Ornament a počin

Životopis ornamentu v dvadsiatom storočí je pohnutou históriou vzostupov a pádov – od zneužitia cez odmietnutie až po jeho úplnú rehabilitáciu. Tak by sa (trochu zjednodušene) dal charakterizovať vývoj názoru na ozdobovanie v dizajne a architektúre. Jeho cyklická chvála i hana viedla k tomu, že myslenie naň prestalo byť z hľadiska vytvárania veľkých kultúrnych ideí zaujímavé. Ornament sa zo všeobecnej témy stal len ďalšou z množstva súčastí, ktoré sa podieľajú na existencii konečného diela. To znamená, že dnes sa s rovnakou platnosťou vyjavuje, ak je prítomný, ale aj ak chýba. Táto dvojaká vlastnosť ornamentu, jeho súbežné vyprchanie a perlivosť je výsledkom niekoľkých skokov v myslení na ozdobnosť formy.

Najskôr sa upokojila vášeň tých, ktorí ornament vyhlasovali za nefunkčnú, a teda nadbytočnú okrasu. Už Josip Plečnik, slovinský architekt známy predovšetkým svojimi medzivojnovými aktivitami na pražskom hrade, poukazoval na užitočnosť ornamentu. V modernej podobe ho bohato využíval práve pri rekonštrukcii (dnes by sme povedali restylingu) spomínaného hradu ako plne etablovanú organickú funkciu.

Súčasnou – a definitívnou – odpoveďou na otázny aspekt užitočnosti ornamentu je rafinovaný projekt radiátora Reinventing Functionality (znovuobjavenie funkčnosti) od Holanďana Jorisa Laarmana: „Strohá účelnosť moderny a postmoderná afektovanosť by sa nemali vylučovať. Chcel by som ukázať, že funkcionalisti môžu byť tiež hriešnici stylingu a že triezva vecnosť nie je vždy užitočnejšia než vysoko dekoratívny tvar,“ hovorí Laarman v súvislosti s radiátorom, ktorý pozostáva z množstva rokokových ornamentov. Je užitočnejší ako konvenčné vykurovacie telesá, pretože v zložitom tvare narastá celková sálavá plocha telesa.

Ozdobný charakter diela sa stal ďalšou z možností vyjadrenia funkcie. Po inventúre modernistických ideálov v „nemodernom“ ornamente sa uzákonila aj jeho konceptuálna účinnosť. Stal sa často využívaným nástrojom pridanej hodnoty diela, ktorá odkazuje na rozšírený obsah zámeru autora; stal sa spôsobom interpretácie súčasnosti optikou poznanou v dobe minulej.

Litovská formácia Contraforma často narába s ilúziou zmyselného romantizmu. Nízky stolík Romance od Neringa Dervinyte pokrýva intenzívny kvetinový motív laserom vykrajovaný v ploche plechu. www.contraforma.lt (foto © Contraforma)	Ornament a tvarovanie spotrebnej elektroniky boli až do projektu Holland Electro Marcela Wandersa nezlučiteľné. Súčasti domácej audio-/video -sústavy pokrývajú zložité arabesky. www.he-marcelwanders.com (foto Maarten van Houten © Marcel Wanders Studio)

V prípade kolekcie BaRock n’Roll je prúd provokatívnych akcentov – napríklad vykradnutých foriem z čias Márie Antoinetty – doplnený plexisklovými detailmi elektrizujúcej farebnosti. Ich použitie vytvorilo z relatívne stabilného objektu (stola či police) vzrušujúci komunikatívny objekt takmer umeleckej povahy. Navyše (a to je stopa známeho postmoderného dvojitého kódovania) autor William Sawaya elegantne spodobeným názvom odkazuje k symetrii excesov príznačných rovnako pre barok, ako aj pre Rock n’Roll. V oboch kultúrnych systémoch dochádza k hromadeniu zmyselnosti a estetickej dekadencie s cieľom vyzdvihnúť práve vzrušujúce stránky života.

Na inej pozícii sa ornament ocitá ako tvorivý prostriedok Maartena Baasa. Vo svojej posadnutosti upaľovať ikonický nábytok minulosti a jeho obhorené torzá fixovať v reálne použiteľnej podobe vyjadruje jasné posolstvo: podobne, ako sa mýtický Fénix rodí z popola, aj zničený a zavrhnutý svet tradície (v našom prípade ornamentálnej) produkuje inovatívne a pre vývoj nevyhnutné idey. Jedným z posledných skokov v myslení ornamentu je suverénne znovuzrodenie jeho prapôvodného zmyslu – krásy. Po funkčnom aj konceptuálnom vnímaní ornamentu sa opätovne začalo poukazovať na to, že najdôležitejšie na ňom je vlastne sprítomnenie pôvabu. Aj keď ovládnutie estetickej funkčnosti dnes vystriedalo komerčné násilie, ornament stále ostáva najsilnejším počinom krásy.