Oceňovaná Vila Bôrik a jej komplexné priestorové svety

Prácu architektonického ateliéru charakterizuje dôsledná analytickú cesta, hľadanie a následné konfrontovanie možných riešení a foriem.

Inak to nebolo ani v prípade diela Vila Bôrik, ktoré sa stalo laureátom CE ZA AR 2022 v kategórii Rodinné domy a získalo tiež nomináciu na Cenu Dušana Jurkoviča.

Prostredie, v ktorom sa vila nachádza, je charakteristické pomerne homogénnou zástavbou solitérnych rodinných domov vo viac-menej pravidelných rozstupoch. K jednotlivým domom prislúchajú záhrady, ktoré spoločne tvoria súvislú záhradnú krajinu.

Rodinný dom rešpektuje typickú prerušovanú zástavbu a zaberá miesto, na ktorom stál pôvodný dom. Súčasne nepriznáva svoj celkový objem tým, že využíva podzemné podlažie, do ktorého sústredil tretinu svojho programu.

„Klienti požadovali obsahom objemnejší dom, než je v danej lokalite obvyklé. Z toho dôvodu sme sa namiesto zabratia značnej časti pozemku horizontálnym objektom rozhodli pre vertikálny trojpodlažný dom, kde je spodné podlažie zapustené pod úroveň terénu. Zvislá organizácia domu spoločne s vysunutím schodiska mimo jeho základný objem nám umožnili pozerať sa na každé z podlaží ako na samostatný „svet“ so špecifickou priestorovou dispozíciou,“ vysvetľuje spoluautor projektu, majiteľ architektonického ateliéru PLURAL architekt Martin Jančok.

Charakteristické vysunuté schodisko dopĺňajú dvaja formálne výrazoví partneri – smerom do ulice tieniaca oceľová konštrukcia a z bočnej strany domu trojuholníkový prístrešok. Všetko spolu vytvára komplexný trojrozmerný rámec ponúkajúci viaceré priestorové zážitky.

Odkaz na historické precendensy

Výsledná forma a funkcie sa rodili postupne. Metóda tvorby architektonického ateliéru PLURAL je založená na odkazovaní na rôzne precedensy a historické príklady priestorových konceptov.

Tak to bolo aj v prípade Domu v dome (rovnako laureáta ocenenia CE ZA AR 2017 v kategórii Rodinné domy), ktorý sa organizáciou pôdorysu odvoláva na palladiánsku mriežku 3 × 3 polí a v prípade vonkajšieho domu vychádza z architektonizovaných priestorov záhrad Karla Friedricha Schinkela. Vo Vile Bôrik zároveň vidieť podobné vrstvenie programu domu do viacerých podlaží rozličnej charakteristiky, ako je to vo vile v Bordeaux od OMA.

„Betónová dlažba patia presahujúca do interiéru spodného podlažia je inšpirovaná prelínajúcimi sa povrchmi interiéru a exteriéru bratislavského krematória od architekta Ferdinanda Milučkého. Dokonca sme si dovolili aj drobný odkaz na vlastný projekt – Dom v dome, ktorý je v redukovanej podobe prepísaný do dispozície horného podlažia vily,“ vysvetľuje Jančok.

„Vo všetkých domoch, ktoré navrhujeme, kladieme osobitý dôraz na vzťah interiéru domu s jeho bezprostredným okolím. Najevidentnejšie to bolo pri realizácii spomínaného Domu v dome, ktorý pozostáva z hlavného objemu obklopeného takzvaným ,vonkajšímʻ domom, ktorý vytvára medzipriestor medzi objektom a záhradou. Je akýmsi mediátorom oboch týchto častí,“ dodáva architekt.

V prípade Vily Bôrik je to celozasklená fasáda otvárajúca dom smerom do záhrady, čo je ešte podporené možnosťou odsunúť bokom dve tretiny zasklenej plochy prízemia a prakticky tak vpustiť záhradu do vnútra domu. Prítomnosť exteriéru v interiéri umocňuje aj veľkorysé riešenie zasklenia horného podlažia od hrany po hranu fasády.

Funkčné a praktické

Samotný dom je trojpodlažný, pozostávajúci z dvoch nadzemných a jedného podzemného podlažia, pričom každé z nich reprezentuje formálne odlišnú organizáciu priestoru. Charakteristické točité schodisko spája všetky tri podlažia domu.

