Päť miest, kde sa káva dokonale snúbi s architektúrou

Kde si vychutnať šálku kávy v rámci Česka a Slovenska a dozvedieť sa pritom niečo o histórii aj architektúre. Našich päť tipov vám môže výrazne obohatiť cestovateľský itinerár. A ak ste milovníci kávy, tiež si prídete na svoje.

Zemanova kavárna a cukrárna

Len pár kilometrov za slovenskými hranicami nájdete posledný a jediný prvorepublikový podnik, ktorý v Brne funguje nepretržite v pôvodnej podobe už od roku 1937. Niekedy známa kaviareň a cukráreň „u Sedláčka“, je dnes už viac ako tri desaťročia vedená Adolfom Zemanom.

História budovy je spätá s cukrárom Josefom Sedláčkom, ktorý najprv dodával cukrovinky do kaviarne Alcron. V rokoch 1933 až 1936 si nechal spoločne so svojim bratom Vilémom postaviť vedľa vtedajšej cukrárne vlastný dom, pričom v jeho suteréne bola výrobňa, fajčiareň v medziposchodí, cukráreň na prízemí a kaviareň v prvom poschodí.

Nad tým sú ešte štyri ďalšie obytné poschodia. Budovu mu navrhol vo funkcionalistickom štýle brnenský architekt Vítězslav Korn, ktorý mal židovský pôvod. O nadčasový interiér s mramorovou dlažbou, onyxovými stenami a drevenými obkladmi so zrkadlami sa postaral Karel Růžička.

Svoje brány otvorila na konci januára roku 1937 a bola reklamovaná ako najrozsiahlejšia, najelegantnejšia či najmodernejšia svojho druhu. Sprvu ponúkala rôzne druhy čokolád, bonbónov, kakaa, horúcu čokoládu, kakao a čaj a neskôr sa z nej stala kaviareň a cukráreň.

Po druhej svetovej vojne bol podnik rodine Sedláčkovej zabavený pre údajnú kolaboráciu s Nemcami a neskôr znárodnený. V roku 1948 do podniku nastúpil cukrársky učeň Adolf Zeman, ktorý v 60. rokoch prebral vedenie podniku. Od 90. rokov si ju prenajal aj premenoval. Pre klesajúci počet návštevníkov ju spolu so Studiem 19 čiastočne zrekonštruoval a zmodernizoval.

Mesto sa postaralo zase o opravu fasády a priestoru pred budovou. Dnes sa kaviareň s cukrárňou teší opäť obľube najmä pre svoj príbeh a atmosféru, a to nielen medzi Brňanmi. Môžete ju navštíviť každý deň okrem nedele.

Kavárna ERA

Ostaňme ešte chvíľu v Brne, aj v prvorepublikovom duchu. Z centra sa však presunieme do Černých polí, jednej z prvých štvrti moderného Brna. Práve tu stojí funkcionalistická stavba s kaviarňou ERA. Hneď na prvý pohľad vás očarí netypicky farebný interiér ladený do sýto červenej a modrej. Dominantou je točité schodisko vedúce do ďalšieho poschodia kaviarne. Súčasným majiteľom je Ľuboš Ptáček.

Budova kaviarne bola postavená v rokoch 1927-1929 na návrh architekta Josefa Kranza v rannom funkcionalistickom štýle ako obytný dom pre Josefa Špunera. Priečelie budovy je jednoduché, pôsobí až plagátovo, čo je výsledkom architektovej inšpirácie grafickou architektúrou holandskej skupiny De Stijl.

V minulosti bola na prízemí predovšetkým reštaurácia, na poschodí kaviareň s biliardovou herňou a terasou. Na druhom poschodí sa nachádzal byt majiteľa so strešnou terasou.

Podobne ako predošlá kaviareň, aj táto bola v minulosti znárodnená a slúžila ako „pivnica“, teda reštaurácia, kde hrá prím ponuka piva. V sedemdesiatych rokoch minulého storočia ju prevzala do správy blízka Vysoká škola zemědělská a o pár rokov na to bola zaradená na zoznam kultúrnych pamiatok. Stále však chátrala, a preto v roku 1978 prestala fungovať.

V deväťdesiatych rokoch bola vrátená potomkom pôvodného majiteľa, ale ani vtedy sa nedočkala veľkej slávy. Znovu prekvitať začala až od jari 2011 po citlivej rekonštrukcii a modernizácii za pomoci Studia 19.

Dnes láka návštevníkov z celého sveta pre svoj netypický interiér a širokú ponuku nielen jedla, kávy, ale aj kvalitných rumov. Navštíviť ju môžete každý deň od 11 hodiny a neváhajte požiadať obsluhu o jej malú komentovanú prehliadku.

Štefánka by Pulitzer

Z moravskej metropoly sa presunieme do tej slovenskej. Okolo Štefánky prechádzajú Bratislavčania denne, ale kto z nás pozná, ako táto legendárna reštaurácia s kaviarňou vznikla?

