Pasívny bytový dom
PassivHaus architekta Pascala Gontiera, ktorý vyrástol v revitalizovanej ekologickej štvrti Fréquel-Fontarabi, je prvým pasívnym bytovým domom v Paríži. Ponúka 17 bytov sociálneho charakteru, čo ho posúva do úplne inej roviny. Nájomné byty pre mladé rodiny alebo starnúce obyvateľstvo v pasívnom štandarde by mali byť prioritou každej samosprávy.
Dve budovy s fasádami pokrytými smrekovcom sú inšpirované poľnohospodárskymi objektmi. Pripomínajú najmä stodoly a drevené sklady, také časté v záhradách na vidieku.Parížska štvrť Fréquel-Fontarabie sa vyvíjala pod vedením architektky Evy Samuel a správcovskej a realitnej spoločnosti SIEMP. Pod dozorom francúzskeho ministerstva ekológie sa pri projektovaní tejto časti mesta kládol dôraz na environmentálnu kvalitu budov, ich ekologickú stopu, spotrebu primárnej energie, ako aj celkovú kvalitu vyhotovenia. Pascal Gontier sa pridržiava zásad trvalo udržateľného rozvoja výstavby a dokazuje, že nemusia byť obmedzujúce, pokiaľ ide o architektúru, a naopak.
Negatívne štartovacie dispozície
Hlavné fasády budovy sú nepriaznivo orientované na severovýchod a severozápad, čo znižuje pasívne solárne zisky. Jediná fasáda otočená na juh je v zime zakrytá tieňom náprotivnej budovy. Okenné otvory sú veľké, čo vytvára dostatočný svetelný komfort, no nepriaznivé tepelné straty v zime.
Napriek týmto zdanlivo negatívnym faktorom v porovnaní s klasickým konceptom pasívnych budov má však budova nízku spotrebu energie.
Zdá sa, že jediným plusom budovy v energetickom koncepte je jedine jej veľká tvarová kompaktnosť a jednoduchosť.
Dôraz na detail
V roku 2006, v čase konania architektonickej súťaže, bola požiadavka maximálnej spotreby energie na vykurovanie 50 kWh/(m2 . rok).
Francúzsko-švajčiarsky architekt Pascal Gontier však mal ambicióznejší cieľ: chcel dosiahnuť hodnotu pasívneho domu (spotreba energie na vykurovanie 15 kWh/(m2 . rok)). Preukázateľná spotreba energie je 13 kWh/(m2 . rok), a tak sa podarilo dosiahnuť stanovený cieľ.
Je to najmä vďaka kvalitných štúdiám detailov už od fázy návrhu a dôslednému eliminovaniu tepelných mostov: vonkajšia izolácia (betónová konštrukcia je zateplená sklenou alebo čadičovou vatou v hrúbke až 26 cm, plášť je zo smrekovcových dosiek na drevenej konštrukcii), parapety a podzemné podlažia sú zateplené extrudovaným polystyrénom. V rohoch budovy sa kládol dôraz na kompaktnosť vyhotovenia, aby sa vylúčili tepelné mosty.
–>–>
Výplne otvorov nemusia byť defektom
Okná s izolačným trojsklom plnené argónom sú zapustené v izolácii, aby sa minimalizovali ich povrchy. Rozhodne nie sú úskalím z hľadiska tepelných únikov obvodovým plášťom. Ich veľkosť navhli pomocou počítačových simulácií, aby sa vybrali najvhodnejšie riešenia. Medzi oknom a vonkajšou hranou obkladu je priestor na žalúzie.
Mostíky, ktoré spájajú dve budovy, sú striktne oddelené od nosnej konštrukcie budovy, aby sa zabránilo vzniku tepelných mostov.
Blower Door test vykonaný in situ, preukázal hodnotu 0,50 m3/(h . m2), takže budova spĺňa pasívny štandard (0,60 m3/(h . m2)).
Parížska štvrť sa teda dočkala mestského komfortu v podobe nájomných bytov. Ohrev vody zabezpečujú slnečné kolektory (umiestnené nad šesťpodlažnou časťou), vetranie výmenníky vzduchu so spätnou rekuperáciou tepla.
Celkovú pohodovú atmosféru dopĺňa zelená strecha nad dvojpodlažnou časťou, ktorá hlavne v lete pozitívne ovplyvňuje tepelnú bilanciu budovy, zadržiava dažďovú vodu a dostatočne zvlhčuje okolie v horúcich dňoch.
Architekti: Pascal Gontier, architekt Frédéric Maire
Environmentálny koncept: Ateliér Pascal Gontier
Hlavný projektant: Cabinet MTC
Investor: SIEMP Société immobilière d`économie mixte de la ville de Paris
Generálny dodávateľ: Francilia
Úžitková plocha: 1 640 m2
Cena stavby: 3,30 milióna € bez DPH
Pôdorys prízemia
Pôdorys 2.poschodia
Ing. Alena Benešová
Foto: Stéphan Lucas