Ohliadnutie za oceneniami CE ZA AR 2021. Niesli sa pod heslom Zelená pre architektúru 

Prvý jesenný týždeň boli v priamom prenose na RTVS vyhlásení laureáti architektonickej prehliadky Cena Slovenskej komory architektov za architektúru CE ZA AR 2021, ktorej jubilejný 20. ročník vyvrcholil v bratislavskej Starej tržnici. Ocenenie v sebe nesie potenciál komunikačnej platformy pre rôzne výzvy a témy, ktorým architektúra alebo architekti na Slovensku čelia.

Každý ročník medzinárodná porota nielen vyberie nominácie a laureátov, ale aj sformuluje témy, ktoré silne rezonujú alebo, naopak, nerezonujú dostatočne. Samotné ocenenie teda už nekomunikuje iba jednotlivé diela a kvalitnú prácu architektov. Vytvára aj priestor na diskusiu o vplyve architektúry na kvalitu nášho života.

Práve preto je aktuálnym heslom komunikačnej línie ceny CE ZA AR pre rok 2021 #zelenaprearchitekturu. Zelená pre architektúru, Motto tohto ročníka, „nie je len vyjadrením razantného nástupu do boja s klimatickou zmenou, ale aj povedomia, že veľmi účinnou zbrojou môže byť práve kvalitný urbanizmus a architektúra“, uviedol počas galavečera predseda tohtoročnej poroty architekt Peter Moravčík, ktorý divákov súčasne podujatím sprevádzal aj ako moderátor.

„Boli by sme veľmi radi, keby sa objem prostriedkov investovaných z plánu obnovy a odolnosti pretavil aj do kvality riešení, ktoré štát, mestá a obce svojim obyvateľom prinesú. A teda zelenú dostane boj proti klimatickej zmene, práve prostredníctvom kvalitného urbanizmu a architektúry,“ doplnil ho predseda SKA architekt Ilja Skoček.

„Rôzne nominované diela ukazujú, že sa na túto tému dá pozerať aj inak ako cez izolované technické riešenia bez koncepčnej nadstavby. Vidiecky dom z recyklovaných tehál, skonvertovaná stodola, záchrana hradu v Uhrovci alebo vily v Tatrách – všetky pracujú s transformáciou existujúceho do nového, lepšieho a plne vyhovujúceho požiadavkám klientov alebo návštevníkov,“ vysvetlila nám Oľga Miháliková, riaditeľka SKA a projektová manažérka ocenenia CE ZA AR.

Ako kráča(l) CE ZA AR

Je to skutočne už 20 rokov, čo sa v roku 2001 v hlave vtedajšieho predsedu SKA architekta Petra Boudu zrodil nápad, ako zviditeľniť spoločenskú hodnotu architektonických diel a profesionálnych výkonov slovenských autorizovaných architektov. A keďže stále platí známe „za všetkým hľadaj ženu“, práve manželke architekta Boudu Eve Boudovej vďačí CE ZA AR za signifikantný a vtipne dvojznačný názov ocenenia.

V roku 2010 sa predstavenstvo na čele s architektom Jurajom Šujanom rozhodlo, že medializácia CE ZA AR-a aj tvorby, ktorú cena prezentovala, plne nevyužívala jej potenciál. Víťazná agentúra Design Factory prišla opäť s návrhom programu galavečera, ktorý bol divácky zaujímavejší. Hlavnou dramaturgickou líniou sa stalo striedanie hudobných čísiel s odovzdávaním cien v jednotlivých kategóriách.

Po mnohých alternatívach galavečera dospelo v roku 2013 predstavenstvo SKA na čele s architektom Imrichom Pleidelom k názoru, že ocenenie je dostatočne mediálne etablované na to, aby bolo možné opustiť koncept galavečera s hudobnou produkciou, a na spoluprácu bol oslovený renomovaný režisér Peter Núñez.

Jeho revolučný koncept – zmeniť odovzdávanie ocenení a prezentáciu nominácií v rámci galavečera na dokumentárny film bez eventu – sa nakoniec pretransformoval do súčasnej podoby podujatia, ktorou je kombinácia galavečera s krátkymi dokumentárnymi filmami.

