Palomba na designbloku 07
V rámci designbloku vystúpil pred pražským publikom taliansky dizajnér Roberto Palomba. Spolu s manželkou Ludovicou sa pri práci na kúpeľňovom rade pre značku Laufen necháva inšpirovať morom. Najviditeľnejšie je to v tvare asymetrických zápustných umývadlových mís, ktoré pripomínajú lagúnu – rovná komfortná odkladacia plocha plynule prechádza do pretiahnutého údolia umývadlovej misy. Úkaz, ktorý Palomba popisuje metaforou – odtlačok palca prírody.
Svojou kolekciou začal Palomba písať novú kapitolu v histórii európskeho kúpeľňového dizajnu. Dostal za ňu niekoľko prestížnych ocenení, okrem iného Red Dot a Design Plus. Uverejňujeme rozhovor, ktorý Roberto Palomba poskytol firme Laufen.
Ako sa rodí inšpirácia a ako vyzerá jej proces od prvotnej myšlienky až po finále, k premene životného štýlu?
Každý projekt je pre nás jedinečný a neopakovateľný, preto neexistuje univerzálna schéma procesu tvorby. Isté je iba to, že určujúci je náš vzťah s klientom. Tiež platí, že nie je dizajn bez jeho tvorcu a ateliéru. Keďže ateliéry tvoria zase iba ľudia, umožňuje to vznik vzťahov, ktoré sú intenzívne, okúzľujúce, dlhodobé alebo iba na jednu noc. Sú to príbehy lásky a vášne a ich najkrajšími plodmi sú produkty, ktoré podobne ako deti zdedia to najlepšie od oboch rodičov. Oči po matke a tvar hlavy, čo pripomína otcove črty. V najkreatívnejšej fáze vývoja, počas inšpirácie, sme potom skutočnými žonglérmi geometrických foriem. Páči sa nám vyhadzovať ich do výšky, znovu ich chytať a nechať rotovať v priestore vo víre vzrušenia a racionality.
Aké dôležité miesto majú ľudské zmysly vo vašej práci?
Mysli pomocou zmyslov – vnímaj pomocou mysle, to bol názov posledného Benátskeho bienále, ktoré zaštítil americký kurátor výstav Robert Storr. Lepšie by som nevyjadril návod na to, ako vnímať umenie dneška a zároveň aj náš dizajn.
Čo je pre vás väčšou inšpiráciou – miesto alebo čas?
Súhlasím s názorom Paula Smitha – inšpirovať sa môžete všetkým. A my sa inšpirujeme naozaj všetkým – cestovaním, čítaním, rozhovormi s ľuďmi v ateliéri… Sme otvorení, stávame sa prostredníkom toho, čo existuje v našej fantázii, a toho, čo sa neskôr stane súčasťou života iných – teda našich výrobkov, našej architektúry.
Čo sa zmenilo vo vývoji dizajnu od čias, keď ste začal pôsobiť ako dizajnér?
Dnešný dizajn rozhodne stratil svoj smer. Je príliš ovplyvnený módnymi trendmi a chýba mu zmysel pre zodpovednosť. Netreba vytvárať módny smer, ale poéziu. Sme oveľa bližšie starej škole a starým klasikom ako fenoménu „archi-star“, ktorý je úzko spätý s módnymi štýlmi a trendmi.
Koľko ľudí pracuje vo vašom tíme?
Je nás približne pätnásť architektov a nejaký ten stážista. Náš ateliér pripomína skôr tvorivú dielňu než typické pracovisko. Sme ako skutočná rodina, ktorú nespája puto pokrvné, ale ideové. Spája nás rovnaká vízia sveta, dizajnu, umenia. Jeme spolu, chodíme na výstavy, večer chodíme spolu von. Najmä však veľa diskutujeme. Fáza poznávania a spoločného vývoja je pre nás viac ako dôležitá.
Prednášate na Polytechnike v Miláne. Môžu študenti ovplyvniť alebo zmeniť váš názor, priniesť nový pohľad na vec, prípadne byť pre vás dokonca inšpiráciou?
Veľmi ma fascinuje názor mladých ľudí, ich nový, neošúchaný prístup. Viac-menej je mojou úlohou formovať týchto študentov, odovzdať im kompletnú víziu dizajnu, pomáhať im rásť v každej jeho oblasti, podporiť ich v samostatnosti. No zároveň kontrolovať každý ich krok. Iste, mám k nim takmer otcovský prístup, ale rozhodne ich v ničom nešetrím. Naša práca, práca dizajnéra, je náročná, nesie so sebou veľkú zodpovednosť, pretože sú to naše výrobky, ktoré nakoniec vstupujú do domácností ľudí po celom svete.
Existuje niečo vo vašej hlave, čo ešte nie je na rysovacej doske?
Chceme vyprojektovať dizajnový obytný dom. A nie je to iba utopický experiment študentov prvého ročníka univerzity, je to realistický projekt, ktorý by všetkým uľahčoval život svojou jednoduchosťou. Nie však svojou banálnosťou.
Veľa cestujete. Mohli by ste porovnať odlišné cesty, ktorými sa uberal dizajn v rôznych krajinách?
Cestovanie je pre nás najväčším zdrojom inšpirácie. Dnešný svet je jeden veľký stroj ovládaný motýlím efektom teórie chaosu – v Pekingu mávne motýľ svojimi krídlami a do New Yorku namiesto slnka príde dážď. Napriek tomu treba chrániť jednotlivé identity. Napríklad talianska kultúra je jednou z najstarších a najoduševnenejších na svete. Existuje tu nepretržitá nadväznosť na veľkých majstrov minulosti. Počas našej tvorby dizajnérskeho kúska alebo interiéru, počas navrhovania novej architektúry nikdy nezabúdame, že sme potomkami nielen Michelangela, Leonarda, ale i Giorgia Armaniho.
Na čom práve pracujete?
Momentálne všetku našu kapacitu a invenciu vkladáme do definovania demokratických a funkčných výrobkov vhodných do všetkých domácnosti bez rozdielu. Do výrobkov najvyššej kvality a dobrej značky, univerzálneho vkusu, ktorý by vyhovoval širokej verejnosti na celom svete.
(red)
Foto: Giampaolo Sgura
