Pamätník novodobým veteránom

Kopček Háj-Nicovô nad Liptovským Mikulášom vyzerá oproti impozantným Západným Tatrám skromne. Počas druhej svetovej vojny sa tu však odohrali jedny z najdlhších a najťažších bojov, porovnateľné s tými na Dukle. Dodnes tu padlých pripomína vojenský cintorín, do ktorého minulý rok pribudla kaplnka z bieleho betónu.

Stavba s oficiálnym názvom Pomník príslušníkom Ozbrojených síl Slovenskej republiky je pamätníkom slovenským vojakom padlým v zahraničných misiách od vzniku samostatného štátu. Jeho podoba je výsledkom vyzvanej architektonickej súťaže z jesene 2017, v ktorej zvíťazila Ing. arch. Karin Barényiová.

Ako spoluautorka stojí napríklad aj za pamätníkom Martina Rázusa, stojacim v centre Liptovského Mikuláša, ale aj za vojenským cintorínom vo Važci, oceneným Cenou Dušana Jurkoviča. S pietnym areálom teda neprišla do kontaktu prvýkrát.

Memoriálna poľná kaplnka

Malá stavba pamätníka nemala ambíciu konkurovať monumentálnemu areálu vojenského cintorína od Ladislava Bauera a Aladára Búzika. Vstup na schodisko strážia nadživotné bronzové súsošia od Alfonza Gromu a Miroslava Ksandra.

Pomník je navrhnutý ako výtvarný solitér umiestnený vo voľnej krajine. Čistou archetypálnou hmotou je v súzvuku s pietnym areálom. „Našou ideou bola memoriálna poľná kaplnka,“ hovorí autorka návrhu.

„Jednoduché pietne miesto uprostred prírody, ktorého posvätnosť nie je ukrytá v pozlátených gestách, ale v každom jednom mene vytesanom do stien, v nekonečnosti ich obete.“ Mená aj symboly budú umiestnené dovnútra kaplnky, aby spolupôsobili ako fresky v skutočnom chráme.

Less is more. Menej je viac

Pamätník tvorí päť monolitických plôch s rôznym sklonom, ktoré vytvárajú efekt plynúceho priestoru. Sú navrhnuté ako železobetónové prefabrikované steny. Biely betón z fotokatalytického cementu a travertínového kameniva bol jednou z najväčších technologických výziev projektu, nepodarilo sa ju, žiaľ, uskutočniť v plnom rozsahu.

„Celé vyznenie pamätníka bolo postavené najmä na jednoduchej forme z krásneho materiálu,“ hovorí architektka o priebehu výstavby. „Náročné bolo nielen dosiahnuť čo najkrajšiu platňu, ale potom ju na stavbu vcelku priviezť a osadiť ,bez úrazu’.“

Betónové platne sú kotvené pomocou prvkov z nehrdzavejúcej ocele a chemických kotiev. Pohľadový betón bol následne vyleštený a upravený uzatváracími hydrofobizačnými nátermi. Do zvislých stien sú naľavo reliéfne stvárnené znaky a symboly Slovenskej republiky, znaky NATO, OSN, OBSE a znak EÚ.

Na protiľahlej stene pomníka je pri texte „Na pamiatku príslušníkom Ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorí zahynuli v zahraničných vojenských operáciách a mierových pozorovateľských misiách“ umiestnený symbol Ozbrojených síl (OS) SR.

Prečítajte si tiež: Památník Tomáše Bati

Pod textom sú mená príslušníkov OS SR, ktorí zahynuli. Súčasťou pomníka sú aj vlajkosláva a dve lavičky z pohľadového betónu, no žiadne zložité terénne ani svahové úpravy okrem spevnenej prístupovej plochy. Zapadá do existujúcej krajiny.

Okrem pripomenutia si pamiatky padlých vojakov stavba nemá iný účel. „Najexpresívnejším momentom na slávnostnom odhalení pamätníka bolo stretnutie s rodinami padlých,“ dopĺňa Karin Barényiová. „Vtedy sme videli, že naša práca má pre nich obrovský význam.“

Článok  bol uverejnený v časopise ASB 8-9/2019.