Pierre Paulin – dizajn pri moci

Pierre Paulin, jedna z najvýznamnejších osobností európskeho dizajnu minulého storočia, oslávi tento rok svoje 82. narodeniny. To však neznamená, že sa z výslnia svetového dizajnu dal po čase veľkých úspechov vytlačiť mladšími dizajnérmi. O súčasnom význame tohto dizajnéra a fakte, že jeho diela sú stále výsostne aktuálne, hovorí aj to, že známa dizajnérska spoločnosť Ligne Roset uviedla vo svojej kolekcii na rok 2009 viaceré Paulinove modely.

Paulin pre Ligne Roset
Michel Roset, spolumajiteľ známej francúzskej firmy Ligne Roset, významný priemyselník a vizionár, si uvedomil obrovskú hodnotu a nadčasovú platnosť Paulinovej čalúnenej kolekcie. Priateľské vzťahy medzi Pierrom Paulinom a Michelom Rosetom naštartovali v minulom roku uvedenie kolekcie Pumpkin do výrobného programu firmy Ligne Roset, ktorá získala od Pierra Paulina exkluzívne právo na výrobu pohovky a kresla Pumpkin. Výrobok bol tento rok premiérovo vystavený na IMM v Kolíne nad Rýnom, kde okamžite získal prestížnu cenu Innovation Award Cologne.

Rozšírenie produkcie o ďalšie modely na seba nedalo dlho čakať. V kolekcii predvedenej v premiére na kolínskom veľtrhu 2009 je viacero ďalších Paulinových projektov, z čoho štyri sú reedície a dva nové modely.

„Ako chcete navrhnúť kreslo, aby ste sa v ňom cítili dobre?“ pýta sa Pierre Paulin a hneď si aj odpovedá: „Musíte mať predovšetkým radi svoje telo“. Kreslo Archi má kovovú podnož s možnosťou vyhotovenia s lesklým alebo matným lakom, prípadne s lesklým pochrómovaním a penovým sedadlom. Aerodynamický tvar je typický pre Paulinovu tvorbu. Je tu zreteľná inšpirácia automobilovými sedačkami. Zvýšená podpera hlavy poskytuje maximálny komfort pri sedení.

Kreslo Anda tvarovo voľne nadväzuje na úspešný súbor Pumpkin. Je príkladom harmónie tvaru s ergonómiou. Vyzerá ako skulptúra. Čalúnenie je odnímateľné. Paulin navrhol súbor bez použitia počítača.

Nový písací stolík Ursuline je nazvaný podľa parížskej ulice, v ktorej Pierre Paulin strávil časť svojho života. Tvarovo vychádza z jeho dámskeho stolíka CM 193 navrhnutého v 50. rokoch minulého storočia pre firmu Thonet. Rozmer pracovnej dosky je 120 × 65 cm, doska je dokončená ­orechovou dyhou, podnož je lakovaná.

Sklápacia stolička Curule je zase inšpirovaná antikou. Vznikla začiatkom 80. rokov minulého storočia a jeden z jej prvých exemplárov bol v roku 1983 vystavený v parížskom Múzeu dekoratívnych umení. Bola vyrobená v limitovanej sérii. Paulin o nej tvrdí, že je jeho prekladom minulosti do súčasnosti. Nová verzia je v ponuke v prírodnom alebo čiernom morení. Každý exemplár stoličky z masívnych bukových lamiel má Paulinov podpis.

Kolekcia kresiel Anda pre Ligne Roset   
Foto: Ligne Roset

Le design au pouvoir
Paulin bol vymenovaný za osobnosť parížskeho salónu nábytku Maison & object. Po skončení salónu sa minulý rok v budove bývalej parížskej manufaktúry na gobelíny začala výstava Pierre Paulin – Le design au pouvoir (Pierre Paulin – dizajn pri moci). Jej organizátorom bola inštitúcia Mobilier national, správca bohatej zbierky nábytkových objektov pochádzajúcich zo štátnych interiérov a od významných svetových tvorcov. Na výstave sa v pôsobivej scénografii s viac ako 80 modelmi nábytku Pierra Paulina predstavilo celoživotné dielo tohto vo Francúzsku trochu opomínaného geniálneho tvorcu, čím sa oprávnene dostalo do popredia pozornosti nielen francúzskych médií.

