Ohrozené kostoly potrebujú nové využitie

Na Slovensku sú stovky opustených, chátrajúcich kostolov. Nemá do nich kto chodiť, nie je za čo ich opraviť a o mnohých sa oficiálne ani nevie. Nejeden z nich by mohla zachrániť iniciatíva a nová funkcia, ktorá ide s dobou.

Kostolík z 19. storočia, zobrazený pre perexe, už neexistuje. V roku 1863 ho dal pre svojich veriacich vybudovať banskobystrický biskup a zakladateľ Matice Slovenskej Štefan Moyzes. Kostolík stál na cirkevnom majeri v Kupči, ktorý bol od roku 1948 súčasťou miestneho JRD. Po roku 1989 však obyvatelia z majera postupne odišli a dovtedy udržiavaný kostolík začali ničiť vandali. Hoci opustený a schátraný, kostolík stále niesol historické a architektonické hodnoty. Až kým ho v roku 2015 miestny podnikateľ nenechal zrútiť a zasypať zeminou z výstavby obchvatu Žiaru nad Hronom.

Dedičstvo v ohrození

Moyzesov kostolík nie je jediný prípad, keď opustená sakrálna stavba chátra a čelí riziku rozpadu alebo svojvoľnej asanácie. Výskum architekta Róberta Erdélyiho doteraz v rámci Slovenskej republiky objavil viac ako 300 kostolov a modlitební, 10 veľkých kaplniek s nízkou alebo klesajúcou mierou využívania a niekoľko ruín kostolov v rôznom štádiu rozpadu. Prevažná väčšina z týchto kostolov a kaplniek sú budovy vysokého kultúrneho a historického významu. Ako je možné, že máme také množstvo opustených kostolov? Môže za to nedávna história.

Opúšťanie sakrálnych stavieb sa ako medzinárodný fenomén objavilo po skončení druhej svetovej vojny, ktorá spôsobila obrovské škody na historickom stavebnom fonde a aj úplne nové demografické pomery v jednotlivých regiónoch Európy. Prvotné hromadné obnovovanie a novú výstavbu kostolov, ktoré boli zničené vo vojne, vystriedalo vytriezvenie. Zmenila sa štruktúra obyvateľstva aj životný štýl povojnovej Európy. Problém s nadbytočnými sakrálnymi stavbami sa objavil najskôr vo Veľkej Británii, neskôr vo vojnou zdevastovanom Nemecku, vo Francúzsku, Holandsku i Taliansku.

  Dnes neexistujúci Moyzesov kostolík v Žiari nad Hronom, miestna časť Kupča

Deštruktívny názor

Do mnohých európskych kostolov nemá kto chodiť, a tak chátrajú. No to je ešte ten lepší prípad. Stovky historických kostolov už vôbec neexistujú. Od dôb rekatolizácie a silného puritánstva v 19. storočí totiž vládol názor, že kostol má slúžiť výhradne liturgickým účelom – a keď stratí túto funkciu, je lepšie ho zbúrať, ako využívať na niečo iné. Tento názor bol presadzovaný aj vysokými predstaviteľmi cirkvi. Jeden z biskupov protestantskej cirkvi v Nemecku dokonca vydal rozhodnutie, ktoré priamo prikazovalo demoláciu nevyužívaných sakrálnych stavieb. Po celej západnej Európe boli zrútené stovky kostolov. Vnímanie kostolov ako monofunkčných stavieb spôsobilo mnoho strát objektov často výnimočnej hodnoty.

Niektoré kostoly sa v minulých storočiach zachovali len vďaka horlivosti a zanietenosti miestnych nadšencov – okrem iného aj ev. kostol v Rybníku (okres Revúca), za ktorého zachovanie sa koncom 19. storočia prihovárali oficiálnym listom aj členovia Spolku pro Starou Prahu. Jeden starší a varovnejší príklad – začiatkom 19. storočia chceli miestni obyvatelia rozobrať na stavebný materiál v tom čase nevýraznú malú poškodenú kaplnku v nemeckom meste Lorsch, lebo už neslúžila svojmu bohoslužobnému účelu. Miestny úradník sa však vzoprel vôli obyvateľov a demoláciu zakázal – ako sa neskôr pri rekonštrukčných prácach ukázalo, išlo o v súčasnosti najslávnejšiu karolínsku stavbu – Torhalle kráľovského paláca v Lorsch. Aj tento príklad z minulosti ukazuje, ako ľahko môže na základe posúdenia jednej osoby zaniknúť stavba prevyšujúca svojimi hodnotami regionálny význam.