Umiestnené je mimo štvorcového pôdorysu ústrednej časti domu, čo umožnilo voľnejšie narábanie s dispozíciou jednotlivých podlaží. Ďalšími špecifickými prvkami vily, ktoré dopĺňajú jej základný kubický objem, sú západná „účelová“ fasáda tvoriaca filter medzi ulicou a interiérom a trojuholníkové zastrešenie pred vstupom do domu na jeho severnej strane.

Prvé nadzemné podlažie (spoločenská časť) je koncipované ako otvorený plán, jeden súvislý priestor, v ktorom sú voľne rozmiestnené prvky mobiliáru.

Umožňuje naplno využiť potenciál východo-západnej orientácie pozemku a z týchto dvoch strán celé podlažie presvetľuje , pričom zachytáva rôzne svetelné atmosféry počas celého dňa. Voľná dispozícia ponúka rôzne spôsoby a konfigurácie využitia prízemia. Západná predsadená „účelová“ fasáda zabezpečuje v tomto prípade  súkromie od ulice v podobe uzavretej predzáhrady a úložných priestorov.

Druhé nadzemné podlažie (individuálne izby) je striktne nadelené, s miestnosťami v rohoch, medzi ktorými sú situované kúpeľne prístupné vždy z dvoch priľahlých izieb. Centrálny obslužný priestor so vstupmi do jednotlivých izieb presvetľuje strešný svetlík. Západná „účelová“ fasáda na tomto podlaží vzájomne prepája jednotlivé izby a od ulice im zabezpečuje patričné súkromie.

Podzemné podlažie (doplnková časť) je presvetlené cez patio pod úrovňou terénu na južnej strane domu a zahŕňa viacúčelový priestor ateliéru, saunu a technické zázemie domu. Je samostatne prístupné prostredníctvom exteriérového schodiska priamo zo záhrady.

Nosný systém objektu tvorí sústava monolitických železobetónových konštrukcií. Dve protiľahlé obvodové steny na juhu a na severe nesú druhé nadzemné podlažie, ktorého stropy a priečky tvoria jeden súvislý priestorový nosník. Zavetrenie konštrukcie zabezpečuje vertikálny tubus schodiska.

„Neexistujúca“ fasáda

Architekti chceli naplno využiť východo-západnú orientáciu pozemku. Z toho dôvodu sú záhradná a uličná fasáda v maximálnej možnej miere zasklené a otvorené. Umožňujú zachytávať rôzne svetelné atmosféry počas celého dňa. Na prízemí v spoločných priestoroch domu tak svieti do jedálne ranné slnko, no rovnako sa tam dostanú aj lúče zapadajúceho večerného svetla.

Bočné fasády k susedom, studená severná a prehrievaná južná, sú zasa plné, s výnimkou presvetlenia spodného podlažia cez vyhĺbené patio. „Jednoznačne sme chceli dostať do domu maximum denného svetla, čo predpokladalo presvetlenie z oboch strán, keďže stavba má orientáciu V/Z a západná strana, ktorá je z hľadiska prirodzeného svetla a tepla ziskovejšia, sa nachádza na strane do ulice.

Veľa času zabralo hľadanie ideálneho riešenia tienenia. Výsledkom brainstormingu štúdia PLURAL je akýsi ,bufferʻ na západnej strane, ktorý slúži na hornom podlaží ako veľkorysý balkón a na spodnom podlaží využívame bočné časti tohto ,nárazníkaʻ ako skladové priestory na bicykle a záhradný nábytok aj ako terasu s kvetmi.

Hlavnou funkciou kovovej konštrukcie je, samozrejme, tienenie. Funkčným prvkom sú otváravé krídla s výplňami z ťahokovu, ktoré redukujú slnečné svetlo a zároveň slúžia ako filter od ulice. Tento prvok pre nás existuje aj nie. Dom je vďaka nemu oblečený a zároveň odhalený,“ zhodujú sa majitelia.

Tí nachádzajú potešenie v „drobných detailoch“. Ako hovoria: „V susedoch, ktorých sme akoby vyhrali v lotérii, pretože človek môže mať najlepší dom na svete, ale ak nemá šťastie na susedov, nebude sa mu dobre bývať. Najviac sa však tešíme zo záhrady, ktorú máme namiesto televízora. S napätím sledujeme jej premenu z blatistého poľa s niekoľkými stromami na živý organizmus meniaci sa v čase,“ dodávajú na záver.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 10/2022