Penzión Škola za kostolom

V náručí vinohradov za kostolom sa nachádza viac ako 100-ročná budova. Dýcha z nej duch obdobia „jurkovičovej architektúry“. Voľakedy slúžila 4-triednej škole, no odkedy sa škola presťahovala do nových priestorov, hľadala nové naplnenie. Využili to majitelia vinárstva Château Topoľčianky, ktorých pradedovia drali široké kamenné schody s kovaným zábradlím školy za kostolom.

V rámci agroturistického programu zameraného na kontaktné ubytovanie pri viniciach s poznávaním komplexných prác pri pestovaní a následnej výrobe i ochutnávke vína bol objekt predurčený na ubytovanie.

„Srdcovka majiteľov si získala i nás architektov,“ hovorí Ľubomír Holejšovský, „najmä architektonickými hodnotami a exkluzívnou polohou. Hmota a fasáda objektu boli takmer v pôvodnom stave v pomerne dobrej kondícii, a tak sme sa rozhodli pre ich profesionálnu obnovu.“

Nový život

Jasná hmotová skladba hlavnej budovy školy a nižšej budovy, kde bol byt správcu, je zjemnená detailom náznaku ľudovej architektúry v detailoch sgrafitových zrkadiel. V bývalom byte školníka vzniklo komorné wellness, prepojené s terasou s výhľadom do krajiny. V budúcnosti by k nemu mal pribudnúť bazén.

V časti hlavnej budovy architekti umiestnili sedem apartmánov, päť v pôvodných priestoroch tried a dva v novovytvorenom priestore podkrovia. Apartmány sú určené pre dve až štyri osoby, každý z nich má vlastnú kuchynku a spoločenskú časť, ktorú od spálne opticky oddeľuje priestorový prvok skriňovej pracovne, slúžiaci aj ako nosná stena pre TV.

Apartmány vznikli rozčlenením veľkopriestorových tried pomocou priečok, farebne odlíšených od pôvodného muriva antracitovým náterom. Hygienické zázemie každého apartmánu je poňaté netradične ako súčasť prvkov interiéru. Je uzavreté do polootvorenej drevenej „skrine“.

Táto vrstva ľahkých priečok s masívnym dreveným obkladom siaha len do výšky pôvodných dverí, do výšky stropu je doplnená sklom. Svojou štruktúrou a farbou prírodného duba nadväzuje na mobiliár z masívu. Nové sekundárne prvky sú jasne odlíšené od pôvodnej architektonickej podstaty, či už farebne, alebo materiálovo, a znížené priečky dávajú vyniknúť pôvodnej výške tried.

V podkrovných apartmánoch je priestor plne otvorený do výšky s priznanými prvkami krovu, ktorý dáva ďalší rozmer veľkorysému priestoru. Pôvodné murivo i podlahy sú v apartmánoch zjednotené jednou farbou betónových patinovaných stierok, čo zároveň splnilo podmienku ľahkej údržby. Podlahy apartmánov v podkroví sú dubové, prírodnej farby.

Neprehliadnite: Rekonštrukcia kubínyiovského kaštieľa

Repliky výplní vonkajších otvorov a interiérových dverí sa zjednotili sivo-antra­citovou farbou. Ďalšie nové prvky stien a dverí sú zo skla. Kovové prvky, aj pôvodné, aj nové, sú povrchovo upravené čiernou kováčskou farbou a sú prirodzeným šperkom celého interiéru.

Stojí to za to

„V interiéri nás zaujalo dobre zachované dominantné schodisko. Jeho ošúchané stupne a kované zábradlie si pamätajú na stovky detí, ktoré sa preháňali v priestoroch súčasnej lobby či haly na poschodí,“ pokračuje v opise architekt.

„Bez konkurencie s pôvodným sme v novom dizajne v kovovom vyhotovení prepojili halu a podkrovie oceľovým schodiskom s nosným oceľovým stenovým držadlom a skleneným držadlom ustúpenej podesty.“ Výrazným prvkom interiéru rozptylových priestorov bola pôvodná keramická vzorovaná dlažba s patinou opotrebovanosti.

I táto ostala v plnom vyznení v priestore lobby a spoločensko-komunikačnej haly poschodia. Ďalšie detaily boli ukryté pod nánosom viacvrstvových náterov. Spod nánosov postupne začali vystupovať klenoty dýchajúce atmosférou svojej doby.

„Odhalili sme domyslený stavebný detail keramického sokla a nárožných ostení dverí, ktoré nemali len ochrannú funkciu, ale po obnove a doplnení sú znovu zaujímavým výtvarným prvkom, ktorý svojou terakotovou farbou podčiarkuje historickú dlažbu, rámuje dvere a kamenné schodisko.“

Po otvorení veľkopriestorov tried na prvý pohľad zaujala netradične kladená, no značne opotrebovaná podlaha z pôvodných dubových a bukových vlysov. Výzvou bolo, ako ju znovu zakomponovať do interiéru. „Po demontáži a ošetrení sme ju použili v opačnom garde, ako zavesený podhľad v apartmánoch,“ usmeje sa architekt.

Zaujímavým prvkom sú aj veľké okná. Pôvodné rámy boli zničené, a tak nechali vytvoriť repliky, ktoré noblesne rámujú pohľady na panorámu vinohradov a zámockého parku. Farebné obrazy krajiny, meniacej sa počas roka, sú hlavným výtvarným prvkom v apartmánoch.

Exkluzívny dotyk

„Chceli sme dať vyniknúť pôvodným priestorom a zároveň vytvoriť komfort pre hostí,“ vraví Ľubomír Holejšovský. „Historické aj nové prvky vznikli na základe intenzívnej spolupráce architekta a profesionálneho remeselníka a sú príkladom tvorivej spolupráce a remeselnej zručnosti slovenských stolárskych, zámočníckych a reštaurátorských firiem.

Stavebné a atypické prvky zabudovaného interiéru dopĺňa mobiliár s mäkkými tvarmi z prírodného duba (stoly, skrinky) a farebne variované textílie sedacieho nábytku firmy HAY, ďalej závesy, koberce a doplnky od renomovaných domácich, lokálnych i zahraničných výrobcov. Dodávajú jednotlivým apartmánom variabilitu a jedinečnosť.

Čerešničkou sú prvky osvetlenia Foscarini by Diesel, ktoré sme originálnymi autorskými prvkami závesov a stojanov združili do jednej rodiny. Výnimočné sú aj zariaďovacie prvky kúpeľne a sanity Agape, ktorú navrhla dizajnérka Patri­cia Urquiola vrátane reliéfnej dlažby Mutina vo wellness.

„V Škole za kostolom sa snúbi zaujímavá história, architektúra, príroda a víno,“ uzatvára rozprávanie šéf nitrianskeho ateliéru. „Už na prvý pohľad sme tušili kus skrytej histórie a remeselného kumštu.“

Článok  bol uverejnený v časopise ASB 4/2019.