V súčasnosti sa z hľadiska nominácií práve tieto dokumenty z cyklu Týždeň súčasnej slovenskej architektúry považujú za ťažiskové a v dňoch pred slávnostným odovzdávaním ich postupne do svojho vysielania už tradične zaraďuje Dvojka (RTVS). Zmenu konceptu podčiarkla nová vizuálna komunikácia, ktorá vzišla zo spolupráce grafickej dizajnérky Ľubice Segečovej s architektkou Ivanou Čobejovou (ilustrácie).

Nové výzvy a témy

Ocenenie CE ZA AR 2021 otvorilo množstvo nových tém, poukázalo na mnohé prostriedky absentujúce v našej spoločnosti, zdôraznilo potrebu a súlad exteriérových priestorov prepojených na stavby či už v súkromnom, alebo verejnom priestore.

V neposlednom rade pozitívne zhodnotilo prácu architektov nad pomyselnú hranicu zadania a starostlivosť o naše často zanedbávané kultúrne dedičstvo, napríklad v prípade Liečebného domu Machnáč. Počas 20. ročníka ceny medzinárodná porota okrem obhliadky diel výnimočne navštívila aj túto jedinečnú stavbu v kúpeľnom meste Trenčianske Teplice.

Liečebný dom Machnáč z roku 1932 od architekta Jaromíra Krejcara chátra už takmer dve dekády. Dnes stojí naša spoločnosť pred rozhodnutím, či Slovensko tento klenot natrvalo stratí alebo sa podarí objekt zachrániť príkladnou pamiatkovou obnovou. Porota 20. ročníka CE ZA AR-a preto verejne apeluje: „Zachráňme Machnáč!“ Dvadsiaty ročník CE ZA AR-a taktiež silno vyjadril názor, že suplovanie štátu architektmi nie je to správne riešenie.

Štát, mestá, obce a architekti by mali úzko spolupracovať. Vytvárajú tak nielen kvalitné prostredie, ale i vzťahy v ňom a medzi jeho používateľmi. Na základe intenzívnej rozpravy vybrala medzinárodná porota nasledujúcich laureátov ocenenia CE ZA AR 2021:

„Najmä v prípade bytových a rodinných domov sme si uvedomovali prepojenosť stavieb na okolitú prírodu, záhradu alebo parkovú úpravu. Takisto nás zaujali tie stavby, ktoré sa zaoberali dôslednou materiálovou recykláciou, prípadne uhlíkovou stopou,“ vysvetlila členka poroty Bohunka Koklesová.

„Krízu kvality bytovej výstavby spôsobuje niekoľko paralelných javov. Jedným je dlhodobá nenásytnosť trhu ako na Slovensku, tak aj v Česku a zároveň stále pomerne nízke nároky zákazníkov v tomto sektore. To vo svojom dôsledku vedie k tomu, že developeri nie sú pod zdravým konkurenčným tlakom a nevytvárajú architektom adekvátny priestor na kvalitnú tvorbu. Znie to možno ako ospravedlnenie architektov, ale obávam sa, že tieto faktory, bohužiaľ, stoja v pozadí tejto situácie,“ zhodnotil člen poroty architekt Jakub Cigler.

„Okrem sledovania samotnej architektúry bolo zážitkom aj sledovanie výkladu autorov k ich prácam. Bez zbytočne prikrášlených slov, okázalosti alebo manifestov hovorili vecne o peripetiách tvorivého a realizačného procesu a z každej vety človek cítil, že príčinou tohto jednoznačného úspechu je spomínaný prístup k zadaniu – nad rámec štandardných povinností, zmluvne dohodnutých vzťahov či honorárových limitov.

Podobný efekt často badať v prácach, keď si architekti stavajú domy sami sebe a sami sebe sú návrhármi, investormi aj manažérmi realizácie. Tu však šlo o stavby s verejným dosahom. Ponúka sa úvaha, či by architekti nemali dostávať viac dôvery, samozrejme, aj viac zodpovednosti. M

Možno až za rámec svojej profesie, keď práve v takomto režime sa darí vzniku mimoriadnych diel. To však vo všeobecnosti nejde – v tom je tento jav výnimočný a zaslúži si to iba výnimočný architekt, ktorého overil výnimočný výkon,“ vyjadril sa predseda poroty architekt Peter Moravčík.

