Populárna zelená oáza je otvorená: Nahliadnite do zrekonštruovanej Grasalkovičovej záhrady

Najrozsiahlejšia rekonštrukcia od minulého storočia. Aj tak možno nazvať obnovu Grasalkovičovej záhrady v centre hlavného mesta, ktorá bola ukončená ešte v januári tohto roku. Len dnes ju Staré Mesto otvára aj pre verejnosť. Obyvatelia sa dočkajú záhrady, ktorá sa konečne stáva verejným priestorom 21. storočia.

Jedna z najznámejších záhrad Bratislavy

Voľný čas tu trávi široká verejnosť, ale rovnako je súčasťou reprezentácie krajiny. Grasalkovičovu záhradu navštevujú aj zahraničné delegácie a mnohí významní politici, pričom verejný priestor je prepojený aj s Grasalkovičovým palácom, teda sídlom prezidentky Slovenskej republiky. Ide tak o akúsi zelenú oázu uprostred rušného a najmä hlučného centra Bratislavy.

Jej história pritom siaha hlboko do minulosti. V 18. storočí skúpil veľké pozemky pred bránou na Suchom mýte Anton Grassalkovich, jeden z najvýznamnejších uhorských politikov a obľúbenec cisárovnej. Po roku 1760 vznikol Grasalkovičov palác i priľahlá záhrada, ktorá bola upravená vo francúzskom štýle a nadväzovala na pôvodnú rozľahlú záhradu niekdajšieho letného arcibiskupského paláca.

Populárny verejný priestor prešiel poslednou revitalizáciou ešte v 90. rokoch minulého storočia. Táto obnova do veľkej miery prinavrátila pôvodný výzor parku z minulosti, teda barokové usporiadanie, aleje, ale aj sad s rozličnou druhovou skladbou.

Po obnove spred takmer tridsiatich rokov bola istý čas udržiavaná, v 21. storočí však nedokázala plniť úlohu plnohodnotnej záhrady, nakoľko sa tu vyskytovali rôzne problémy. Tie súviseli najmä so zlým stavom chodníkov, vrátane biedneho stavu zelene, nefunkčného areálového osvetlenia, ale aj zlého stavu stromov či zastaraného mobiliáru.

Dôležitá obnova národnej pamiatky prichádza

Staré Mesto preto naplánovalo komplexnú a zároveň najrozsiahlejšiu obnovu Grasalkovičovej záhrady od jej poslednej revitalizácie. Cieľom rekonštrukčných prác národnej kultúrnej pamiatky, ktorou táto záhrada je, bola koncepčná obnova zelene, navýšenie počtu stromov, kríkov, okrasných záhonov, obnova chodníkov, obrubníkov, nový mobiliár a mnoho ďalšieho.

Staré Mesto rovnako naplánovalo aj komplexnú výmenu nefunkčného areálového osvetlenia či zavlažovacieho systému, ktorý má byť nastavený presne podľa požiadaviek jednotlivých druhov zelene. Všetka výsadba mala pritom prebiehať v intenciách návrhu bývalých architektov záhrady z 90. rokov, Mariána Marcinka a jeho dcéry Dany Marcinkovej.

Staré Mesto si nechalo ešte pred obnovou vypracovať odborné posudky, na základe ktorých bolo potrebné zrealizovať aj radikálnejšie zásahy. Vyrúbaných bolo 36 okrasných jabloní na ploche od Banskobytrickej ulice. Mestská časť tiež vymenila sedem kusov tují, nakoľko bola väčšina z nich suchých podobne ako dva pagaštany pleťové, rastúce od strany Štefánikovej ulice. Všetky dreviny mestská časť nahradila novými a kvalitatívne lepšími. 

Obnova sa začala 1. júna 2023, pričom prvé výsledky revitalizačných prác ukázalo Staré Mesto o štyri mesiace neskôr. V tomto čase mala záhrada plne funkčný zavlažovací systém, nové obrubníky, schodiská a vylepšené boli aj podmienky pre stromy uprostred spevnených plôch. Osadené a dokončené boli rozvody verejného osvetlenia, pričom práce ešte prebiehali pri pokladaní nových mlatových chodníkov.

Ďalší posun oznámila mestská časť krátko pred Vianocami. Staré Mesto zasadilo všetkých 84 stromov, dokončilo prvú vrstvu mlátových chodníkov a zasadených bolo množstvo cibuľovín na jarné kvitnutie. V ďalších týždňoch bola naplánovaná inštalácia nového mobiliáru.

Opäť na mape Bratislavy 

V januári už boli všetky práce v zmysle projektu ukončené, o čom sme podrobne napísali. Staré Mesto sa však rozhodlo záhradu ponechať zatvorenú. Priestor totiž potreboval dostatok času na správne zakorenenie zelene a sadnutie mlátových chodníkov, čo záviselo najmä od počasia. Mestská časť tak sľubovala otvorenie záhrady na prelome marca a apríla, čo sa dnes stalo.