Názov výstavy Pierre Paulin – dizajn pri moci možno chápať dvoma spôsobmi. Paulinov dizajn má skutočne obrovskú moc. Jeho nadčasové modely pôsobia silne emocionálne. Majú veľmi blízko ku skulpturálnym, organickým a tekutým líniám. Zmyselnosť kriviek jeho nábytku umocňuje žiarivá farebnosť, jeho štýl je nezameniteľný a aj po niekoľkých desaťročiach stále moderný. Druhý pohľad na názov Le design au pouvoir vyjadruje ďalšiu Paulinovu jedinečnosť. Právom ho totiž možno označiť za prezidentského dizajnéra. Keď nastúpil do svojej funkcie Georges Pompidou, nechcel obývať pompézne pozlátené interiéry svojich predchodcov. Pod vplyvom svojej ženy Claude chcel prezidentský palác zmodernizovať. Novým riešením interiéru časti Elyzejského paláca bola poverená inštitúcia starajúca sa o prezidentské interiéry a historický nábytok Mobilier national. Jej riaditeľ objavil Paulinovo meno paradoxne v zahraničnom časopise. V zákazke na nové vybavenie súkromných priestorov prezidentského páru (jedáleň, fajčiareň a obrazáreň) sa však muselo rešpektovať existujúce obloženie a pozlátenie. Toto obmedzenie bolo pre Paulina veľkou výzvou.

Keďže nemohol zrušiť pôvodnú dekoráciu stien, rozhodol sa vybudovať „miestnosť v miestnosti“, akýsi vnútorný stan. Tu mu opäť poslúžili elastické textílie. Georges Pompidou nechcel vo svojom interiéri žiadne drahé unikáty. Želal si výrobky, ktoré môžu byť hneď uvedené do sériovej výroby. Mal to byť precedens na stimulovanie vtedy nedostatočne pružného nábytkového priemyslu. Pierre Paulin navrhol kolekciu nábytkových objektov, okrem iného aj pohovku a kreslo Pumpkin pre obrazáreň Pompidouovcov. Ďalší prezident Valéry Giscard d´Estaing však dal všetko odstrániť a obnovil v interiéroch pôvodné obloženie. Časť Paulinovho vybavenia prevzala do svojich zbierok inštitúcia Mobilier national.

Osobnosti Pierra Paulina neodolal ani prezident François Mitterand. Paulinove realizácie sú však radikálne odlišné od nábytku pre G. Pompidoua. Obsahujú okrem iného prezidentské kreslo, písací stôl a konferenčné stolíky. Nejde však už o výrobky navrhnuté s možnosťou sériovej produkcie, ale o extravagantné solitéry. Majstrovské zaobchádzanie s materiálom a inšpirácia najslávnejším francúzskym štýlom – gotikou – sú zrejmé pri každom exponáte. Paulinov nábytok sa po vyradení z Elyzejských interiérov opäť dostal do archívov inštitúcie Mobilier national a s ňou aj na minuloročnú výstavu v parížskej gobelínke.

Začiatky
Prvá kolekcia Paulinových nábytkových objektov (domáci bar, stolička, stôl, sekretár a lampa na čítanie) je však z dreva. Financoval ju ešte jeho otec, parížsky zubár. Súbor bol v roku 1953 vystavený na Salon des Arts Ménagers (Salón úžitkového umenia) a získal veľký obdiv. Správa o ňom bola uverejnená aj v časopise Maison Française. Záujem výrobcov na seba nedal dlho čakať. Prvým partnerom Pierra Paulina bola firma Thonet France. Jeho obdivuhodná tvorivá smelosť ho však hnala smerom k čalúnenému nábytku. Tu mohol totiž najlepšie uplatniť svoju lásku k sochárstvu. Tá ho neopustila ani po nešťastnom úraze nožom, keď mu znehybnela časť ruky a so sochárskou kariérou sa musel definitívne rozlúčiť. Práve na čalúnenom nábytku mohol skúšať nové moderné techniky a nezabúdať pritom ani na hospodársky a spoločenský vývoj. Ešte dnes cíti zodpovednosť voči spoločnosti. Svojimi prácami nechce šokovať, ale má rád dobre urobené veci. Tie podľa neho musia byť v prvom rade užitočné a pohodlné, navyše, mali by zahŕňať aj trochu poézie.

Dizajnér a výrobcovia
Jeho pôvabné produkty by, samozrejme, nemohli vzniknúť bez úzkej spolupráce s výrobcom. V tomto ohľade mal Pierre Paulin šťastie. Už v roku 1959 nadviazal prvý kontakt s holandskou firmou Artifort. Tu mohol ako prvý na výrobu sedacieho nábytku použiť tvarovaciu penu potiahnutú strečovou látkou. Toto prvenstvo razom urobilo z Paulina revolučného tvorcu. Pena s elastickou textíliou totiž veľmi rozširuje tvaroslovie jeho nezameniteľných produktov. Za prvým modelom F 422 nasledoval model F 560 (Mushroom) a ďalšie slávne modely Cygne (1960), Les Tongues (1963), Ribbon Chair (1966) a pohovka ABCD (1968). Ribbon Chair získala v roku 1966 cenu Design Award v súťaži Interior Designers Chicago. Prihliadnuc na jednoduché dobové projekčné techniky je Paulinova tvorivá smelosť skutočne obdivuhodná. Nemenej dôležitý je sociálny aspekt – jeho modely sú prístupné širokej spotrebiteľskej verejnosti a firma Artifort má ešte dnes niektoré z nich vo svojej kolekcii.

