Pivovar Stein
Stotridsaťpäť rokov bežala výroba piva v pivovare založenom v roku 1873 bratmi Alexandrom a Bernátom Steinovcami. V roku 2008 pivovar ako priemyselný objekt skončil. V územnom pláne z roku 2007 mesta však 3 hektáre územia naďalej ostávali ako priemyselná zóna. Aj preto je dnes z bývalého pivovaru ruina. Z pivovaru asi neostane zachované nič, čo by pripomínalo jeho slávnu minulosť.
Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶ |
Začiatok 50. rokov minulého storočia priniesol výstavbu viacpodlažného objektu spilky (časť pivovaru, v ktorej prebieha kvasenie piva), ktorého strechu tvorí prvá škrupinová konštrukcia takého veľkého rozsahu na Slovensku. Bol pokrytý medeným plechom a donedávna bol dominantou celého objektu. Jeho autorom bol architekt Herbert Zrnovský, autor mnohých priemyselných závodov na celom Slovensku. V pivovare sa však neustále prestavovalo a dostavovalo. Prvá výrobná hala bola postavená v roku 1942, v 50. rokoch sa dostaval sklad a administratívna budova a predajňa, v rokoch 1967 až 1969 laboratóriá a štvorposchodový objekt, tzv. semispilka, a nakoniec v roku 1988 aj ďalšie dve výrobné haly. V areáli sa nachádzajú zaujímavé tehlové pivnice, ku ktorým neskôr pribudli ešte ďalšie betónové.
Zámery luxemburskej spoločnosti ORCO Property Group vybudovať na území pivovaru nový komplex s bytmi, hotelom a administratívnou budovou narážal na územný plán, ale aj na výhrady k výškovým budovám. Viaceré rozpracované štúdie sa skončili v koši. Uvažovalo sa aj o tom, že sa tu ponechá malý pivovar s viacerými štýlovými reštauráciami a luxusným hotelom. Kríza prinútila developera rozmýšľať iným spôsobom. Brániť súčasný stav a odmietať rozvoj tohto cenného územia nemá už dnes zmysel. Treba hľadať cestu na zachovanie spomienky na slávny pivovar, ale už v novom kontexte. Takáto cesta určite existuje.
Tohtoročná rubrika Nadčasovej architektúry venovaná miznúcim priemyselným pamiatkam sa končí. Problém však ostáva naďalej. Hľadanie cesty, ako zachovať priemyselné dedičstvo a vdýchnuť mu nový život, bude zložité. Hľadanie rozumného kompromisu medzi novým a starým je veľmi ťažké, hoci už dnes pre nás nie je problém vidieť podobné príklady vo svete a študovať ich. Ak sa to nenaučíme, bude to na našu škodu.
Herbert Zrnovský (1909 – 1975) Jeden z najplodnejších autorov priemyselných stavieb v oblasti potravinárskeho priemyslu na Slovensku. Architektúru študoval v Brne ako štipendista Bratislavskej cvernovej továrne, štúdium ukončil v roku 1936. Pracoval u M. M. Harminca, v roku 1943 založil vlastnú kanceláriu. Po roku 1945 pracoval v ateliéri E. Kramára a Š. Lukačoviča, po znárodnení vo Stavoprojekte v Návrhovom stredisku pre priemyselné stavby. Od roku 1955 pôsobil v Potravinoprojekte. K jeho prácam patrí napríklad tzv. Chlebostroj – závod veľkopekárne v Bratislave, Aurovit – závod na kŕmne zmesi a antibiotiká v Bolerázi, pekárne na Myjave, v Hnúšti aj v Prievidzi, cukrovary v Trebišove a Rimavskej Sobote, Slovškrob v Spišskej Novej Vsi, viaceré konzervárne, mäsokombinát v Košiciach a mnohé ďalšie. |
TEXT: PROF. ŠTEFAN ŠLACHTA
FOTO: DANO VESELSKÝ
Článok bol uverejnený v časopise ASB.