Odzrkadľuje identitu miestnych spoločností. Drevený unikát Nodi

Švédsko patrí k najväčším producentom dreva v Európe. Projekt Nodi je nielen vizuálne zaujímavou stavbou, ale aj ukážkou možností, aké drevo v konštrukciách ponúka.

Nya Hovås, bulvár lemujúci časť švédskeho Göteborgu, žiari novotou. Toto miesto sa v posledných rokoch stalo modernou administratívno-komerčnou zónou, skladba prítomných stavieb je teda prehliadkou pôsobivých realizácií.

Je v tom kus reprezentácie identity tu sídliacich spoločností, ktoré tým demonštrujú inovatívne prístupy a odvážny dizajn. Developeri z Next Step Group si preto dali záležať, aby aj ich projekt multifunkčného centra, pripravovaný od roku 2019 na parcele pohľadovo otvárajúcej celú štvrť, bol niečím výnimočný.

Treba dodať, že v rámci svojho zadania chystaný projekt Nodi originalitou veľmi neoplýval. Objekt s tromi poschodiami kancelárií a s prízemím otvoreným pre obchodné prevádzky pôsobil fádne a ukážok odvážnej architektúry už stálo na Nya Hovås viac než dosť. Čím sa sa teda presadiť a ako vyniknúť?

Cesta k výnimočnosti

Realizačný tím – profesionáli z ateliéru White Arkitekter – mali jasno. Ich projekt bude unikátny povahou svojho materiálu. A to nielen v horizonte Göteborgu, ale na území celého Švédska. Nodi bude prvou administratívnokomerčnou viacposchodovou budovou postavenou z dreva, ktorá navyše prekvapí svojou pokročilou geometriou a strhujúcim, hoci stále racionálnym dizajnom.

Prísľub prvenstva v dimenzii použitého stavebného materiálu navyše garantoval záujem celosvetových médií o projekt v priebehu celej realizácie, čo bolo pre investora veľmi priaznivé z hľadiska naviazaného marketingu a propagácie. Nadnesene teda možno povedať, že tento zámer bol už od prvých náčrtkov a zverejnení vizualizácií odsúdený na úspech.

Prečo drevo?

Benefitov, ktoré zdôrazňujú odborníci pochopiteľne i mimo ateliéru White Arkitekter, je dlhý zoznam. Nie všetky majú univerzálnu platnosť, ale niektoré si zmienku určite zaslúžia. Napríklad to, že drevo použité v konštrukciách je lacnejším materiálom ako oceľ a betón.

Ten rozdiel nie je až taký drastický – ako naznačujú bilančné štúdie zo severu Ameriky, stavba z betónu je drahšia iba o 23 % a tá s oceľovým skeletom o 41 %. Ide tu ale o komplexné zníženie finančného zaťaženia prebiehajúcej stavby, pretože pri drevených konštrukciách nemusí asistovať taký podiel ťažkej techniky ani školených zamestnancov.

Úprava prvkov môže prebiehať vo výrobných závodoch i priamo na mieste, použitý konštrukčný model je spravidla jednoduchý a celý čas prebieha repetitívne. Práca preto postupuje rýchlo a utešene napreduje. Drevená konštrukcia administratívnej budovy teda nie je nejako priepastne lacnejšia v materiáli, ale ušetrí vám na tom, koľko ľudí a techniky, ale aj aký čas ich musíte platiť v priebehu výstavby.

A o peniaze ide vždy až na prvom mieste. Drevo, respektíve jeho najrôznejšie glulamové a CLT (krížom lepené) profily, ponúka vysokú všestrannosť využitia. Dielce sa môžu vytvárať presne podľa zadania, podľa špecifických konfigurácií a zapracovať sa dajú rovnako do striech, ako aj do hybridných konštrukcií stien či podláh.

Umožňujú jednoduchú koordináciu s ďalšími použitými mechanickými, elektrickými či inštalatérskymi systémami, disponujú značnou prevádzkovou flexibilitou, dajú sa optimalizovať, ľahko zatepľovať, prevetrávať. Vo výsledku potom ponúkajú znovuobjavenú estetiku prírodou spoluvytváraného priestoru, biofilný dizajn.

A, samozrejme, je tu ešte otázka stavebnej ekológie – čo názorne dokladá aj projekt Nodi v Göteborgu, ktorý vlani magazín Dezeen ocenil „za nádherné stvárnenie udržateľnosti“ titulom Stavba roka v kategórii komerčných objektov.

