu prerokovania ponúkal riešenie budúcnosti parku. KPÚ BA ocenil najmä organizáciu priestoru vo vzťahu k manažovaniu budúcich spoločenských podujatí, ako aj prácu s terénom, pri ktorej sa citlivo nadväzovalo na historický kontext tohto priestoru. Návrh bol v súlade s požiadavkami uvedenými v architektonicko-historickom výskume, ktorý bol pre danú pamiatku spracovaný,“ povedala Miriam Heinrichová, odborná radkyňa Krajského pamiatkového úradu Bratislava.

Pre pamiatkarov bolo riešenie Tyršovho nábrežia zásadné. „Ide o najproblematickejšiu časť pamiatky. Momentálne je to priestor na všetko a chýba mu ráz. Návrh riešenia nadväzuje na historický kontext nábrežia, zaznamenaný na viacerých dobových fotografiách či historických mapách Bratislavy. Viaceré významné zásahy v návrhu nie sú až takým novým počinom,“ povedala.

„Z funkčného hľadiska je celý priestor navrhnutý tak, aby sa na ňom dali vyskladať športové a kultúrne aktivity rozmanitého typu a veľkosti, a pritom si stále zachovával charakter parku,“ pokračuje Heinrichová.

„Je to jedna z prioritných požiadaviek na Tyršovo nábrežie pre KPÚ BA, ktorý dlhodobo rieši pretlak žiadostí na organizovanie podujatí a rozširovanie služieb v tejto lokalite. Ich počet je v súčasnosti obmedzený vzhľadom na potrebu času na regeneráciu trávnatého porastu, no nie vždy sa to rešpektuje,“ skonštatovala Miriam Heinrichová z Krajského pamiatkového úradu Bratislava.

Architekti: Bolo nám cťou

Aj napriek opísanému chaosu, nezhodám a neštandardným praktikám hovorí autorský kolektív o získaní skúseností: „Bolo nám cťou na projekte pracovať, získali sme nové skúsenosti, a to najmä z pohľadu mierky veľkej rieky. Sad Janka Kráľa je bezpochyby európsky fenomén a veľká výzva.“

„Nejde však iba o park ako taký, ale aj o spoločenskú atmosféru, ktorá určitú dobu sprevádza, o politické a profesijné zloženie zadávateľa. Zo skúseností vieme, aké je to pre výsledok práce dôležité, rovnako ako obsah zadaní. Predpokladom je i skutočný záujem mesta projekt uskutočniť a istota v súvislosti s plnením celej zmluvy zo strany mesta,“ uzavreli v rozsiahlom vyjadrení architekti.

Začiatok rekonštrukcie v roku 2026

Ako sme už uviedli na začiatku článku, časť revitalizácie preberá Metropolitný inštitút Bratislavy a ostatné časti ešte bude mesto posudzovať. Faktom však je, že Sad Janka Kráľa ako národná kultúrna pamiatka nemôže byť rekonštruovaný bez celkovej koncepcie. Čiastočné úpravy teda pamiatkari už nebudú povoľovať, čo nám potvrdili.

„V roku 2020 vydal KPÚ BA po dohode s mestom Bratislava rozhodnutie k zámeru obnovy parku, kde požadoval okrem spracovania radu prípravných dokumentácií aj spracovanie krajinno-architektonickej štúdie, ktorá má poskytnúť víziu organizácie parkového priestoru pri zachovaní hodnôt parku ako národnej kultúrnej pamiatky,“ vysvetlila Miriam Heinrichová z pamiatkového úradu.

„Prioritou pre KPÚ BA je schválenie krajinno-architektonickej štúdie, na spracovanie ktorej boli vydané podmienky záväzným stanoviskom zo dňa 15. 12. 2023. Táto štúdia dokáže vytvoriť strategický podklad pre obnovu parku na desiatky rokov dopredu. Je to veľmi potrebná dokumentácia, ktorá má byť jedným z kľúčových nástrojov KPÚ BA pri rozhodovaní o plánovaní prvkov, objektov, zelene a aktivít v areáli, ako aj pri obnovovaní existujúcich prvkov,“ vysvetlila Miriam Heinrichová z Krajského pamiatkového úradu Bratislava.

V prípade celkovej rekonštrukcie tak musí mesto zrealizovať aj druhú časť štúdie. „Krajinno-architektonická štúdia nebola zatiaľ KPÚ BA dodaná na schválenie. KPÚ BA čaká na jej predloženie. Momentálne neevidujeme žiadnu žiadosť vo vzťahu k obnove pamiatky,“ uzatvorila Miriam Heinrichová.

Aj napriek tomu magistrát už pozná termín začiatku obnovy Sadu Janka Kráľa. „Začiatok revitalizácie historického areálu Sadu Janka Kráľa je plánovaný na rok 2026,“ hovorí v stanovisku pre redakciu ASB mesto. Tento krok sa ale uskutoční bez víťazného kolektívu architektov, keďže s nimi bola zmluva ukončená.

Podľa registra kapitálových výdavkov je na rok 2026 zatiaľ vyčlenená suma 850 000 eur. „Tá sa vzťahuje na odhadovanú hodnotu rekonštrukcie národnej kultúrnej pamiatky – fontány Pijúce holubice v Sade Janka Kráľa, ktorú mesto ako správca od roku 2020 spravuje a postupne revitalizuje. Na rekonštrukciu fontány je mestskou časťou Petržalka vydané platné rozhodnutie,“ uzavrelo hlavné mesto.