Polyfunkčný komplex v Petržalke

Lokalita Petržalky v spojení s bývaním zvyčajne nevyvoláva najlepšie asociácie. Hromadná bytová výstavba predchádzajúceho režimu tvorí už niekoľko desaťročí charakteristickú panorámu, na ktorú sa pozerá historická časť mesta. V ostatných rokoch sme svedkami toho, ako sa developeri v spolupráci s architektmi pokúšajú vtlačiť betónovej krajine za Dunajom novú tvár. K dotvoreniu petržalskej scenérie najnovšie prispel aj polyfunkčný komplex TatraCity.

Čisté vzťahy
Projekt spoločnosti Tatra Residence, dcérskej firmy Tatra banky, sa ocitol v tesnej blízkosti stavby, pod ktorú sa autorsky podpísal ten istý autor. Architektonická kancelária Ľubomír Závodný totiž v minulosti na tomto území naprojektovala Domu nábytku Atrium. Reč je o lokalite, ktorú ohraničujú ulice Einsteinova, Černyševského a Jantárova cesta. TatraCity do tohto rámca vnáša príspevok v podobe administratívnej a bytovej funkcie, ale čiastočne aj občianskej vybavenosti. Pozemok komplexu sa tiahne pozdĺž Černyševského ulice smerom k Jantárovej ceste a rovnobežne s priamkou diaľnice na Einsteinovej, železničnej trate, ako aj pásu, ktorý vytvára Atrium a naň nadväzujúce fitnes centrum Relaxx.

Úzka línia zastavovanej plochy bola zaťažkávacou skúškou pre všetky štyri ateliéry zapojené do architektonickej súťaže. Zhodnotenie pozemku sa po architektonickej aj ekonomickej stránke najviac podarilo Ľubomírovi Závodnému. K riešeniu stavby pristupoval najmä z hľadiska dotvorenia existujúcich urbanistických vzťahov, ako aj s ohľadom na ďalší rozvoj územia, ktorý avizujú zámery mestskej časti Petržalka. Tvorivý vstup ovplyvňovala aj prítomnosť objektu výpočtového strediska Tatra banky, jestvujúca hlučná železničná a diaľničná komunikácia, ako aj skutočnosť, že lokalitný program sa rozvíjal v mestskej časti s neblahým panelákovým dedičstvom minulosti. „Povedomie o Petržalke akoby znižovalo hodnotu nehnuteľnosti. Preto sme sa snažili objaviť výhody, ktoré z umiestnenia stavby vyplývajú, a využiť ich v prospech projektu.

Nespornou devízou je poloha v okrajovej časti Petržalky, ktorá umožňuje nádherný výhľad cez Dunaj na Staré Mesto s hradom ako jeho dominantou,“ ozrejmuje východiská pri projektovaní stavby architekt Ľubomír Závodný.

Návrh z dielne víťaznej kancelárie si však pozornosť zadávateľa vyslúžil aj vďaka logickému prístupu k vnútornej štruktúre stavby. Vyčistenie funkčných vzťahov dosiahol architekt oddelením administratívy a bytovej časti. Kancelárie druhej centrály Tatra banky sa sústredili do priestoru medzi Jantárovou cestou a výpočtovým strediskom, zatiaľ čo bývanie opačným západným smerom od existujúceho objektu, ktorý sa takýmto spôsobom stal súčasťou komplexu. Myšlienka zastavania parcely za výpočtovým strediskom sa pritom objavila iba v návrhu Ľubomíra Závodného. Dvadsaťpodlažná dominanta komplexu TatraCity tak akcentovala celý dostavaný pás územia.

Dvojaký bytový štandard
Bytová funkcia (spolu 96 bytov) sa zadefinovala vo dvoch úrovniach bytových štandardov, ktoré sa odzrkadľujú aj v dvojakom architektonickom výraze. Prvý štandard predstavujú byty na štyroch nadzemných podlažiach, tvoriacich súčasť podlhovastej základne. Ide o pavlačové, prevažne dvojizbové byty s južnou orientáciou. Druhú úroveň tvoria byty vo dvoch sedempodlažných nadstavbových blokoch. Vo vežových kubusoch sa na každom podlaží umiestnili štyri rohové jednotky. Takýmto spôsobom sa miestnosti presvetlili, ale predovšetkým sa pred oknami bytov roztvorila široká panoráma mesta.

Architekt ju nechal ešte viac vyniknúť uplatnením pásového zasklenia. Najkrajší výhľad pritom ponúka severná strana. Vďaka rohovému riešeniu bytov sa umožnil čiastočný priehľad na opačnú stranu Dunaja aj jednotkám, ktoré sú orientované viac do petržalskej zástavby. Popri snahe vyzdvihnúť pozitíva lokality sa v projekte myslelo aj na odstránenie nedostatkov situácie, a to najmä znížením hluku dopravy z priľahlých komunikácií. Na jeho obmedzenie sa v bytoch osadili okná s trojitým zasklením, ale zároveň sa navrhol systém núteného vetrania. Vďaka tomu sa zabezpečil dostatočný prísun vzduchu bez toho, aby museli budúci obyvatelia otvárať okná.