Presviedčanie

Až po nátlaku verejnosti a pamiatkových úradov zmenili cirkvi svoj prístup k opusteným stavbám, keďže si uvedomili, že už aj pôsobenie ruiny ako mementa v kolektívnej pamäti spoločenstva je vhodnejšie ako úplné vymazanie tejto pamäti odstránením stavby z povrchu zemského. Dnes najprv odporúčajú hľadanie iných vhodných funkcií a demoláciu pripúšťajú ako poslednú možnosť. Napriek tomu sú tendencie cirkevných predstaviteľov k názorom, že zrútenie stavby je vhodnejším riešením jej zhoršujúceho sa stavu (prípadne nadbytočnosti) ako prenechanie stavby za určených podmienok na iné využitie, stále prítomné a aktuálne.

Nevyužívaný románsko-renesančný kostol v Zemianskych Kostoľanoch – Dolných Lelovciach.

Monofunkčné kostoly

Monofunkčnosť sakrálnej stavby je historicky veľmi mladá predstava. V skutočnosti boli kostoly relatívne donedávna multifunkčnými budovami slúžiacimi pre celú kresťanskú komunitu. Boli vnímané skôr ako komunitné centrá než budovy určené len na liturgiu a modlitby. Slúžili aj ako miesta na súdenie a počas tureckých vojen dokonca ako mešity. Po odznení tureckých hrozieb sa opäť začali využívať na kresťanské bohoslužby, často aj s ponechaním pristavaného minaretu ako zvonice.

Mnoho z nepoužívaných kostolov slúžilo ako sklady, sýpky, stajne, kasárne, továrne či blázince. Až po časoch reformácie a rekatolizácie začali byť sakrálne stavby vnímané ako monofunkčné stavby pre slávenie liturgie a modlitby. Tento stav sa však zmenil po reformách Jozefa II., keď veľa kostolov zostalo bez využitia a ako nadbytočné budovy boli adaptované na alternatívne využitie alebo dokonca rozobraté kvôli stavebnému materiálu. Množstvo v súčasnosti využívaných kostolov existuje len vďaka tomu, že počas svojej existencie slúžili aj na inú, často nevhodnú funkciu. Pri niektorých kostoloch dokonca trvanie nevhodnej funkcie v celkovej histórii stavby prevažuje.

Situácia u nás

Dvadsiate storočie bolo osudným pre veľký počet slovenských a českých kostolov. Vojnové ničenie vystriedali po druhej svetovej vojne Benešove dekréty. Tie spôsobili hromadný odsun takmer štvrtiny obyvateľstva z Česko-Slovenska, čo viedlo k úplnému vysídleniu pohraničných oblastí. Noví obyvatelia týchto oblastí nemali žiadne napojenie ani vzťah k novému domovu, a tak si začali prostredie pretvárať na svoj obraz. Za obeť im padli obrovské množstvá stavieb – kostoly nevynímajúc. Krátko nato sa v roku 1948 k moci dostal komunistický režim, ktorý začal s budovaním „železnej opony“.

Tento krok spôsobil ďalšiu hromadnú migráciu obyvateľstva, tentoraz z pohraničných zón do vnútrozemia, zanechávajúc za sebou opustené dediny a mestá. Pohraničné oblasti sa stali vojenskými obvodmi, mnoho dedín bolo zničených, kostoly boli používané ako terče pri vojenských cvičeniach. Len niekoľko kostolov bolo ponechaných – napríklad ako vyhliadkové veže pre pozorovacie účely. Rovnaký osud postihol aj kostoly vo vnútroštátnych vojenských obvodoch. Ďalším úderom bola „Akcia K“ v roku 1950, ktorá viedla k likvidácii všetkých československých kláštorov (mužských aj ženských rádov). Od päťdesiatych rokov 20. storočia nariadil komunistický režim priamu likvidáciu mnohých kostolov (celkovo viac ako 250) a niekoľko tisíc menších sakrálnych objektov.