„Opäť vraciame záhradu na mapu Bratislavy,” povedal pri otvorení starosta Starého Mesta, Matej Vagač. „Aj keď to možno voľným okom nevidno, je to tu, najmä pod zemou. Kompletne sa vymenila celá infraštruktúra, siete, ale aj závlahy,” potvrdzuje detaily obnovy starosta. 

Ten k výsadbe vyše osemdesiatich stromov doplnil: „Zasadilo sa aj 20-tisíc cibuľovín, 16-dvojročiek a ďalšie zelené prvky, ktoré prinavrátia krásu barokovej záhrade.” Rekonštrukcia pritom podliehala histórii, ale aj statusu národnej kultúrnej pamiatky. „Spolupracovali sme s Krajským pamiatkovým úradom Bratislava a každý detail musel byť s nimi prediskutovaný. Charakter, ktorý sme Grasalkovičovej záhrade vrátili, je teda podľa pôvodných koncepcií.” 

Otvorenia sa zúčastnil aj primátor Bratislavy, Matúš Vallo. „Záhrada je pred letnou sezónou pripravená,” konštatoval primátor. „Vieme, že veľká časť peňazí je zakopaných v zemi. Mať dobrú infraštruktúru je dôležité, aby nás nezradila voda alebo osvetlenie. Samozrejme, vidno aj zmeny na povrchu,” hovorí Matúš Vallo. Podľa neho má byť vytvorený aj nový priechod pre chodcov medzi Grasalkovičovou záhradou a Námestím slobody, ktoré bolo zrekonštruované minulý rok. 

Revitalizácia sa uskutočnila aj podľa Koncepcie obnovy Grasalkovičovej záhrady, vypracovanej krajinnou architektkou Tamarou Reháčkovou. „Tento priestor vnímam v environmentálnom význame, ale pre mňa má veľkú cenu aj ako kultúrno-historický objekt. Je to jediná bratislavská palácová záhrada, ktorej rozloha ostala zachovaná počas všetkých storočí. A to zvyšuje hodnotu historickej autenticity celej záhrady,” povedala architektka. Podľa nej vychádza aktuálna obnova zo stavu, ktorý je známy z historického plánu, teda z konca 18. storočia.

Záhrada pôsobí omnoho vitálnejším dojmom, a to vďaka mnohým aspektom – nová zeleň, vhodnejší povrch chodníkov, nový mobiliár či bezpečnejšie osvetlenie. Záhrada taktiež dostala nové stromy, ktorých je tu najviac za posledné desaťročia a v blízkej budúcnosti budú v Grasalkovičovej záhrade vytvárať nový tieň. Zrepasovaná bola aj fontána Radosť zo života, ktorá tu bola osadená ešte v roku 1978 od známych architektov Tibora Bártfaya, Karola Lacka, Imricha Ehrenbergera a Pavla Mikšíka. 

S najväčšou pravdepodobnosťou prešla ošetrením aj jazdecká socha Márie Terézie, ktorá bola do záhrady umiestnená začiatkom 90. rokov z Veľprepoštského paláca v Nitre. Dnes bude táto socha osvetlená svietením zabudovaným v zemi. Pozitívom je tiež vydláženie vstupov do záhrady kamennou dlažbou, ktorá sa nachádza zo strany Banskobystrickej ulice, ale aj zo Štefánikovej ulice. Repasované bolo aj destské ihrisko, na ktorého komplexnú obnovu však neboli v rámci tejto obnovy peniaze. Mestská časť sa však chystá aj na jeho úplnú rekonštrukciu. 

Samostatnú kapitolu tvoria finančné náklady na obnovu, ktoré boli prekročené. Pôvodné financie boli komunikované na 1 122 653 eur, pričom aktuálny rozpočet je 1 320 000 eur. „Konkrétne 80 percent peňazí bolo hradených z eurofondov, zvyšok boli vlastné zdroje” doplnil dnes na tlačovej konferencii Matej Vagač. 

V tomto kontexte sme ešte v januári priblížili, na základe vyjadrenia hovorkyne Starého Mesta, Veroniky Gubkovej, že pôvodný rozpočet bol vytvorený v roku 2022. Rozdiel oproti dnešku je teda takmer 200-tisíc eur. Podľa mestskej časti stála za týmto navýšením napríklad zvýšená cena materiálov, ale aj inflácia. Menil sa typ niektorých prvkov, zvolený bol aj iný typ obrubníkov a navýšenie ceny taktiež súvisí s objavom barokovej studne, ktorú Staré Mesto následne ošetrilo. 

Dnes, teda po vyše 10 mesiacoch od zatvorenia záhrady, je konečne prístupná každému. Celkový dojem je skutočne dobrý, záhrada je zelenšia, pôsobí tiež čistejšie a nový mobiliár má konečne jednotný, moderný vizuál. Rozkvitnuté rastliny vrátane tulipánov dodávajú miestu energiu a tieň zo stromov z nej robí miesto pre oddych. Po obnovenom Námestí slobody z minulého roka sa tak o pár desiatok metrov ďalej otvoril ďalší, kultivovanejší verejný priestor. A práve týmito krokmi sa stáva Bratislava lepším miestom pre život.