Perraultove stolové hory v Soule

Dominique Perrault má sklony k vytváraniu skrytých a zahĺbených miest, dalo by sa povedať hniezd. Predviedol to už viackrát – napríklad velodrómom a olympijským bazénom v Berlíne, francúzskou národnou knižnicou v Paríži alebo knižnicou Kansai v Japonsku. Jeho túžbu dobývať a privlastňovať si nové územia reprezentuje aj školský areál univerzity Ewha v Soule, otvorený v roku 2008.

Soul je moderné veľkomesto, ktoré sa počtom svojich výškových budov blíži k Tokiu alebo ďalším ázijským metropolám. Také miesta priam vyzývajú architektov, aby prispeli svojím návrhom ďalšieho mrakodrapu. Univerzitný areál je však veľmi spoločenským objektom, ktorého účel je stretávanie, či už v posluchárňach, čitárňach, v kaviarňach v prestávkach medzi prednáškami alebo pri neformálnych kultúrnych akciách. Tieto funkcie by výšková budova mohla zaistiť na oddelených poschodiach, dostatok priestoru na zhromaždenie 22 000 študentiek by však mohol byť problémovým bodom. Nápad pustiť sa namiesto do výšok pod úroveň okolitého terénu pôsobí v Soule ako prekvapujúci manéver.

Priestorové balansovanie
Mierka areálu je veľkorysá – rozloha komplexu je 70 000 m², budova má šesť podlaží. Je rozdelená na dva symetrické vrchy, akési stolové hory, ktoré stoja oproti sebe. Medzi nimi leží vydláždené údolie – roklina s rozlohou 25 x 250 metrov. Do údolia sa na jednej strane pozvoľna zvažuje rampa pre peších a na druhej strane sú s o niečo strmším sklonom zasadené obrovské kamenné schody, ktoré striedajú klasické schodisko. Výraz zelený vrch vôbec nie je od veci, zastrešenie oboch budov je totiž pokryté po celej dĺžke zelenými záhradami – preto vyzerajú ako mierna pahorkatina. Podoba objektov núti pozorovateľa k otázkam: vrchy alebo domy? Kde je priečelie a kde zadný trakt? Kde sa končí fasáda a začína strecha? Mnoho stavebných termínov sa v kontexte Perraultovho návrhu stáva nevyužiteľným balastom. Trvalo dva roky, kým architekt presvedčil vedenie univerzity o neobvyklom koncepte. „Investori očakávali skôr francúzsku krajinnú architektúru. Snažil som sa ich presvedčiť, že kus prírody sa bude do univerzitného areálu hodiť oveľa viac. Po dvoch rokoch túto ideu akceptovali, “ povedal Perrault krátko po slávnostnom otvorení areálu.

Dominique Perrault koncept nazýva priestorovým balansovaním medzi krajinou a architektúrou. „Ľudia obvykle bývajú nervózni, keď majú ísť do podzemných priestorov, ale nie v tejto budove – nie je to zovretý a ťažký priestor. Je to trocha paradox, pretože v Ewha je určitá jemnosť architektúry, a pritom vytvárate budovu, ktorá je zároveň krajinou aj architektúrou. Napriek tomu, že je budova rozľahlá, dobre zapadá do okolitého prostredia,“ povedal architekt. Niektoré študentky kresťanskej univerzity v rozstupe oboch budov videli symbol rozstúpených vĺn, medzi ktorými Mojžiš previedol svoj ľud cez more.

Ticho pod strechou
V kontraste s prírodnou scenériou na povrchu sú fasády aj interiér úplne neprírodné a minimalistické. Oba paralelne usporiadané objekty majú zasklené fasády, ktoré tvoria vždy rovnako veľké úzke tabule zasadené do konštrukcie z nehrdzavejúcej ocele, vytvorenej špeciálne pre túto zákazku. Zasklenými fasádami preniká svetlo hlboko do objektu. Hladké oceľové rebrá z plášťa vyčnievajú, rytmizujú fasádu a vďaka priznaným spojom jej dodávajú technickejší vzhľad.