V popredí dnes neexistujúci kostolík vo Vlkovej-Levkovciach, vybudovaný na základoch románskeho kostola v 18. storočí. V pozadí nový kostol.

Paradox pohodlnosti

Dnes je opustenosť kostolov v našich pomeroch často spôsobená aj výstavbou nového kostola neďaleko historickej budovy. Dôvody sú obvykle veľmi podobné: starý kostol je v súčasnosti v okrajovej polohe k osídleniu, na kopci, nemá prístup autom, je v zlom technickom stave, má problémy s dostupnosťou pre ľudí so zníženou mobilitou, je v ňom chladno a vysoká vlhkosť vzduchu. Oproti tomu nová sakrálna tvorba pri návrhu počíta s technickým a hygienickým zázemím, mutlifunk­čným využitím hlavnej lode kostola a s ďalšími vyčleniteľnými priestormi, ktoré umožňujú konanie rôznych komunitných a spoločenských udalostí.

Zdá sa, že mnohým starým kostolom odzvonilo. Spoločnosť to však nesmie, pokiaľ je to čo len trochu možné, pripustiť. Aténska charta z roku 1931 odporúča, „že má byť zachované využívanie budov, čím sa zaisťuje kontinuita ich existencie, a zároveň, že budovy by mali byť využívané na účely, ktoré rešpektujú ich historický a umelecký charakter.“ Hľadanie a nachádzanie vhodného využitia je základnou podmienkou a zároveň nevyhnutným predpokladom záchrany historického stavebného dedičstva.

Ako kostol využiť

Vhodné využitie je však v mnohých prípadoch dilema. Aj v súčasnosti je pohľad na bohoslužobné objekty veľmi závislý od lokality a kontextu. Pohľad na katolícky chrám a jeho funkciu v konzervatívnom Poľsku je značne odlišný od pohľadu na katolícke chrámy v misijných oblastiach Afriky. Tam môže mať aj katedrála podobu dočasnej stavby z čisto utilitárnych materiálov, pričom takéto chrámy slúžia ako multifunkčné priestory, kde sa okrem liturgie odohrávajú edukačné aktivity, dokonca v prípade potreby slúžia ako nemocnice. Viac ako 60 rokov existencie fenoménu opúšťaných sakrálnych objektov v západnej Európe nám však prináša záplavu ideí. Netreba sa ich báť, treba však byť veľmi obozretný, čo sa týka možného zneuctenia priestoru.

Kostoly v regióne Gemer: Využitie stavby počas roka
Najväčšiu skupinu podľa miery využitia tvoria objekty nedostatočne využívané a s klesajúcou mierou využívania, tesne nasledované nevyužívanými stavbami opustenými/nadbytočnými
a nevyužívanými kostolmi, kaplnkami alebo modlitebňami.

Jednorazová záchrana

Veľmi časté riešenie je jednorazová záchrana ohrozeného objektu. Oprava najdôležitejších konštrukcií má, samozrejme, zmysel, ale z dlhodobého hľadiska je len otázkou času, kedy bude budova bez využitia opäť potrebovať výraznejší zásah. Niektoré zo zachránených lokalít sa pozviechali a opäť ožili, je to však len malé percento z celkového počtu.

Oživenie komunity

Jednou z možností, tou najvhodnejšou, je iniciatívny duchovný, ktorý dokáže zaujať občanov obce a začleniť ich do života farnosti. Ak si vytvoria puto k budove kostola, má väčšiu šancu na pretrvanie. Takýto príklad máme aj na Slovensku – románsky kostol v obci Lomnička je vďaka úspešnej misijnej činnosti rímskokatolíckych kňazov s podporou rádových sestier momentálne dokonca kapacitne nepostačujúci, vidieť aj pokrok v správaní a návykoch u rómskej majority. Vhodnou ideou je tiež využitie priestorov kostola ako komunitného centra, spoločné využitie napríklad so školou, keď sa priestory kostola môžu poskytovať na väčšie prednášky, slávnostné podujatia, kultúrny program či pre školské družiny.

