Poruchy drevostavby nedostatočne zabezpečenej proti poveternostným vplyvom

Drevostavby sú špecifické tak svojím riešením, ako aj samotnou témou, ktorá „polarizuje“ odbornú aj laickú verejnosť.

Článok nemá ambíciu hodnotiť drevostavby ani ich výhody a nevýhody. Nemáme ambíciu presviedčať, aj keď svoj názor máme. Rozhodne však chceme poukázať na niektoré zistenia, ktoré budúcim užívateľom drevostavieb môžu pomôcť.

Hlavné výhody drevostavieb nechceme spochybňovať a tvrdiť, že sú nepravdivé. Naším zámerom je inšpirovať čitateľov ku kritickému mysleniu a k vytvoreniu si vlastného názoru. Medzi najčastejšie uvádzané výhody patria:

• vynikajúce izolačné vlastnosti – údajne je možné drevostavby veľmi rýchlo vykúriť, a to s minimálnymi nákladmi;
• akustická pohoda – technológia vrstvenia (tzv. sendvičov) s rôznymi akustickými vlastnosťami (dynamická tuhosť) vo vhodnej hrúbke a vzdialenosti zabezpečuje výborný útlm hluku a akustickú pohodu interiéru;
• rýchlosť výstavby – často je uvádzaná lehota štyroch mesiacov. Tento čas zvyčajne zahŕňa aj všetky kompletizačné práce a prípravu na nasťahovanie. Znie to atraktívne. Obvykle to však znamená presunutie časti stavebných prác do výroby, t. j. prefabrikáciu. Niekedy sa uplatňuje prakticky úplná prefabrikácia vrátane výplňových klampiarskych konštrukcií. Inokedy sa uplatňuje čiastočná prefabrikácia, keď sa predpripravia len podlahové a stenové panely a strešné nosníky. Výplňové konštrukcie sa montujú in situ;
• výstavba aj v zime – v niektorých prípadoch to môže byť pravda. Predovšetkým ak sa investor rozhodne pre systém s úplnou prefabrikáciou. V opačnom prípade (a predovšetkým ak výroba zvislých konštrukcií a strechy nie je koordinovaná správne – ideálne od jedného dodávateľa) môže byť investor odkázaný na milosť či nemilosť počasia;
• certifikáty – dodávatelia a zhotovitelia sa často a radi prezentujú rôznymi certifikátmi či „papiermi“ a tvrdeniami o prísnych normách a štandardoch, ktoré dodržiavajú. Z praktického hľadiska je potrebné tieto tvrdenia brať so značnou rezervou. Certifikáty zvyčajne hovoria len o tom, že si výrobca splnil byrokratické povinnosti kladené zo strany štátu na legálne umiestnenie na trh rovnako ako ostatní výrobcovia stavebných materiálov a že jeho výrobky spĺňajú minimálne požiadavky. Reálne kvalitné a pokrokové stavebné materiá­ly a systémy výrazne prevyšujú tieto požiadavky, čo sa väčšinou odráža aj v cene;
• životnosť/záruka – existujú rôzne argumenty. Mnohé z nich sú polopravdy. Každá minca má dve strany. Nechceme hodnotiť drevo ako stavebný materiál, poukazujeme len na to, že ide o prírodný materiál citlivý na poveternostné vplyvy a možnosťou, ako predĺžiť jeho životnosť, je buď pravidelná a častá údržba, alebo jeho ochrana iným materiálom. Niektoré firmy poskytujú dlhú záruku, napríklad na drevenú nosnú konštrukciu až 30 rokov. Nie je však návrhová životnosť budov na bývanie/rodinných domov minimálne 50 rokov?
• viac priestoru – vďaka lepším tepelnoizolačným vlastnostiam možno zhotoviť obvodové konštrukcie s menšou hrúbkou. Tým sa zväčšuje využiteľná plocha miestností budovy/domu. Na druhej strane, ak sa využije tento potenciál, potom sa čiastočne potláča prvý a druhý argument.

Aj pri výbere technológie výstavby je potrebné hľadať rovnováhu medzi výhodami a nevýhodami systémov. Investor by sa mal najskôr poradiť s odborníkmi, o ktorých odbornosti je presvedčený a je si istý, že mu poradia také riešenie, ktoré bude rešpektovať stanovené okrajové podmienky a jeho preferencie.

