Ocenení architekti: Túžba zaujať tlačí na hranu. Interiéry sú navrhované viac na fotografiu ako na pocit z miest

Búra a spája zároveň. Taký je interiér bytu pre Emu. Búra, čo je v našich končinách bežné, a spája ľudí aj izby. Mení pohľad na súkromie aj na preglejku a núti občas si položiť otázku, čo sú vlastne trendy, existujú ešte vôbec? (Nielen) s autormi interiéru sme ich hľadali v ocenenom byte pre Emu.

Prvé, čo architekti toito zbúrali v tomto byte, bolo tradičné chápanie dispozície. Nahralo im samotné zadanie klientov (a nielen v tomto). Išlo o rekonštrukciu trojizbového bytu pre mladý pár s potenciálom prenajať študentskú izbu.

Podstatou požiadaviek majiteľov boli pojmy ako univerzálnejšia dispozícia, veľký pes, tlmené svetlo. „Páčilo sa nám, že nemali referenčné smerovanie. Myslím, že to bolo zásadné pre výsledok – interiérový dizajn bez jasného smeru,“ dodáva za ateliér TOITO Katarína Príkopská.

Koľko súkromia v byte potrebujeme?

Po viacerých diskusiách sa teda vybrali preč od dispozičného vzorca izba – chodba – izba smerom k priestoru plávajúcemu medzi miestnosťami a funkciami. Na takúto rôznorodú dennú zónu naviazali dve miestnosti a hygienické zázemie.

„Denná časť bytov sa maximalizuje. Ak dostaneme zadanie na byt s oknami na obe strany domu, je škoda nevyužiť tento potenciál. Priečne prevetrávanie je len jednou z mnohých výhod. Slnko-tieň, ulica-dvor, ticho-ruch… Psychologický efekt viacerých možností dvíha kvalitu bývania,“ pokračuje architektka.

Kvalitu bývania podľa nich zdvihne aj viac možností vybrať si, že ho chceme viac zažívať spolu. „Veľmi si vážime chvíle spolu. Vo všetkých projektoch búrame také tie zavreté izby, kde sa ľudia zatvárajú. Snažíme sa ich dostať von, nech komunikujú, nech bývajú,“ prezradili autori vo videu k oceneniu CE ZA AR. Eme ani jej partnerovi však nechcú „kradnúť súkromie“.

Preto sa rozhodli pre nenápadné dvere a vnútorné okná s roletou. Tie umožnia zatvoriť sa v intímnej zóne a vyjsť z nej kedykoľvek sa domáci rozhodnú. Vďaka tomu je nielen hranica medzi funkciami aj medzi intímnym a spoločenským omnoho tekutejšia. Sami autori vidia výnimočnosť tohto bytu práve v možnosti takto fungovať na viacerých rovinách. Rozhodne nie sú sami. Dôkazom je aj spomínaný CE ZA AR pre Emu, teda vlastne pre jej byt a jeho tvorcov.

Aj Katarína Príkopská síce upozorňuje, že interiérové okná nie sú v architektúre výnimočné a mladá japonská architektúra je podľa nej nimi dokonca presýtená, no či sa nimi presýtia architekti a hlavne zadávatelia aj u nás, je zatiaľ otázne. Práve adaptabilita takéhoto vnímania priestoru by však mohla byť inšpirujúca. „Byt je navrhnutý pre súčasný stav s možnosťou adaptácie v budúcnosti. Otázkou je, či sa prispôsobí byt alebo majitelia,“ pokračuje s úsmevom Katarína.

Koľko prototypov sa zmestí do bytu?

Nešlo tu len o „novú hru“ so zatváraním a otváraním priestoru, chcelo to aj otvorenú myseľ, čo sa týka prístupu k materiálom. Architekti v tomto smere síce neobjavili Ameriku ani preglejku, tá je v súčasnosti pomerne často využívaným materiálom, ale… Ale precízny a originálny spôsob jej spracovania pri delení priestoru sa nevidí úplne každý deň.

„I keď to nebolo zámerom, veľký ohlas majú drážky v drevenom obklade. Je to prototyp navrhnutý pre tento byt. Vývoj novej štruktúry s presnými rozmermi a hĺbkou zárezov vytvoril z obyčajnej stolárskej preglejky ,nový materiál‘.“

Precízne remeselné vypracovanie síce dalo zainteresovaným zabrať, no aj o tom je kvalita bývania. „Veľa času sme strávili len samotným navrhovaním prototypu – skúšaním, čo preglejka znesie – šírka, hĺbka drážok, odstupy, aby stena vyzerala jednotne a nebolo zjavné, kde sú dvere. To veľmi úzko súvisí so stavbou a včasnou prípravou na pekné detaily a trpezlivosťou a ochotou samotných remeselníkov.“

Popri frézovanej stolárskej preglejke sa v Eminom interiéri kladie dôraz i na priznanú prirodzenú štruktúru iných materiálov. Dôvodom je aj fakt, že majiteľka má rada prítmie a do takej atmosféry sa prvky výrazne príjemné na dotyk hodia. „Pôvodná tehla s betónom sú odkazom na pôvodný dom. Marmoleum na podlahe je praktické na údržbu, životnosť a vhodné i pre domácich miláčikov. V tomto prípade je sivé – neutrálne vo vzťahu k ostatným materiálom.

Koľko svetla byt potrebuje?

Atmosféra príjemne tmavého bytu, ktorú tu toito dosiahli, teda tiež vyplývala z nie úplne bežného zadania. Na tento efekt má výrazný vplyv to, že „vrúbkovaná preglejka v kombinácii s tmavozeleným obkladom pôsobí sama osebe tmavšie, pracovný kút s korkovou stenou v chodbe je v čiernom vyhotovení, taktiež knižnica v obývačke.“

Milovníčka prítmia Ema však dostala opäť možnosť výberu: spájajú sa tu podľa architektky rôzne „nálady“. „Keď Ema zažne svetlo v kúpeľni, zhrnie závesy či otvorí dvojdvere z postele z mini izby, byt sa stane svetlejším. Platí to aj o chodbe, ktorej svetlosť sme podporili umiestnením mliečneho skla do stavebného otvoru pôvodných dverí.“