Obytný súbor Tarjanne

Tarjanne je meno jedného z najkrajších jazier vo Fínsku, ale aj názov obytného súboru v bratislavskej Dúbravke, ktorý developuje fínska spoločnosť. Inšpirácia bytového projektu je teda jasná – snaha o prenesenie motívov fínskej prírody a bývania na úpätie Malých Karpát. Ako sa to podarilo?

Hneď v úvode treba povedať, že skolaudované a obývané sú len prvé dva bloky I. fázy, čiže na celkové hodnotenie Tarjanne je ešte priskoro. Aj na I. fáze však vidieť, že developer, ktorý je zároveň generálnym dodávateľom, sa zo všetkých síl snažil, aby sa fínsky prístup k bývaniu prejavil aj v slovenských pomeroch.

Pri vývoji projektu treba pripomenúť, že YIT Reding (dcéra fínskej matky) je tretím investorom tohto projektu.
Základná koncepcia sa ale nemenila a výsledkom bude sedem bytových domov so štyrmi podlažiami, pričom tri domy budú mať aj ustúpené podlažie. Ako však upozorňuje produktový manažér v investorskej spoločnosti Ing. Milan Kolesár, v realizačnom projekte sú na rozdiel od predchádzajúcich konceptov menšie byty. A to už nie je len proklamovaný fínsky prístup, ale aj nevyhnutná potreba súčasného trhu. Jednoducho, na Slovensku sú žiadané menšie byty s vhodnou dispozíciou.

Fínsky prístup
Aký je teda rýdzo fínsky prístup? „Bývanie v peknom prostredí, v súlade s okolitou prírodou a mestskou infraštruktúrou,“ odpovedá Ing. arch. Radek Pšenička, zástupca riaditeľa investícií a predaja v spoločnosti YIT Reding, a dodáva: „Podobne ako Fíni, aj my sme sa snažili o poctivý a otvorený prístup k projektu. Nechceli sme ohúriť fasádou, ale vyvinúť projekt, ktorý by povýšil hodnotu daného územia.“

Zároveň treba súhlasiť s postrehmi R. Pšeničku, že nie vždy sa dá vyhovieť každému na sto percent a I. fáza je v tomto smere prvým krokom na ceste k cieľu. „Počas výstavby Tarjanne zohľadňujeme všetky prvky, ktoré by zlepšili náš projekt,“ hovorí R. Pšenička. „Na prvom mieste je klient, a preto do ďalších fáz projektu aplikujeme aj skúsenosti nových majiteľov.“

Voľne parafrázujúc Jacka Kerouaca, Tarjanne je na ceste k optimu, a hoci fínska matka vykonáva pravidelné kontroly na Slovensku, musela súhlasiť s viacerými korekciami. Príčinou sú rôzne klimatické podmienky, životné zvyklosti (aj preto v Tarjanne napríklad chýbajú sauny) i urbanistický kontext, ktorý nebude vo fínskom, čiže prírodnom, duchu, ale zastavaný inými projektmi v bezprostrednej blízkosti Tarjanne. A tie priblížili projekt k slovenskému štandardu a vzdialili od fínskeho modelu.

Ekologické a ekonomické
Ekologické, ale aj ekonomické – to je zaklínadlo Tarjanne, ktoré nastavilo fínsky prístup aj pri nízkoenergetickom rozmere. Skolaudované byty získali energetický certifikát kategórie B. „Podľa normy je minimálna požiadavka na energetickú náročnosť 79 kWh na štvorcový meter za rok a my máme hodnotu 54,“ hovorí M. Kolesár. „Spodná hranica, od ktorej sa začína kategória A, je 40 kWh, takže viac sa blížime k áčku ako k céčku, v ktorej je väčšina bytov na Slovensku. Typická budova má energetickú náročnosť 158 kWh/(m² . a).“

Nízka spotreba energie sa dosahuje viacerými systémami: príprava teplej vody je podporená slnečnými kolektormi, ktoré sú na streche a v teplých letných mesiacoch sú schopné pokryť spotrebu teplej vody takmer na 100 percent; každý dom má centrálny kotol, čo je výhodnejšie, ako keby ho mal každý byt; železobetónový skelet je zateplený minerálnou vlnou v hrúbke od 120 do 180 mm; súčasťou vyššieho štandardu bytu sú aj izolačné trojsklá.

Aj keď presná úspora sa bude dať vypočítať až po prvom roku prevádzky, YIT Reding uvádza výšku ročnej úspory v dvojizbovom byte s rozlohou 52 m² v sume 182 eur v porovnaní so staršími nezateplenými bytmi alebo s bytmi zaradenými v kategórii D.
–>–>

Na ceste
Ako bolo spomenuté, klient je až na prvom mieste. Ten slovenský je síce ešte dosť konzervatívny a stále sa orientuje najmä podľa ceny, ale sleduje aj trendy a čoraz viac vníma aj nové technológie prinášajúce nižšiu spotrebu energie. „To všetko sa u nás premietlo do priemernej ceny 1 760 eur bez DPH za štvorcový meter, ktorú klienti prijali, a až na jeden byt je prvá fáza vypredaná,“ dodáva Róbert Chvostek z YIT Home. „Druhú fázu máme predanú z jednej tretiny. Najžiadanejšie boli dvojizbové byty, pričom medzi prvými sa kupovali tie s orientáciou na sever a východ. Jednoizbové byty sme nechceli, lebo naši klienti sú lokálpatrioti a nechceli kupovať byty na investíciu, ale na bývanie. K bytom sa dá dokúpiť garážové alebo vonkajšie státie, ako aj pivničná kobka.“

Tarjanne je teda na ceste pri uplatnení fínskych princípov bývania na Slovensku. O výsledku v cieli rozhodnú najmä klienti.

OBYTNÝ SÚBOR TARJANNE Miesto: ul. Martina Granca, Bratislava, mestská časť Dúbravka Developer, investor, generálny dodávateľ: YIT Reding Autori: Ing. arch. Pavol Citovický,  Ing. arch. Marek Fillo Začiatok výstavby – I. fáza: 09/2011 Ukončenie výstavy – I. fáza  (42 bytov, 2 domy): 12/2013 Začiatok výstavby- II. fáza:    leto/2012 Ukončenie výstavby – II. fáza (39 bytov, 2 domy): jeseň/2013 Začiatok výstavby – III. fáza:    jar/2013 Ukončenie výstavby – III. fáza (58 bytov, 3 domy): jeseň/2014 Celkový počet bytov: 139 Veľkosti bytov v I. fáze:  1-izbové:    od 50 do 54 m2, 3-izbové: od 63 do 85 m2, 4-izbové: 102 m2, 5-izbové:    161 m2

TEXT: Ľudovít Petránsky
FOTO: Dano Veselský
Dokumentácia: YIT reding

Článok bol uverejnený v časopise ASB.