Interiér je usporiadaný lineárne a pragmaticky. Hneď za fasádou je sústava schodísk a chodieb, ktoré vedú do jednotlivých poschodí. Sprostredkúvajú exteriéru dynamiku univerzitného života. V medzipriestoroch sú kúty na čítanie a občerstvenie s pohodlným posedením. V miestnostiach, ktorých funkcia to umožňovala, sú zasklené steny, aby denné svetlo prenikalo hlbšie do vnútra budovy. Farbami priestor nehýri, prevažuje biela, sivá a prefarbené mliečne sklo. Na oboch koncoch budovy pod zvažujúcou sa strechou je priestor na verejné aktivity a poslucháreň. Čím vyššie študent vystúpi, tým je priestor tichší. Všetky poschodia sú číslované ako podzemné. Na najvyššom – mínus prvom – poschodí sú umiestnené učebne, na mínus štvrtom poschodí sú, naopak, umiestnené hlučnejšie priestory ako kaviarne, výstavná galéria a reštaurácie. Nechýba ani posilňovňa. Zadaním univerzity bolo vytvoriť pulzujúce miesto s kompletným zázemím, aby študentky po vyučovaní nemuseli cestovať za zábavou a športom do centra mesta.

Zámerom architekta bolo tiež umožniť spoločenský život mimo sklenenej steny. Kamenné schody do údolia medzi kopcami majú slúžiť ako hľadisko prírodného amfiteátra. Záhrady sú popretkávané chodníkmi a osvetlené pouličnými lampami, takže študentky môžu na zelenú strechu vyraziť aj po zotmení. Surrealisticky pôsobí kontrast moderného dizajnu budovy so susednou novogotickou tehlovou budovou, ktorá patrí k pôvodnej zástavbe univerzity. Budova je čiastočne ponorená pod úroveň strechy tohto komplexu.

Zelené údolie
Tím Dominiqua Perraulta myslel aj na ekologické aspekty a energetickú prevádzku budov, dômyselne tu aplikoval kombináciu niekoľkých rôznych systémov. Fasády oboch hmôt sú z izolačných skiel. Zelené strechy zlepšujú vnútorné prostredie najmä počas období vysokých teplôt, ale aj za prívalových dažďov, kedy zadržia veľkú časť dažďovej vody, ktorá býva častou príčinou záplav. Dažďová voda zo striech sa filtruje, zhromažďuje sa v nádržiach v technickom zázemí a využíva sa podľa aktuálnej potreby (zavlažovanie, splachovanie).

Prítomnosť oporných múrov budovy viedla k myšlienke využiť ich ako médiá na získavanie geotermálnej energie zo zeme prostredníctvom tepelného labyrintu, ktorým cirkuluje vzduch, a podľa sezóny sa buď ohrieva, alebo chladí. Ako ďalšie ochladzujúce médium v lete slúži povrchová voda v podzemnej nádrži. Tepelné čerpadlá spolu s rekuperačnou jednotkou vďaka týmto zdrojom v zime vzduch v budove ohrievajú a v lete ochladzujú. Doplňujúcim zdrojom energie je kogeneračná jednotka na výrobu tepla aj elektriny. Podľa údajov architektonického štúdia obnoviteľné zdroje pokryjú  prevádzku v lete na 70 a v zime na 80 percent. V medziobdobí je vďaka otvárateľným oknám vo fasádach možná prirodzená ventilácia.

Poslanie univerzity Ewha Meno Ewha znamená v kórejčine kvitnúce hrušky. Mnoho historikov predpokladá, že názov univerzity inšpirovalo ­pestovanie hrušiek neďaleko bydliska zakladateľky univerzity, kresťanskej misionárky Mary F. Scrantonovej. Tá školu založila v roku 1886, v roku 1946 škola získala akreditáciu od vlády. Cieľom univerzity bolo posilňovanie práva žien na vzdelanie. Súčasným poslaním univerzity Ewha je vychovávať intelektuálne vyspelé ženy, ktoré budú tvoriť a spájať kultúry vďaka viacjazyčnému vzdelaniu a šíriť tri základné cnosti – poznanie, dobrotu a krásu. Jin – poznanie – predstavuje hodnotu, ktorú by univerzita nemala nikdy zanedbať, lebo práve ona je dôvodom jej existencie. Deuk – kórejsky dobrota – sa stáva hodnotou, ak sa uplatňuje medzi ostatnými. Núti ľudí myslieť na chudobných a cítiť jednotu s Bohom. Mi – kórejsky krása – predstavuje harmóniu. Je to umelecký cit v každom jednotlivcovi, ktorý sa snaží dosiahnuť krásu. Zdroj: Internetové stránky Ewha

Iva Nachtmannová
Foto: André Morin – Adagp

Autorka je externou prispievateľkou časopisu ASB – architektúra, stavebnictví, byznys.

Článok bol uverejnený v časopise ASB.