Posúdenie nešťastnej drevostavby

Z pochopiteľných dôvodov vynechávame podrobnosti a detaily, ktoré by mohli viesť k identifikácii prípadu – zainteresovaných strán. Na účely tohto článku to nie je ani potrebné. Ide o stavbu rodinného domu, ktorého začiatok výstavby bol naplánovaný a dohodnutý na pomerne neskoré obdobie, koniec októbra.

Projektová dokumentácia určovala spôsob výstavby z drevených stenových panelov, drevenej väzníkovej strešnej konštrukcie a drevených podlahových panelov. Panely pozostávajú z drevených I-profilov, exteriérového záklopu DHF doskami a z interiérového záklopu OSB doskami.

Medzi ne bola navrhnutá tepelná izolácia (fúkaná celulóza). Zo strany interiéru sa mala realizovať inštalačná predstena. Výplňové konštrukcie sa montovali dodatočne (obr. 1). Začiatok montáže sa však presunul až do predvianočného obdobia. Stavba ostala neuzavretá, nezabezpečená proti poveternostným vplyvom (obr. 2 a 3).

To si vybralo svoju daň. Snehové a dažďové zrážky boli natoľko intenzívne a preventívne opatrenia natoľko neúčinné, že tepelné izolácie absorbovali také množstvo vlhkosti, že si neudržali tvarovú stabilitu a v dutinách panelov prakticky konsolidovali.

Vlhkosť vo zvyškoch tepelnej izolácie bola s odstupom troch mesiacov približne 50 % v stenách a 230 % v podlahe. Keď už bolo jasné, že prirodzené vyschnutie nie je možné, pristúpilo sa k odstráneniu takto saturovanej tepelnej izolácie. To si však vyžiadalo odstránenie vnútorného záklopu (OSB dosiek).

Okamžite po odstránení záklopu sa identifikovali zásadné problémy. Uvádzaná vlhkosť sa začala v uzavretých priestoroch odparovat, drevené nosné prvky boli napadnuté plesňami (obr. 4).

Neprehliadnite – Z čoho si postaviť montovaný dom: Prehľad plošných a izolačných materiálov

Zároveň sa odhalila nesprávna, nedostatočná alebo úplne absentujúca aplikácia tepelnej izolácie medzi panelmi (obr. 5 a 6). Okrem toho sa zistilo, že nosné časti panelov sú zhotovené inak, ako boli špecifikované v statickom výpočte.

Upozorňujeme, že nešlo o absenciu horizontálneho stužidla (priečnika) a diagonálneho stuženia (tzv. zavetrenia) v kútoch domu. V podlahových paneloch sa zistilo ich nesprávne osadenie a kolízie ich nosnej časti s inštaláciami (obr. 7 a 8).

Napriek všetkým nepríjemnostiam, ktoré z toho plynú, sme však toho názoru, že investor mal nakoniec aj veľké šťastie, že nedôveroval vyjadreniam zhotoviteľa, že stavebná konštrukcia je „difúzne otvorená“ a že spoľahlivo a bezpečne vyschne. Odhalili sa skutočnosti, ktoré môžu mať výrazný vplyv na bezpečnosť a stabilitu stavby a zdravotnú neškodnosť.

Literatúra

1. Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
2. Vyhláška MZP SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona.
3. Vyhláška MŽP SR č.532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu.
4. Zákon č. 133/2013 Z. z. o stavebných výrobkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
5. Vyhláška MDVRR SR č. 162/2013 Z. z., ktorou sa ustanovuje zoznam skupín stavebných výrobkov a systémy posudzovania parametrov.
6. Blaich, J.: Poruchy stavieb. Bratislava:
   Jaga group. 2001.
7. Sternová, Z. a kol.: Atlas tepelných mostov. Bratislava: Jaga group. 2006.
8. Puškár, A. – Fučila, J. – Szomolányiová, K.: Konštrukcie pozemných stavieb V – Obvodové steny a výplne otvorov. Bratislava: Slovenská technická univerzita. 2002.
9. STN 73 4301: 2005: Budovy na bývanie.

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály 6/2019.