Vytvorenie vežových nadstavieb súčasne odľahčilo niekoľkopodlažný výškový objekt a umožnilo priehľady na Staré Mesto aj spoza novostavby. V parteri pod obytnými podlažiami sa sústredila občianska vybavenosť. Tvorí ju 13 nebytových priestorov, ktoré sú prístupné z Černyševského ulice. Na prvých štyroch nadzemných podlažiach sa z druhej strany – bližšie k železničnej trati – zasadili garáže s 260 parkovacími miestami. Polovicu z nich využívajú pracovníci banky.

Strecha garáží sa využila na vytvorenie intímnej pobytovej zelenej záhrady s prístupom z pavlačí. Nižšie situované pavlačové byty sa síce vyznačujú menej náročnou dispozíciou, ich výhodou sú však južné terasy, respektíve hlboké lodžie, na ktoré byty nadväzujú zasklením bez parapetu. Architekt tak vykompenzoval ich orientáciu na menej atraktívne petržalské prostredie. Dispozície bytov sa môžu pochváliť veľkorysým priestorom. Priemerný štvorizbový byt má 120 m², trojizbový 100 m². Dvojizbové jednotky v nadstavbách sa v priemere rozkladajú na ploche 80 m², pavlačové približne na 70 m².

Pragmatický office
Vonkajším stvárnením sa nižšia bytová časť kontextuálne zapája do petržalskej zástavby, a to úpravou fasády v klasickej omietke. Nadstavbové obytné bloky sú odeté do samoumývateľného plechu, čím pre zmenu dokumentujú svoju príslušnosť k celému polyfunkčnému komplexu. Identický materiálový výraz, ako aj motív pásových okien prepožičal architekt aj administratíve. Fasáda kancelárskej budovy však nie je úplne jednoliata, v rámci jej štruktúry sa uplatňuje jemná hra. „Snažili sme sa vytvoriť jednoduchú a pragmatickú administratívu s efektívnym využitím priestoru,“ podotýka architekt.

Dispozícia sa rozvíja okolo železobetónového komunikačného jadra so štvoricou prevádzkových a jedným evakuačným výťahom a dvomi únikovými schodiskami. Obslužná chodba, na ktorú nadväzujú kancelárske priestory, sa pre obmedzenie šírkou parcely riešila iba v naznačenom tvare písmena U. Množstvo inžinierskych sietí na pozemku nedovolilo architektovi navrhnúť budovu s veľkou základovou doskou.

Budova vôbec nemá suterén a typická kancelárska prevádzka sa začína až od piateho nadzemného podlažia. Na prízemí sa nachádza pomerne malá utilitárna vstupná hala, druhé poschodie pokračuje priestormi banky, zatiaľ čo tretie a štvrté podlažie ustupuje z Jantárovej cesty a zahŕňa iba priestornejšie komunikačné jadro. Ako ustupujúce sa koncipovalo aj najvyššie nadzemné podlažie, ktoré ukrýva technologické zázemie; 18. a 19. podlažie sa, naopak, vysúva smerom na východnú stranu, čím architektonické riešenie zdôrazňuje ukončenie vzťahu naznačenom bytovými domami a pôvodným objektom výpočtového strediska.

Komplex TatraCity vyplnil prázdne miesto v jednom petržalskom bloku a uzatvoril tak jednu časť príbehu urbanistických vzťahov mesta. Architekt Ľubomír Závodný poznamenáva, že pokračujúca genéza v rámci zastavovania zóny môže priniesť ďalší kvalitatívny posun: „Bude zaujímavé sledovať ďalší vývoj územia vo vzťahu k Černyševského ulici, najmä v oblasti Muchovho námestia, či na druhej strane Jantárovej cesty.“

TatraCity
Miesto: Bratislava, Černyševského ulica
Využitie: polyfunkčný objekt
Autor: Ľubomír Závodný
Spolupráca: Michal Lang, Dalibor Michalák, Ondrej Pleidel
Autori urbanistickej štúdie: Ľubomír Závodný, Michal Lang, Dalibor Michalák, Ondrej Pleidel
HIP: Ing. Ľubomír Žemla
Investor: Tatra Residence
Užívateľ: Tatra Banka
Právoplatné stavebné povolenie: 01/2007
Začiatok výstavby: 06/2007
Koniec výstavby: 04/2009
Čas výstavby: 23 mesiacov
Rozpočet: 45,409 mil. eur
Plocha parcely: 7 643 m²
Zastavaná plocha: 4 410 m²
Úžitková plocha: 33 313 m²
Obostavaný priestor: 125 789 m³
Zeleň: 1 055 m²
Podlažná plocha: 38 600 m²
Počet bytov v bytových domoch: 96
Počet nadzemných podlaží: 20
Počet podzemných podlaží: 1
Počet nadzemných parkovacích miest: 71
Počet parkovacích miest v garáži: 271
Počet zamestnancov: 1020
Generálny dodávateľ: ZIPP, Stamart/Skanska
Generálny projektant: Architektonická kancelária ­Ľubomír Závodný
Geologický prieskum: RNDr. Marián Fabián
Organizácia výstavby: Ing. Ondrej Prokopčák
Statika bytového domu: Ing. Milan Bobačic
Statika administratívy: Ing. Peter Somorovský
Dopravný režim: Ing. Soňa Ridillová

Anna Salvová
Foto: Dano Veselský
Grafická časť: Architektonická kancelária ­Ľubomír Závodný

Článok bol uverejnený v časopise ASB.