Architektúra má vyvolať emócie. Pamätník Jana Palacha odkazuje na jeho čin

V roku 2014 odkúpilo Národné múzeum chátrajúci domček v malej obci v stredných Čechách. Nenápadná stavba bola rodiskom Jana Palacha, študenta, ktorý sa upálil na protest proti okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy. Významný pamätník, ktorý na mieste vznikol, je ďalším dôkazom kvalitných výsledkov architektonických súťaží a ich následných realizácií.

Po akvizícii domu Národným múzeom bola v roku 2015 vyhlásená umelecko-architektonická súťaž. Úlohou architektov bolo zachytiť a interpretovať hrdinský Palachov skutok, jeho vplyv na osudy spoločnosti a samotnej rodiny, citlivo včleniť pamätník do mestského prostredia centra obce a taktiež si poradiť s komplikovaným priestorom domu, kde Jan Palach strávil svoje detstvo a mladosť.

Prvé miesto získal MCA atelier v zložení Miroslav Cikán a Pavla Melková. Ich návrh bol nadčasový vo svojej poetike – rozdelenie spoločnosti a hlboký zásah do životov celej rodiny zhmotnili do symbolického ústredného motívu klinu.

Objekt ako výtvarné dielo

Areál pozostáva z rodného domu Jana Palacha, ktorý bol premenený na výtvarný objekt, novostavby pavilónu historickej expozície a kontemplačnej záhrady. Keďže pôvodný rodný dom bol prestavaný a nezachovali sa žiadne autentické prvky z Janovho života, pamätník mohol dostať abstraktnú a symbolickú formu.

Fasády majú jednoduchú úpravu, tmavý drevený obklad sa opakuje aj v interiéri. Symbolický klin tvorí cortenový obklad prechádzajúci cez celý objekt. Interiérové steny objektu sú obnažené na tehlu natretú nasivo v kombinácii s betónovými prvkami. Podhľad strechy a trámy majú „obhorenú“ úpravu ako referenciu na historický akt.

Okrem informovania návštevníka o dobových udalostiach a náladách je cieľom aj jeho emočné zasiahnutie – vnímaním, prežívaním a pochopením vďaka jazyku architektúry.

V sprievode metafor

„Návštevník prechádza cez symboly, ktoré sú vložené do architektonických a výtvarných vrstiev. Ostrie zla preťalo dom zvonku, rozvrátilo spoločnosť, domov, rodinu, vnútorný svet človeka. Súčasne bolo zastavené hodnotou domova a obete jednotlivca. Stôl, ktorý klin zla zadržal, je symbolom pocty rodine a matke. Dom je vpádom ostria vyprázdnený, zaslepené okná sú odkazom na stret osobného postoja a prístupu spoločnosti,“ približujú architekti.

„Zvonka sú škáry priezormi, zatiaľ čo zvnútra preniká lúč nádeje – svetla. Torzo schodov vedie k neexistujúcej Janovej izbe, dvere, ktorými odišiel v deň obete, sú už navždy len dverami odchádzania. Pod vlajkou prechádzame, rovnako ako pod ňou ležal Jan. Objekt, v ktorom je no- siteľom symbolického odkazu samotný architektonický priestor, je dôkazom neverbálnej komunikácie architektonického diela,“ dodávajú.

Expozícia

Autorom historickej expozície v interiéroch je historik Petr Blažek. Na jej vzniku spolupracovali tiež Michal Ježek a Marek Junek. Grafický návrh expozície vytvoril výtvarník Jáchym Šerých. Expozícia približuje Palachov životný príbeh a jeho protest, ktorým chcel 16. januára 1969 vymaniť verejnosť z rezignácie, do ktorej upadla necelých päť mesiacov po augustovej okupácii.

Súčasťou výstavy je aj niekoľko autentických predmetov spojených so smrťou Jana Palacha – aktovka, ktorú mal pri sebe v deň sebaupálenia, štátna vlajka, ktorou prikryli jeho telo po smrti, alebo posmrtná maska od známeho sochára Olbrama Zoubka. Dôležitou súčasťou expozície je aj projekcia dokumentu o Palachovi, ktorý špeciálne na tento účel natočila režisérka Olga Sommerová.