Obrátená geometria

Svojich 25 metrov výšky delí Nodi do piatich podlaží a čiastočného suterénu a v súčte potom ponúka 4 670 m2 úžitkového priestoru. Vyrastá pritom zo zvýšeného profilu prízemia, na ktoré sa viaže plochou so zväčšujúcimi sa poschodiami.

Toto vŕšenie rozširujúcich sa poschodí, takmer pripomínajúce obrátené stupne zikkuratu, dodáva stavbe nezameniteľný vzhľad. Poschodia sa pritom hmotovo rozširujú predovšetkým do strán na juh a západ, čo stavbe pasívne pomáha regulovať vnútornú klímu.

Interiér je totiž chránený pred oslňujúcimi slnečnými lúčmi i prehrievaním, pričom neupiera denné svetlo. Rovnú strechu potom zakončuje terasou, ktorú môžu spoločne využívať všetci užívatelia objektu. Nodi neprekvapuje len obrátenou geometriou rastu, ale aj zvláštnou kombináciou vizuálnej krehkosti a odolnosti.

Prízemie určené pre obchodné prevádzky sa k bulváru Hovås Allé stavia vysokými rámami výkladov. Zdá sa, že stojí na štíhlom sklenenom podklade, ktorý potom laicky nepochopiteľne drží nad sebou objem tuhého masívu drevenej konštrukcie.

Zámer je jednoduchý: neproporčnosť rastu je optickým magnetom našej pozornosti a bez toho, aby sme si to uvedomovali, skĺzneme z hodnotenia nepominuteľnej stavby pohľadom na tovar vo výkladoch. Architektúra Nodi predáva len svojou prítomnosťou a je dlhotrvajúcou reklamou ponúkaného tovaru.

Z nakupovania robí zážitok, pretože i vnútorný priestor obchodu žije drevom. A štíhle drevené trámy vytvárajú dojem priestrannej katedrály, hoci zasvätenej komercii. Poschodia nad obchodnými prevádzkami určené na kancelárie už takú vnútornú otvorenosť fasády neponúkajú a uchovávajú isté súkromie zamestnancom.

Tí si ale určite pochvaľujú veľmi príjemné pracovné prostredie. Estetické, prírodné, upokojujúce. Drevo prenikajúce do interiéru zo všetkých strán prispieva k vyrovnanej vnútornej klíme, primeranej vlhkosti vzduchu i optimálnej teplote. Vyváženie transparentnosti prízemia v kontraste k uzavretejšiemu charakteru poschodí je napokon takisto zaujímavým rysom Nodi.

Inšpirácia pre ostatných

Štrukturálne je Nodi riešené ako stavba s rámom z glulamového dreva, doplnená o prefabrikované (drevené) panely ošetrené v interiéri linaxom a o presklenie. Pokiaľ by sme vraj za sebou zoradili všetky nosné drevené prvky, dosiahli by dĺžku šesť kilometrov, čo ponúka zaujímavú perspektívu chápania udržateľnosti projektu. Šesť kilometrov oceľových traverz by zjavne zanechalo na životnom prostredí viditeľnejšiu jazvu.

Oceľ má pritom nepochybne svoju stavebnú estetiku, ale drevo použité v takom meradle na stavbu daného typu je vo Švédsku o dosť väčším unikátom. A o to šlo v projekte Nodi predovšetkým. Vytvoriť obraz inšpirujúci ďalších. Iskrou nadšenia zapáliť oheň v ostatných. V zápale environmentálneho nadšenia by sme pochopiteľne nemali obísť obavy z možného požiaru.

Takéto myšlienky ale White Arkitekter hasí už v zárodku, pretože podľa priebežných testov ťažké lepené drevo v konštrukciách odoláva plameňom lepšie ako oceľ. Jacob Sahlqvist a Joakim Hansson, šéfmanažér göteborského ateliéru a vedúci projektu Nodi, sa už pred časom zaviazali, že meno svojej pobočky budú do budúcna spájať len s uhlíkovo neutrálnymi projektmi.

Na konštrukčný model „dreveného“ Nodi tak budeme pravdepodobne narážať pri tomto štúdiu častejšie, pretože ako na záver dodávajú: „Stavebný priemysel je veľmi konzervatívny, ale naša realizácia zreteľne ukazuje, že tadiaľto cesta vedie.“