Budova pochádza z konca 19. storočia a jej architektom bol Alexander Feigler mladší. Bola postavená ako nájomný dvojdom v eklektickom štýle, pričom v ľavej časti bola Mezeyho kaviareň. Majiteľkou bola Rosa Fleischmanová, ktorá dom prenajala Bélovi Hackenbergerovi.

Hackenbergerovci mali kaviareň na starosti od roku 1904. Prevádzkari požiadali princeznú Štefániu, vdovu po nasledovníkovi rakúsko-uhorského trónu princovi Rudolfovi, aby kaviareň mohla niesť jej meno. Až po vzniku ČSR názov zľudovel na dodnes zachovaný – Štefánka.

V medzivojnovom období hrávali v kaviarni najlepší cigánski primáši, známe boli aj raňajky v Štefánke, keďže otvorené bolo už od skorého rána. Neskôr bola zrekonštruovaná a v kaviarni sa podávala výlučne káva z čerstvo upražených zŕn, zákusky, miestny sekt, ale aj francúzske šampanské.

Kaviareň mala svoju zlatú éru v 30. a 40. rokoch minulého storočia, kedy patrila k špičke bratislavských kaviarní. Bola miestom stretnutia inteligencie, žurnalistov, bohémov, spisovateľov i básnikov. Takto fungovala do 80. rokov.

Dnes už novo zrekonštruovaná a zmodernizovaná reštaurácia, bar i kaviareň Štefánka odkazuje svojim názvom, ale i interiérom so secesnými prvkami na noblesu zo zlatých časov monarchie. Svojim dizajnom si podmaní najmä milovníkov dizajnu Rakúsko-Uhorska. Navštíviť ju môžete denne do 22. hodiny.

Synagóga café

Málokde nájdete tak silné spojenie krásy, kultúry, umenia a histórie ako v trnavskej Synagóga café. Interiér bývalej ortodoxnej židovskej synagógy si získa každého návštevníka, ktorý miluje históriu a citlivú rekonštrukciu priestorov.

O prítomnosti židovskej kultúry v Trnave svedčia až dve synagógy, ktoré uspokojili dopyt skupiny ortodoxných veriacich po živote podľa židovských zásad. Dnes sú významnými pamiatkami mesta. Synagógu, v ktorej dnes sídli kaviareň, navrhol viedenský architekt Jakub Gartner a bola postavená v roku 1891.

Desiatky rokov slúžila ako sklad a neskôr bola komplexne zrekonštruovaná na kultúrno-spoločenské centrum. Rekonštrukcia pamiatok židovskej kultúry na takúto podobu je na Slovensku pomerne raritné, za čo si zaslúžila v roku 2010 titul najkrajšia zrekonštruovaná sakrálna stavba na Slovensku.

Dnes už odsvätená synagóga je miestom, kde sa snúbi história, kultúra a výberová káva. V priestoroch sa pravidelne organizujú rôzne kultúrne podujatia, ako literárne večery či výstavy. Navštíviť ju môžete každý deň, v piatok a sobotu sú otváracie hodiny predĺžené.

Kaviareň Rajský dvor v KC Kláštor

Razom sa presunieme na opačný koniec krajiny a zavítame na Gemer. Ak pôjdete okolo Rožňavy určite nevynechajte KC Kláštor. Ako už názov napovedá, ide o bývalý františkánsky kláštor, dnes citlivo prerobený na kultúrne centrum, ktoré v sebe skrýva co-workingový priestor, kníhkupectvo i kaviareň. V kláštore je možné aj prespať.

Príbeh kláštora sa začal písať v prvej polovici 18. storočia s príchodom františkánov na územie, ktorí položili základný kameň štvorkrídlového kláštora so vstupnou vežou a kostolom.

Podľa historických dokumentov bol kláštor dokončený v roku 1780. Začiatkom minulého storočia pribudli cementové dlaždice a ornamentálna dlažba, vymaľovali sa klenby a zhotovená bola aj maľba v refektári. O stropné výjavy sa postaral rožňavský výtvarník Július Ádám. Kaviarni zas dominuje maľba Posledná večera.

Na začiatku 20. storočia bol priestor v rukách Rimamuránskej spoločnosti, ktorá kláštor elektrifikovala. Do histórie kláštora sa neslávne zapísala Barbarská noc, počas ktorej členovia Štátnej bezpečnosti na území Slovenska vypratali 76 mužských kláštorov.

V polovici storočia bol v kláštore zriadený domov dôchodcov a o pár rokov na to je už budova zaradená do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. Neskôr bol vrátený rádu františkánov od ktorých budovu odkúpilo Ministerstvo vnútra SR. To chcelo v priestoroch bývalého kláštora zriadiť štátny archív, ale nakoniec vznikol v inom objekte a kláštor chátral.

V súčasnosti sa o budovu stará OZ Kláštor a OZ Otvor dvor, ktoré za pomoci desiatok Rožňavčanov a Rožňavčaniek kláštor zveľaďuje a tvorí z neho komunitný priestor pre všetkých návštevníkov. Kaviareň na prízemí s jednoduchým ale autentickým interiérom môžete navštíviť každý deň od 9 do 22 hodiny.