Pavilรณn Umeleckej besedy slovenskej v Bratislave
Galรฉria(6)

Pavilรณn Umeleckej besedy slovenskej v Bratislave

Rok 1918 priniesol na Slovensko mnoho ฤeskรฝch intelektuรกlov. Priลกli, aby pomohli samostatnรฉmu Slovensku postaviลฅ sa na nohy. Boli to vลกak najmรค architekti, ktorรญ priลกli aby projektovali ฤรญ vychovรกvali slovenskรบ technickรบ inteligenciu. Vojtech ล ebor, Jindrich Merganc, Klement ล ilinger, Jozef Marek, Frantiลกek Faulhammer a ฤalลกรญ, vrรกtil sa Duลกan Jurkoviฤ. Prรกve architekti tvorili najsilnejลกรญ odbor Umeleckej besedy slovenskej (UBS) pri jej zaloลพenรญ v roku 1921. Medzi nimi boli aj mladรญ architekti Alojz Balรกn a Juraj Grossmann.

Aktivity UBS boli veฤพmi ลกirokรฉ. UBS zdruลพovala viacero odborov, naprรญklad literรกrny, hudobnรฝ i vรฝtvarnรฝ. Nedostatok vhodnรฝch vรฝstavnรฝch priestorov v Bratislave sa ฤlenovia UBS rozhodli rieลกiลฅ stavbou vlastnรฉho vรฝstavnรฉho pavilรณnu, ktorรฝ mal obsahovaลฅ aj klubovรฉ โ€“ spolkovรฉ priestory. V roku 1924 bola pripravenรก a vypรญsanรก architektonickรก sรบลฅaลพ, v ktorej zvรญลฅazili svojรญm nรกvrhom prรกce Alojza Balรกn a Juraja Grossmann.

Pavilรณn UBS spolu so zรกhradou sa potom realizoval od augusta 1925 do augusta 1926. Stal sa medznรญkovรฝm bodom vo vรฝvoji slovenskej architektรบry na jej ceste k funkcionalizmu. Autori YMCY, domov vojenskรฝch gรกลพistov na Anenskej ulici, tzv. Poลกtรกrskych domov na Legionรกrskej, ฤi obytnรฉho bloku na Prayovej ulici tu prezentovali novรฝ nรกzor. Ich architektรบra jasne reลกpektuje jednotlivรฉ funkcie โ€“ vรฝstavnรฝ priestor pre maliarske diela, sรกlu pre sochรกrskej diela a spolkovรฉ miestnosti. Konลกtrukcia je ลพelezobetรณnovรก rรกmovรก o rozpore 9 m. Vรฝstavnรฉ sรกly sรบ veฤพmi dobrรฉ osvetlenรฉ prirodzenรฝm svetlom. Architektรบra je oslobodenรก od akรฉhokoฤพvek dekรณru, upรบta vลกak farebnou kombinรกciou bielej omietky a ฤervenรฉho reลพnรฉho muriva. Pozornosลฅ mรดลพe zaujaลฅ tieลพ vรฝลกkovรฉ usporiadanie a previazanosลฅ hmรดt.

Dnes, po osemdesiatich rokoch sa urobili prvรฉ rekonลกtrukฤnรฉ prรกce hlavnรฉho vรฝstavnรฉho priestoru. Zvyลกok budovy vลกak ponรบka dosลฅ smutnรฝ pohฤพad, neodrรกลพajรบc jeho kultรบrnohistorickรฝ vรฝznam. Budova, ktorรก roky patrila vรฝtvarnรญkom a architektom, bola ministerskรฝm rozhodnutรญm pridelenรก Slovenskej vรฝtvarnej รบnii, ktorรก ฤasลฅ spolkovรฝch priestorov prenajala. Budova dnes stratila pre kultรบrnu obec svoju voฤพakedajลกiu prรญลฅaลพlivosลฅ, nestratila vลกak svoje kultรบrne a architektonickรฉ hodnoty, ktorรฉ chrรกniลฅ by malo byลฅ aj dnes naลกou povinnosลฅou.

Alojz Balรกn

Narodil sa 2. februรกra 1981 vo Valaลกskom Meziล™รญฤรญ, zomrel 11. mรกja 1960 v Zlรญne (vtedy Gottwaldov).
ล tรบdiรก architektรบry absolvoval v Prahe na ฤŒeskom vysokom uฤenรญ technickom roku 1914. Po skonฤenรญ I. svetovej vojny priลกiel do Bratislavy, kde pรดsobil najprv na ministerstve verejnรฝch prรกc, potom ako profesor na Vyลกลกej ลกkole stavebnej (1922 โ€” 1927). Od roku 1924 spolupracoval v samostatnom ateliรฉri s architektom Jurajom Grossmannom. Do dejรญn hnutia na Slovensku vystรบpil sรบลฅaลพnรฝm projektom Umeleckej besedy slovenskej (1924), kde po prvรฝ raz uplatnil novรฝ vรฝtvarnรฝ nรกzor. K vรฝznamnรฝm bratislavskรฝm projektom patrรญ aj vila dr. Jaroลˆa (1929), ล kola umeleckรฝch remesiel (1928) a najmรค budova Okresnej sociรกlnej poisลฅovne (dnes poliklinika na Bezruฤovej ul.) so zaujรญmavou viacpodlaลพnou vnรบtornou halou (1936). Tvorbu Balรกna s Grossmannom charakterizuje najmรค prelรญnanie sa prรญsne racionรกlneho s vรฝtvarnรฝm. Po roku 1939 sa vrรกtil do rodnรฉho mesta, kde pracoval ako architekt, od roku 1948 pรดsobil na oddelenรญ รบzemnรฉho plรกnovania Krajskรฉho nรกrodnรฉho vรฝboru v Zlรญne.

Prof. ล tefan ล lachta
Foto: Petra Boลกanskรก

Najฤรญtanejลกie