Firma Ligne Roset je známa svojou inovatívnosťou. Už v roku 1973 navrhol jej dizajnér Michel Ducatou prvé celopenové kreslo Togo, ktoré sa stalo dizajnovou ikonou a dodnes je vďaka 1,2 milióna predaných exemplárov firemným bestsellerom.

Súbor Pumpkin v čase svojho vzniku oslobodil sedací nábytok od tradičnej pravouhlosti a využil tvorivú slobodu vyplývajúcu z použitia prevratných technológií konca 50. rokov minulého storočia. Kostra je z polyetylénovej peny na ABS sokli, sedacia plocha a plocha operadla sú z PUR termopeny a odnímateľné čalúnenie je pripevnené pomocou zipsov a suchých zipsov. Výrobok existuje vo verzii s jednofarebnou vlnenou látkou alebo s kožou. Jeho tvary sú mäkké, organické, oblé, zmyselné, pôsobivé, prispôsobivé človeku, a nie naopak – jednoducho neodolateľné.

Inovatívne návrhy Pierra Paulina výrazne predbehli dobu svojho vzniku, i keď pochádzajú z rovnakého obdobia ako návrhy jeho priateľov Joea Colomba a Vernera Pantona. Vďaka svojej nadčasovosti sú dnes aktuálnejšie ako kedykoľvek predtým. Jeho tvorba dodnes inšpiruje a ovplyvňuje mnohých tvorcov a dizajnérov. Uvedením Pumpkina do sériovej výroby sa nielen dodatočne splnilo želanie prezidenta G. Pompidoua, ale zároveň došlo aspoň k čiastočnému uznaniu vedúceho postavenia Pierra Paulina na francúzskej dizajnérskej scéne. Keďže Pierre Paulin stále žije a pracuje so svojou ženou v dome La Calmette vo francúzskej oblasti Cevennen, môžeme mu len popriať, aby si dodatočné uznanie svojho nepopierateľného významu dostatočne vychutnal.

Dôležité medzníky v živote Pierra Paulina
1927 narodenie
1944 – 1947 Prvá práca v štúdiu Marcela ­Gascoina, venuje pozornosť tvorbe Raya a Charlesa Eamesovcov.
1948 Vyučil sa za hrnčiara vo Vallauris.
1949 Vyučil sa za kamenára v Beaune.
1950 – 1953 Vyštudoval parížsku školu Camondo (štátom uznávaná súkromná škola produktového dizajnu a architektúry). V Škandinávii sa zaujímal o tamojší dizajnový nábytok a očarila ho nezameniteľná architektúra fínskeho mesta Rovaniemi, postaveného podľa projektu Alvara Aalta.
1953 Prvá vlastná kolekcia drevených prvkov
1954 Spolupráca so spoločnosťou Thonet France
1959 Nadviazanie spolupráce s firmou Artifort
1956 – 1958 Experimenty so strečovými látkami
1969    Návrh interiéru pracovne ­Christiana Diora
1968 – 1969 Prvá spolupráca s Mobilier national
1970    Návrh nábytku pre francúzsky pavilón na svetovej výstave v Ósake
1969 – 1973 Návrh na zariadenie súkromných priestorov prezidentského páru v Elyzejskom paláci.
1970 – 1980 Práca pre spoločnosti Herman Miller, hotel Niko v Paríži, ­Citroën, SNCF atď.
1984 – 1985 Návrh na zariadenie prezidentských kancelárií Françoisa Mitteranda. Do ateliéru ADSA + Partners vstupuje Roger Talon a Michel Schreiber.
1984 – 1990 Umelecký riaditeľ firmy Calor-Tefal.
1987 Grand Prix National de la Création Industrielle (Národná cena za ­dizajn) za stoličku Boston
1990 Stolový servis pre Manufacture nationale de Sèvres
2002 Spolupráca s talianskou firmou Magis.
2007 Reedícia vybraných modelov Artifort pre milánsky veľtrh, návrh lustra pre firmu Swarowski, osudové stretnutie s Michelom Rosetom
2008 Autorská výstava usporiadaná spoločne s Mobilier national v Galerie des gobelins, Paríž

Paulinove modely môžeme obdivovať v týchto múzeách: MOMA v New Yorku, FNAC, Centre culturel Georges Pompidou, Musée des arts décoratifs v Paríži, Victora and Albert Museum v Londýne atď. Stali sa z nich ikony dizajnu a vyhľadávané artefakty zberateľov.

doc. Ing. arch. Ludvika Kanická, CSc.
Zdroj: tlačové materiály veľtrhov Maison & object, Meuble Paris a výstavy Pierre Paulin – Le dizajn au pouvoir
 
Autorka je docentkou v Ústave nábytku, dizajnu a bývania na Mendelovej poľnohospodárskej a lesníckej univerzite v Brne, organizátorkou podujatí v oblasti nábytkového dizajnu a autorkou článkov o dizajne.

Článok bol uverejnený v časopise ASB.