„Osobné nasadenie architekta bolo podľa mňa vždy zásadné, nejde o nejakú zmenu jeho úlohy. Vôľa uplatnená zo strany tvorcov ide často proti iným záujmom a energia a nasadenie môžu veci zásadne pomôcť. Je jasné, že pri drobnejších stavbách, kde je priamejší vzťah, sa dohoda hľadá ľahšie. V prípade väčších investícií je veľa záujmov a architekt sa stáva súčasťou širokého tímu,“ povedal člen poroty architekt Štěpán Valouch.

„Verejný priestor sa ešte stále len učíme formovať a hlavne používať. Podobne ako v prípade architektúry, aj tu zohráva kľúčovú úlohu verejný sektor. Stúpajúci trend architektonicko-urbanistických súťaží dáva priestor na opatrný optimizmus,“ vysvetľuje architekt Pavol Šilla, člen medzinárodnej poroty.

„Problém vidím v dlhom časovom spektre, ktoré je nutné na realizáciu. Zároveň je krajina médiom, ktorému rozumie ,každý‘. Tak ako v Česku je prístup ku krajine znamením určitej kultúrnej nevyzretosti,“ dodal člen poroty krajinný architekt Vladimír Sitta.

„Myslím si, že v tomto prípade sa ukázala veľká priepasť medzi existujúcimi školami na Slovensku a ZŠ  Guliver v Banskej Štiavnici. Táto škola nám ukázala, aké dôležité je venovať čas a priestor deťom, vytvoriť im zázemie, ktoré samotné je pre ne inšpiráciou.

Je to škola, ktorá zabezpečuje všestranný rozvoj detí, nielen to nevyhnutné pre vzdelanie. A v tom je obrovský rozdiel medzi touto školou a unifikovanými školami so  zatvorenými triedami a jednou telocvičňou.

Keď si uvedomíte, že na východnom Slovensku sa deti učia v kontajnerových školách, tak vám je do plaču. Hovoríte si, kto je na Slovensku dôležitejší ako deti? Nikto. V tomto prípade súkromný sektor ukázal štátu, ako sa to má robiť,“ vyjadrila sa členka poroty Bohunka Koklesová.

Cena verejnosti CE ZA AR 2021

Na základe internetového hlasovania, ktoré prebiehalo počas septembra na internetovom portáli  ww.cezaar.tv, z celkového počtu 11 712 hlasov najvyšší počet (3 987) a Cenu verejnosti CE ZA AR 2021 získalo dielo Hrad Uhrovec – hospodárska budova, ktorej autormi sú architekti Martin Varga a Martin Kvitkovský z ateliéru ô a architekt Pavol Paulíny.

Ocenenie Patrón architektúry Získalo ho mesto Trnava za príkladný postup samosprávy pri príprave  verejných investícií formou súťaže návrhov. Krajské mesto za posledné roky usporiadalo už 9 súťaží návrhov. Vďaka nim našlo riešenia revitalizácie viacerých verejných priestranstiev, ale aj všedných sídliskových vnútroblokov.

Trnava ukazuje cestu ostatným samosprávam, ktoré môžu rovnakým spôsobom pozdvihnúť zdanlivo banálne priestory sídlisk. Tie majú potenciál po obnove nielen prispieť k zvýšeniu životnej úrovne obyvateľov, ale byť aj cestou zodpovedného prístupu k zmierneniu vplyvov klimatickej zmeny.

Ocenenie Patrón architektúry udeľuje Predstavenstvo Slovenskej komory architektov za osobitný prínos pre rozvoj architektúry. Ten nie je vyjadrený architektonickým dielom, ale, naopak, je výsledkom práce osobnosti, miestnej samosprávy alebo inštitúcie, ktorá sa zaslúžila o rozvoj slovenskej architektúry.

Porota v jubilejnom 20. ročníku ceny hodnotila v prvom kole 81 prihlásených diel, z ktorých v užšom výbere počas cesty naprieč Slovenskom (a po krátkej zastávke v rakúskej Viedni) osobne navštívila 30 realizovaných objektov a do užšieho výberu vybrala 18 diel.