Kostoly v regióne Gemer: Vlastník pozemku
Tak ako v prípade vlastníctva stavieb, aj pozemky pod stavbami vlastnia v prevažnej miere jednotlivé cirkvi. Pozemky bez LV sú rovnako spôsobené prebiehajúcim obnovovaním registra pozemkov (ROEP), ale aj nedoriešenými majetkovými pomermi.

Ekumenické využitie

Ďalšou možnosťou pre obce, kde jednej z cirkví chýba bohoslužobný objekt, je spoločné využívanie kostola. Vo vidieckom prostredí sme často svedkami nevôle k takejto ekuméne, no priamo z oblasti Gemera máme niekoľko príkladov, že takáto ekuména je možná. Niekde však ani takéto spojenie nestačí a využívanie naďalej upadá.

Rozširujúce využitie – turizmus

Ak nie je možné oživenie komunitnej činnosti veriacich a ani ekumenické využitie, je potrebné kostolu nájsť rozširujúce funkcie. Na úvod sa ponúka turizmus. Zaujímavým, aj keď silne špecifickým príkladom sú Benátky. V Benátkach je veľké množstvo kostolov, ktoré pri silnej sekularizácii cirkev nezvládala financovať, a tak boli zatvárané a ich stav sa zhoršoval – napriek tomu, že do mesta príde ročne viac ako 20 miliónov turistov. Bola preto vytvorená aliancia medzi jednotlivými farnosťami a najzaujímavejšie kostoly, nachádzajúce sa na hlavných trasách so zaručenou návštevnosťou, boli spoplatnené. Systémové vstupenky do celej siete kostolov podnietili návštevnosť aj odľahlejších objektov. Z týchto príjmov sa tvorí fond na opravy a prevádzku. Systém je sebestačný a dokonca ziskový.

Galérie a múzeá

Pomerne bezpečným (z hľadiska miery rizika zneuctenia priestoru) je využitie kostola na galerijné účely – napr. Galerie Miro v Kostole sv. Rocha na pražskom Strahove. Pri galériách je kontrola vhodnosti prezentovaného obsahu jednoduchšia, expozície majú dlhšie trvanie a v zásade vedia pritiahnuť pravidelne istý počet záujemcov, ak je v ich okolí dostatočný záujem o takýto druh vyžitia. Príkladov galerijného vy­užitia je mnoho, vyskytujú sa aj u nás – napr. Oravská galéria – Slanický ostrov umenia, Klarisky v Bratislave a podobne.

 Stará Synagóga v Bardejove. Podľa projektu obnovy by tu mal byť priestor pre výstavy  a koncerty, v ostatných objektoch administratívne priestory, múzeum a konferenčné priestory. Foto: Ján Krcho, Tomáš Lupták

Knižnice, archívy, depozity, kníhkupectvá

Takéto využitie je jedno znajmenej rizikových – archív a knižnica sú dostatočne „statické“ funkcie, ktoré nepriťahujú negatívnu pozornosť. Tiež využitie na kníhkupectvo nie je kostolom cudzie – veď sa v nich často predávajú náboženské knihy, časopisy, suveníry, drobné sakrálne umenie. V tomto prípade aj spojenie s malou doplnkovou prevádzkou kaviarne nemôže vzbudzovať pohoršenie. Archívom je napríklad Štátny okresný archív v Opave, ktorý sídli v bývalom evanjelickom kostole.

Kultúrne využitie

Idea využitia kostolov na kultúrne účely je značne populárna. Preto existuje mnoho pozitívnych, ale aj negatívnych príkladov takejto náplne. Jeden rozporuplný je z 29. októbra 2015, keď sa v Katedrále sv. Alžbety v Košiciach konal biskupstvom povolený koncert hudobnej skupiny Omega. Po koncerte sa zdvihla vlna kritiky a ďalšie koncerty boli zakázané. Pritom išlo o tematický koncert s názvom Oratórium, vychádzajúci z náboženských motívov. Na tomto príklade vidieť, že výber spôsobu využitia, aj keď by mu boli cirkevní predstavitelia naklonení, môže stroskotať na mienke niekoľkých nespokojných veriacich.

