Podarí sa využiť silný potenciál Gemera? Vytvorenie diela v Rožňave chcelo nadšenie, a to veľké

Koniec koncom, práve tým začína každý sen. Celý príbeh sa začal písať v roku 2016, keď skupina nadšencov z Občianskeho združenia Kláštor začala s rekonštrukciou národnej kultúrnej pamiatky (opäť sa stretávame s tým, že to, čo má urobiť štát, supluje súkromný investor a tretí sektor).

„Budovu sme prevzali v dezolátnom stave. Keď sme sem prišli, nedokázali sme si s kolegami ani len predstaviť, aký objem prác nás čaká. A to aj napriek tomu, že som povolaním reštaurátor a mám s takýmito opravami skúsenosti,“ hovorí Tomáš Székely, spoluzakladateľ OZ Otvor dvor.

Všetko dobré začína snom

„Spolupracovať sme začali s kultúrnym manažérom Gáborom Bindicsom na realizácii projektu, ktorý sa medzičasom transformoval na realizáciu série regionálnych ubytovaní so zapojením regionálnych komunít. Gábor nás spojil s ateliérom Olivera Sadovského,“ pokračuje v rozprávaní kunshistorik Székely o tom, ako do príbehu tvorby unikátneho priestoru vstúpili architekti z architektonického ateliéru Sadovsky & Architects.

„Zadanie bolo vytvoriť v nevyužívaných priestoroch kláštora dva komfortné ubytovacie apartmány. Pôvodným zámerom bolo realizovať ubytovanie v duchu kláštora, teda skúsiť sa priblížiť k čo najjednoduchšiemu výrazu,“ zhodujú sa Sadovský aj Székely. Prostredníctvom architektonického riešenia však chceli dosiahnuť viac. Dotiahnuť ľudí do budovy kláštora a aj do regiónu, ktorý rozhodne má čo ponúknuť.

„Naším cieľom bolo prilákať návštevníkov priamo do budovy kláštora, aby na vlastné oči videli, aké kvalitné prostredie a program skupina nadšencov vytvára, prilákať ich do regiónu a zároveň tým aj podporiť ľudí, ktorí v ňom žijú,“ vysvetľuje Sadovský.

Viac ako len architektúra

Architekti sa pri tvorbe nechali viesť históriou miesta i kláštora. Podľa slov Sadovského citlivá a rešpektujúca obnova kláštorných priestorov prebiehala v spolupráci s lokálnym združením s cieľom zachovať historickú hodnotu diela a vytvoriť priestory zodpovedajúce súčasným potrebám na ubytovanie.

Návrh je minimalistický, podčiarkujúci myšlienku asketického prostredia kláštora. Dôraz sa kládol na použitie tradičných a dostupných materiálov. Drevo v kombinácii so zreštaurovanými vrstvami pôvodných omietok prispieva k útulnosti a vytvoreniu príjemnej atmosféry pre hostí. Nutné zásahy pre hygienické jadro a kuchynky boli minimalizované a realizované s opatrnosťou, aby sa zachovala autenticita.

„Celý kláštor rekonštruujeme konzervátorským spôsobom, čo znamená že odstraňujeme sekundárne vrstvy posledných období (hlavne posledných 50 rokov) a ostatné vrstvy nechávame priznané bez ďalšieho estetického zušľachťovania či retuše. Zároveň v OZ Kláštor kladieme dôraz na ekológiu a recykláciu. Naše hostelové izby sú teda rekonštruované v spomínanom duchu a zariadené recyklovaným nábytkom, ktorý nám darovali ľudia. Apartmánové izby sme sa rozhodli zariadiť, naopak, kvalitným remeselným nábytkom a tiež steny sú farebne scelené. Celkovo pôsobia viac učesane a usporiadane,“ vysvetľuje Székely.

Silný potenciál Gemera

Chátrajúci františkánsky kláštor sa v priebehu piatich rokov zmenil vďaka skupine nadšencov na centrum kultúry Gemera. Všetky už zrekonštruované priestory využívame pre komunitu a kultúru, prevádzkujeme okrem ubytovania coworkingové priestory, prednáškovú sálu a komunitnú miestnosť. Na prízemí máme štýlovú kaviareň, nádherné kníhkupectvo a vegetariánsku reštauráciu.

„V tomto momente pracujeme s architektonickým ateliérom GutGut na realizácii podkrovia, kde plánujeme okrem 10 apartmánových bytov aj veľkorysú komunitnú miestnosť na rôznorodé využitie,“ vysvetľuje Tomáš.

Podľa neho je kláštor v prvom rade kultúrno-kreatívne a komunitné centrum, v ktorom sa snažia čo najpestrejším programom osloviť ľudí. V kláštore je dnes kníhkupectvo, pub, miestnosť pre diskusie, dielne a nezabudli ani na upravené exteriérové priestory, najmä nádvorie. V blízkej budúcnosti by chcela kreatívna komunita vytvoriť ateliéry pre umelcov a ďalšie ubytovacie izby, aby časť kláštora mohla fungovať ako penzión.

Viac ako len architektúra

„Keby mi niekto dnes povedal, či do toho idem znovu, asi poviem nie. Je to enormne veľa roboty, ale neľutujem ani sekundu,” hovorí Tomáš Székely. „Pre nás to bola práca pro bono, ktorá nám takto umožňuje podporiť veci a aktivity, v ktorých vidíme zmysel, a zároveň nás vie priviesť k zadaniam a na miesta, na ktoré by sme sa štandardným spôsobom asi nedostali,“ dodáva na záver Oliver Sadovský.

Architektonický ateliér Sadovsky & Architects pritom nie je jediný, ktorý takto vnáša kultúru do nášho prostredia. Podobným spôsobom ich pracuje viacero. Žiaľ, stále je však architektonických ateliérov, ktoré myslia nielen na svoj vlastný profit, ako šafranu. Je dobré vidieť a zažiť príklady, kde to funguje, a inšpirovať sa nimi, pretože iba tak sa ako spoločnosť môžeme posunúť ďalej, a to nielen v tvorbe kvalitnej architektúry.