Onkologický ústav je v novom šate

Aj v náročných podmienkach centra Bratislavy je možné rekonštruovať, pristavovať a nadstavovať nemocnicu a zároveň sa starať o onkologických pacientov.

Onkologický ústav sv. Alžbety v Bratislave ako neštátne zdravotnícke zariadenie – spoločnosť s ručením obmedzeným – založila Rehoľa sv. Alžbety. To sa stalo po tom, čo jej bola štátom vrátená nemocnica a s ňou súvisiace objekty, ktoré jej boli v 50. rokoch protiprávne odňaté.

Od čias založenia Onkologického ústavu sv. Alžbety, t. j. od 1. januára 1996, sa toto neštátne zdravotnícke zariadenie neustále zveľaďuje po všetkých stránkach: rozširuje priestory nemocnice, stavia nové objekty, modernizuje staré časti, a to všetko za plnej prevádzky, lebo výkon poskytovania zdravotnej starostlivosti nie je a ani v minulosti nebolo, možné prerušiť.

Rekonštrukcia priniesla mnoho zlepšení

Dnes je Onkologický ústav sv. Alžbety vysoko špecializované onkologické pracovisko, ktoré poskytuje zdravotnú starostlivosť pacientom z celého Slovenska, a samotná Rehoľa sv. Alžbety je v kontakte so svojimi zahraničnými sesterskými spoločenstvami, najmä v Rakúsku. Veľkou výhodou je lokalita tohto zariadenia v centre mesta na Hollého ulici.

Čiastočná rekonštrukcia bloku A, prístavba a nadstavba blokov B a C (vo dvore, blok C má zelenú strechu) priniesli zvýšenie zastavanej plochy nemocnice o 621 m² na 1 620 m² a počet lôžok stúpol na 205. Stúpol aj počet kresiel v ambulantnej chemoterapii, zväčšili sa izby pre pacientov a doplnili sa sociálne zariadenia do každej izby a nové priestory pre lekárov.

Zmenil sa interiér izieb, ambulancií a oddelení, zaviedli sa moderné technológie v prevádzke budov, vo vyšetrení a v liečbe pacientov, v komunikácii potrubnou poštou vrátane práce s liekmi, ich prípravou a dopravou, aj práce so vzorkami tkanív. Zároveň bolo treba prispôsobiť budovy z druhej polovice 20. storočia platným prísnym bezpečnostným, stavebným i hygienickým predpisom.

„Stavba bola zaujímavá realizáciou v stiesnených podmienkach Starého Mesta s náročnou dostupnosťou, ako aj potrebou zachovať prevádzku vedľajších nemocničných pavilónov,“ uviedol obchodný riaditeľ spoločnosti INGSTEEL Juraj Škorvánek, ktorá sa podieľala na stavebných prácach.

Zjednodušenie vstupu pre pacientov

Architekti pristúpili k zmenám v onkologickom ústave s veľkým rešpektom. Hlavná architektka Pavlína Pospíšilová to vyjadrila slovami, že vážnosť chorôb je v tejto nemocnici často na hranici života a smrti, a preto je najdôležitejším motívom starostlivosť a zlepšenie prostredia pre pacientov.

Pre lekárov bolo dôležité, aby objekt C vo dvore spojoval v podzemí krídla objektov A a B a prevádzka zjednodušovala vstup pre pacientov a zamestnancov. Do priestorov sa museli vojsť prístroje, ako napríklad lineárny urýchľovač, magnetické rezonancie, superčisté pracovisko na výrobu liekov aj kaplnka.

Člen tímu architektov Ondřej Míčka uviedol, že projekt spracovávali v prvej fáze v roku 2017 a podieľali sa aj na Štrukturálnom pláne rozvoja nemocnice do roku 2050. Spolupráca s vedením nemocnice a lekármi bola výborná, mali veľký záujem o navrhované riešenia a ich názory a potreby sa odrážali v návrhu a ďalších fázach projektu.

Príprava trvala takmer šesť rokov

Príprava bola podľa hlavného inžiniera projektu Vladimíra Valenta časovo náročná aj vzhľadom na skutočnosť, že sa ústav nachádza v historickom centre Bratislavy. „Architekti museli citlivo pracovať s prítomnosťou pamiatkovo chránených objektov, najmä kláštora Rehole svätej Alžbety. Preto prípravné práce po samotnú výstavbu trvali takmer 6 rokov,“ povedal Valent s tým, že po skvele zvládnutej komunikácii inžinieringu so stavebným úradom Bratislava-Staré Mesto sú kľúčové bloky ústavu právoplatne skolaudované.

Investor pri každej investičnej činnosti začínal architektonickou štúdiou. Vrcholom koncepčného riešenia pre celý areál nemocnice bolo spracovanie štrukturálneho plánu rozvoja na najbližších 30 rokov.

„V duchu tohto záväzného dokumentu boli navrhované aj novomodernizované bloky ústavu, ktoré majú pripravené stavebné a technologické časti na ďalší postup rozvoja ústavu. Investor smeroval manažment prác a prípravu koncepčne pre celý areál, čo je v prípade ústavných zariadení nevyhnutnosťou,“ skonštatoval Valent.

Rozdielny prístup k fasádam budov

Urbanistická situácia v lokalite, s ktorou sa museli architekti popasovať, je veľmi zložitá. Podľa architekta Míčku bolo dôležité oslnenie a osvetlenie priľahlých bytových domov a veľmi zlé dopravné podmienky pre dopravu aj celková dopravná koncepcia. Prvá fáza konceptu a architektonické štúdie však našli riešenie a projekt sa posunul do ďalších fáz.

„Prístavba bloku B (Hollého ulica) je viac strohá, hranatá a jednoduchá, na porovnanie blok C nám ponúkal možnosť vytvoriť kontrast, umiestniť do dvora niečo organické až prekvapivé,“ opísala výsledok architektka Pavlína Pospíšilová.

Na rozdielnosť tvarov objektov nadviazala rozdielnosť prístupu k ich fasádam. V Hollého ulici chceli nadviazať na súčasnú fasádu a maximálne splynúť s okolím. „Pravidelný raster okenných otvorov vymedzuje jednoduchú ale funkčnú líniu, ktorú narúšajú iba preskleným pásovým rizalitom otvárajúcim sa do ulice. Snaha bola priniesť viac svetla do priestoru nástupného poschodia a celkovo otvorenej dispozície v mieste, kde sa stretávajú pacienti s rodinnými príslušníkmi,“ povedal architekt Míčka.

Na porovnanie, fasáda pavilónu C so svojou oblou štruktúrou je maximálne otvorená a naplnila ideu v zrkadlení a neuzatvára sa voči okoliu plnými stenami. Blok C je nadstavbou nad nemocničnými technológiami ožarovania. Po kolaudácii, prácach na vnútornom zariadení a vybavení vrátane kaplnky nemocnica sprístupní nové priestory postupne počas roka 2024.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 3/2024