Po oveľa nevhodnejší prípad nemusíme ísť ďaleko – v centre Prahy stojí divadlo U Hybernů, adaptované z Kostola sv. Ambroža. V divadle sa konal napríklad aj mužský striptíz. Javiskom im bolo presbytérium. Jedným z vhodných využití na kultúrne účely je Koncertná sieň Klarisky v Bratislave. Kultúrne využitie má v pláne aj Stará synagóga v Bardejove, ktorá získala tohtoročného CE.ZA.ARA v kategórii Obnova a prestavba. Behrensova Nová synagóga v Žiline, ktorú obnovilo občianske združenie Truc sphérique, je po dlhých rokoch vo funkcii kina koncertnou a výstavnou sálou – Kunsthalle.

Stará Synagóga v Bardejove. Podľa projektu obnovy by tu mal byť priestor pre výstavy a koncerty, v ostatných objektoch administratívne priestory, múzeum a konferenčné priestory. Foto: Ján Krcho, Tomáš Lupták

Obchodné prevádzky

Zriadenie obchodných prevádzok je na individuálnom posúdení ich vhodnosti, dôležité je, aby predávaný tovar nebol v rozpore s pôvodným určením kostola ako bohoslužobného miesta.

Ubytovanie a reštauračné služby

Táto funkcia je jednou z menej vhodných, pre zachovanie kostola však v niektorých prípadoch reálnych alternatív, keď nezvyčajnosť ubytovania poskytuje pridanú hodnotu zážitkovosti. Rovnako aj umiestnenie reštaurácie v kostole môže prilákať dostatok záujemcov. Ako aj pri ostatných funkciách, je potrebné dohliadať na vhodnosť ponúkaných služieb, jedál, nápojov a sprievodného programu a vyvarovať sa takým prípadom, ktoré by mohli mať negatívny dosah na vnímanie verejnosťou.

Rekreačné bývanie

Najmä v susednej Českej republike sa stretávame s pomerne častým fenoménom úprav malých vidieckych kostolov na chalupy. Pre zachovanie fyzickej podstaty objektu je takáto funkcia vhodná, je však potrebné (ako pri adaptáciách akýchkoľvek historických objektov) dbať na minimalizáciu zásahov do fyzickej podstaty, pamiatkových hodnôt a znakovosti stavby. Takéto využitie už so sebou prináša uzavretie objektu pre verejnosť.

Trvalé bývanie

Jeden zo zaujímavých príkladov takéhoto využitia je súkromné bývanie v bývalom gotickom špitálskom kostolíku vo Švihove (ČR). V kostole sa dá zriadiť aj hromadné bývanie, hlavne ak ide o veľký mestský kostol. Prináša to so sebou mnohé stavebné úpravy z hľadiska potreby zvýšenia komfortu aj bezpečnostných požiadaviek. Tiež je to spôsob využitia s najmenšou pravdepodobnosťou navrátenia k pôvodnej funkcii, ak získa objekt takýmto spôsobom viacero majiteľov. Opäť je to však pomerne spoľahlivý spôsob zabezpečenia pretrvania stavby.

Alternatívnych využití pre kostoly je veľa, mnohé z nich však neponúkajú pre naše prostredie vhodné riešenia. V prostredí Gemera, kde sa veľa opustených kostolov nachádza, je napríklad veľmi diskutabilná ich ekonomická udržateľnosť. Napriek tomu je potrebné vhodné funkcie ďalej hľadať. Moyzesovmu kostolíku v Kupči to už nepomôže, ale môže to zachrániť stovky ďalších.

Článok je redakčnou úpravou časti dizertačnej práce Ing. arch. Róberta ­Erdélyiho, PhD.: Nadbytočné kostoly a veľké kaplnky kresťanských cirkví na Slovensku. Autor je architekt, od VŠ štúdia sa venuje záchrane a obnove historických objektov u nás aj v zahraničí, spoluatorsky sa podieľa na výskumoch historickej architektúry. Zakladateľ o.z. Ohrozené kostoly, člen SKA, ICOMOS Slovensko a spoločnosti Future for Religious Heritage.

 

Text: Róbert Erdélyi

redakčná úprava: KORINA KRCHNIAKOVÁ

FOTO: Róbert Erdélyi

Článok bol uverejnený v časopise ASB 11-12/2017.